1/ Od kedy do kedy trvala 1. svetová
vojna?
Od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918.
2/ Príčina 1. svetovej vojny
medzi TROJSPOLKOM a DOHODOU?
Išlo o nové rozdelenie sveta – kolónií, hraníc štátov a rozdelenia svetových
trhov.
3/ Prečo Rakúsko-Uhorsko malo záujem si podmaniť Srbsko?
Rakúsko-Uhorsko sa
neuspokojilo s anexiou Bosny a Hercegoviny. Chcelo oslabiť Srbsko a vytlačiť ruský vplyv z Balkánu.
4/
Čo použilo Rakúsko-Uhorsko ako zámienku na vypovedanie vojny Srbsku a ako sa toto
premenilo na svetovú
vojnu?
Zámienkou bol zinscenovaný atentát na budúceho následníka rakúsko-uhorského trónu
Františka Ferdinanda v Sarajeve (srbský študent Gavrilo Princip – leto 1914). Rakúsko-uhorská vláda po tomto incidente predložila
srbskej vláde tzv. ultimátum (nesplniteľné požiadavky). Po vojenskom napadnutí Srbska Rakúsko-Uhorskou armádou prišlo Srbsku na pomoc Rusko,
Rakúsko-Uhorsku zase prišlo na pomoc Nemecko a Rusom prišli na pomoc Francúzsko a Anglicko.
5/ Prečo sa
TROJSPOLOK premenoval na CENTRÁLNE MOCNOSTI?
Pôvodný TROJSPOLOK tvorili: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko. Od
začiatku vojny sa namiesto TROJSPOLKU používa názov CENTRÁLNE MOCNOSTI a patrili k nim: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a
Turecko.
6/ Ktoré štáty sa pridali k DOHODE?
Pôvodnú DOHODU tvorili: Veľká Británia,
Francúzsko, Rusko. Za vojny sa k nim pridali Srbsko, Čierna Hora, Belgicko, Grécko, Taliansko, Rumunsko, Japonsko, USA a
ďalšie.
7/ Na ktorých frontoch boli najťažšie boje?
Západný front: 1914 – pri rieke
Marne,
1916 – pri rieke Somme,
pri meste Verdun.
Východný front: 1915 – Karpaty.
8/
Ako ovplyvnili udalosti v Rusku priebeh 1. svetovej vojny?
V marci 1917 prinútili vodcovia demokratických strán ruského cára
Mikuláša II. odstúpiť a vytvorili dočasnú vládu, ktorá mala Rusko pretvoriť na demokratickú republiku. Boľševikom na čele s Leninom sa
v novembri 1917 podarilo dobyť politickú moc. To bol koniec nielen krátkeho pokusu o demokraciu v Rusku, ale aj bojov na východnom fronte.
Boľševické
Rusko uzavrelo totiž s CENTRÁLNYMI MOCNOSŤAMI v marci 1918 v Brest-Litovsku separátny
mier.
9/ Aké boli príčiny vstupu USA do 1. svetovej vojny?
Nemci roku 1915
potopili anglický parník LUSITANIU, na ktorom sa utopilo aj 100 amerických cestujúcich. Roku 1916 americký prezident Thomas Woodrow Wilson
vyzval Nemcov, aby skončili s vojnou, čo Nemci odmietli a dokonca začali neobmedzenú ponorkovú vojnu. A tak USA v roku 1917 vypovedalo vojnu
Nemecku a Rakúsko-Uhorsku.
10/ Kto to bol John Persching?
Americký generál, veliteľ
amerického expedičného zboru (1860 – 1948).
11/ Obsah mierovej zmluvy z Parížskej konferencie
s januára 1919?
Určenie výšky odškodného /reparácie/, ktoré mali zaplatiť niekdajší útočníci za škody spôsobené
vojnou. Mierové zmluvy zaväzovali porazených, aby uznali samostatnosť novovzniknutých štátov – Poľska, Česko-slovenska, Juhoslávie a
nové hranice Rumunska, Rakúska a Maďarska. Porazené Turecko a Nemecko stratili kolónie a navyše Nemecko sa muselo vzdať Alsaska-Lotrinska,
ktoré získalo roku 1870 v prusko-francúzkej vojne. Taktiež sa zmluvne museli zaručiť aj vzťahy medzi novými štátmi, ktoré vznikli
v poslednej fáze vojny.
12/ Ktoré nové štáty vznikli na mape Európy po 1. svetovej
vojne?
Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľská republika, Maďarské kráľovstvo, Rakúska republika,
Česko-slovenská republika a Juhoslávia.
13/ Aké postavenie mali mať menšiny v nových
štátoch?
Parížska mierová konferencia sa venovala aj problému menšín v nových štátoch. Vlády sa museli
osobitnými zmluvami zaviazať, že príslušníci národnostných menšín budú mať v nových štátoch rovnomerné
postavenie.
14/ Ako sa Lenin dostal k moci?
Po zvrhnutí cára prevzala
politickú moc v Rusku dočasná vláda. Na ňu útočili politici, ktorých podporovala časť armádneho velenia a boľševici na čele
s Leninom, ktorí chceli získať moc. Ruská vláda sa 7. novembra 1917 nedokázala ubrániť útoku boľševikov, ktorí sa uchopili moci na čele
s Leninom. Lenin postupne zakázal činnosť ostatných politických
strán a následne nastolil
diktatúru.
15/ Ako a kedy sa dostal Mussolini k moci ako fašistický vodca Talianska?
Začal zvolávať verejné zhromaždenia a sľuboval, že vyrieši všetky problémy ak získa parlamentnú moc. Mnohí jeho sľubom uverili.
Zakrátko sa okolo zoskupili muži a mladíci, ktorí sa začali obliekať do čiernych uniforiem a dali si meno fašisti. V októbri 1922 naozaj
taliansky kráľ poveril Mussoliniho, aby zostavil novú vládu. A to bol na niekoľko desaťročí koniec demokracie v Taliansku.
16/ Ktoré krajiny sa stali obeťou talianskej agresie?
1936 – Etiópia,
1939 –
Albánsko.
17/ Ako a kedy sa Hitler dostal k moci?
Adolf Hitler sa dostal k moci
prostredníctvom svojej strany Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany počas svetovej hospodárskej krízy, keď ho zvolili za nemeckého
kancelára v januári 1933. Postupoval ako Lenin v Rusku a Mussolini v Taliansku. Zakázal všetky politické strany, spolky, organizácie.
Štátne orgány, školstvo, vedu, kultúru a súdy podriadil svojej strane. Odporcov programu zatvárali do väzení a koncentračných táborov.
18/ Kedy a kto rozbil jadro atómu?
1919 – bratia Curieovci.
19/ Kedy a kto uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu?
1934 –
taliansky fyzik Enrico Fermi.
20/ Kedy začína éra plastov?
V 30. rokoch
(1934 – objavenie nylonu).
21/ Kedy bol objavený inzulín?
1921 – Frederik
Banting, Charles Best.
22/ Kedy vedci objavili deviatu planétu našej slnečnej sústavy Pluto?
1930
23/ Pred čím varoval nemecký fyzik a matematik Albert Einstein?
Pred zneužitím atómovej energie na vojenské účely.
24/ V ktorých
rokoch sa začalo vo veľmociach prvé vysielanie rozhlasu, filmu, televízie?
1920 – 1922 – v USA,
v sovietskom Rusku, vo Veľkej Británii a vo Francúzku sa začalo
prvé rozhlasové vysielanie.
1922 – V Berlíne sa prvýkrát
premieta krátky zvukový film.
1926 – škótsky vedec John Baird predviedol prvý použiteľný systém televízneho prenosu.
25/ Ako sa zmenila kultúra bývania a vzhľad miest v 20. rokoch 20. storočia?
Začali sa stavať lacnejšie, tzv. „činžové“ byty, ktoré boli cenovo prístupné aj pre
robotníkov a nižších úradníkov. Každý byt mal svoje hygienické zariadenie.
26/ Čo priniesol zákon o
osemhodinovom pracovnom čase?
Ľudia získali viac voľného času a začali ho využívať na športovanie a
zábavu.
27/ Ako sa zmenilo spoločenské postavenie ženy?
V niektorých krajinách získali ženy volebné právo.
28/ Čo nové priniesla hudba, tanec, film,
šport?
Z USA prišla do Európy nová hudba. Pomalý Blues so skupinou Billie Holiday, neskôr rýchly džez
spojený so speváčkou Ellou Fitzgeraldovou a trubkárom Louisom Armstrongom. Nové tance ako charleston a ľudia začali športovať.
29/ Ako reagovali umelci na 1. svetovú vojnu a čo pokladali za základný princíp svojej
tvorby?
Umelci dávali najavo svoje opovrhnutie nad vojnou a súčasne hľadali nové cesty
v umení,
ktoré mali motivovať ľudskú spoločnosť k lepšiemu spôsobu života.
a) dadaisti – za základný princíp tvorby
považovali náhodu (Marcel Duchamp).
b) surrealisti – sny (Max Ernst, Salvador Dalí).
c) exprenoisti – pesimizmus (Edvard Munch,
Vasilij Kandinskij).
d) centrum moderného umenia v Rusku – ruská avantgarda – základným znakom sú snové
predstavy a vízie (Marc
Chagall).
e) konštruktivizmus – odmietal závislosť umeleckého diela od videnej skutočnosti (Piet Moudrian).
f) moderná
architektúra – je charakteristická účelnosťou a širokým uplatnením (Le Corbusier).
30/ Kedy, prečo
uzavrelo Rusko a Nemecko zmluvu neútočenia na 10 rokov?
23.8.1939 uzavreli zmluvu o neútočení s tajným
dodatkom, že si rozdelia štáty, ktoré sa nachádzali medzi nimi.
31/ Ktorý dátum sa pokladá za začatie
2. svetovej vojny?
1. septembra 1939 napadli nemecké vojská Poľsko.
32/ Prečo sa v Nemecku
zriaďovali koncentračné tábory?
Zriaďovali sa preto, aby tam mohli zavrieť Rómov, Židov, Komunistov a
odporcov fašistického režimu.
33/ Prečo sa nemeckej armáde podarilo do začiatku júla 1941 podarilo
preniknúť na
sovietske územie do hĺbky 600 km?
a) Stalin sa opieral o zmluvu neútočenia na 10 rokov,
ktorú uzavrel s Hitlerom v roku 1939.
b) Ruská armáda bola slabo vyzbrojená a nevycvičená.
c) Stalin vyvraždil svojich
najlepších maršalov a generálov.
34/ Kedy sa prvýkrát podarilo zastaviť postup nemeckej armády?
Rusom sa podarilo prvýkrát odraziť nemecký útok až pri Moskve.
35/
Prečo a kedy USA vstúpilo do 2. svetovej vojny?
7. decembra 1941 zaútočilo Japonsko v Tichomorí na americkú základňu Pearl
Harbor. USA následne vstúpilo do vojny.
36/ V ktorom roku nastal zásadný obrat v 2. svetovej vojne?
V januári 1943 v bitke pri Stalingrade. Tam sa Červenej armáde podarilo obkľúčiť 300 000 Nemeckých vojakov,
ktorí po 2 mesiacoch boja kapitulovali.
37/ Vymenuj vodcov jednotlivých veľmocí 2. svetovej vojny.
USA – Roosevelt, Veľká Británia – Churchill, Rusko – Stalin, Nemecko – Hitler.
38/ Prečo sa bitka pri Stalingrade nazýva aj „Verdun“ 2. svetovej vojny?
Pretože pri Stalingrade uskutočnili podobne ťažké boje ako v 1. svetovej vojne pri meste Verdun.
39/ Od kedy do kedy trvala 2. svetová vojna?
1.9.1939 –
2.9.1945
40/ Kedy sa končí 2. svetová vojna v Európe a vo svete?
V Európe
8. mája 1945, vo svete 2. septembra 1945.
41/ Aký význam malo otvorenie druhého frontu v Normandii roku
1944?
Nemci museli presunúť značnú časť svojich vojsk z východu na západ a toto malo vplyv na rýchlejšie
ukončenie 2. svetovej vojny.
42/ Prečo USA použilo proti Japoncom atómovú bombu? Chceli ňou zastrašiť
len Japonsko?
Chceli sa pomstiť Japoncom za Pearl Harbor a chceli zastrašiť celý svet. 6.8.1945
– Hirošima a 9.8.1945– Nagasaki.
43/ Na akých cieľoch sa dohodli zástupcovia Veľkej trojky na
Postupimskej konferencii?
Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny – sovietsku, americkú, britskú a
francúzsku. Toto rozdelenie platilo dovtedy, kým Nemecko neodškodnilo poškodené štáty.
44/ V čom
spočívali príčiny nezhôd medzi bývalými spojencami proti hitlerovskej koalície
ZSSR, USA a Veľkou Britániou?
Lebo ZSSR chceli, aby sa v krajinách, ktoré oslobodili zaviedlo socialistické zriadenie, čomu chcelo USA,
Veľká Británia a Francúzsko zabrániť.
45/ Čo bolo zámerom Marshallovho plánu v rámci
UNRRA?
Američania prostredníctvom Marshallovho plánu v rámci spoločnosti UNRRA sľubovali
krajinám,
ktoré boli zničené vojnou, že im zadarmo hospodársky pomôžu ak si zachovajú kapitalistické zriadenie.
46/ Vysvetli pojem „železná opona“.
Sú to satelity okolo ZSSR, je to
akoby myslená čiara, ktorá oddeľuje východ od západu.
47/ Vysvetli pojem „studená vojna“.
Je to vojna bez zbraní medzi východom a západom, medzi ZSSR a USA a ich spojencami, vktorej sa vzájomne
zastrašovali, kto má lepšie zbrane a vojsko, kto zabezpečil lepšiu životnú úroveň svojmu ľudu, nevymieňali si medzi sebou super vedecko
– technické
poznatky.
48/ Kedy a ktoré nové spojenectvá vznikli po 2. svetovej
vojne?
OSN – 24. októbra 1945 začína svoju činnosť Organizácia Spojených národov so stálym
sídlom v New
Yorku.
NATO – 1949 vznikol Severoatlantický pakt (NATO). Bolo to politické spojenectvo
západoeurópskych štátov a USA. Vytvorilo si
vlastnú vojenskú organizáciu.
SRN – Spolková republika Nemecko vznikla máji 1949. Vydala sa na cestu
parlamentarizmu.
NDR
– Nemecká demokratická republika vznikla v októbri 1949 a stala sa súčasťou
sovietskeho bloku.
EHS – Európske hospodárske
spoločenstvo založili v roku 1957 Francúzsko, Taliansko,
SRN a štáty Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko).
49/ Kedy a ktoré nové spojenectvá vznikli medzi socialistickými krajinami po 2. svetovej
vojne?
1947 – vzniklo Informbyro (informačné byro komunistických a robotníckych
strán),
ktorého bolo úlohou koordinovať činnosť sovietskych krajín.
1949 – RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
1955 – vznikla politická a vojenská organizácia Varšavská zmluva.
50/ Kedy a ktoré kolónie sa
oslobodili spod kolonionalizmu po 2. svetovej vojne?
1947 – India, 1971 – Bangladéš, 1960 – „rok Afriky“
– 17 afrických štátov získalo
nezávislosť, ďalšie štáty: Severná a Južná Kórea, Kambodža, Laos a Vietnam.
51/ Ako sa prejavovala studená vojna v praktickom živote ľudí na Západe i na Východe?
Štáty na oboch stranách železnej opony sa jeden druhého obávali a podozrievali.
52/ Zmenilo sa niečo po Stalinovej smrti?
Po Stalinovej smrti (1953) sa
dostal k moci Nikita Sergejevič Chruščov, čo spôsobilo iba
zmiernenie teroru.
53/ Prečo
v jednotlivých satelitných štátoch dochádzalo k výbuchom nepokojnosti?
Keď sa zmiernil teror, začala sa
prejavovať nespokojnosť so zlou hospodárskou situáciou a
neslobodou.
54/ Ktoré boli
najvýznamnejšie prejavy odporu proti diktatúre vo východoeurópskych
krajinách?
1953 –
východný Berlín (NDR).
1956 – Poznaň (Poľsko) a Budapešť (Maďarsko).
1968 – Pražská jar (Československo).
1980 –
Gdansk (Poľsko).
55/ Ktoré boli hlavné myšlienky Helsinskej konferencie?
Helsinská konferencia (1973 – 1975) – predstavitelia 35 štátov podpísali záverečný akt,
ktorý sa skladal z 3 častí:
· odvrátenie hrozby konfliktu medzi Východom a Západom,
· posilnenie technicko-ekonomickej spolupráce,
· rešpektovanie „slobody
myslenia, slobody a vyznania“.
56/ Čo bolo cieľom „glasnosti“ a „perestrojky“?
Pod heslom „glasnosti“ (informovanosti) a „perestrojky“ (prestavby) sa Michail Gorbačov
pokúsil o
mnohé hospodárske reformy.
57/ Vymenuj významné udalosti kozmického veku.
1957 – ZSSR vypustil prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1. O mesiac neskôr Sputnik 2
s pokusným psom Lajkou.
1961 –
obletel Zem v sovietskej kozmickej lodi prvý človek Jurij Gagarin.
1962 – obletel Zem Američan John Glenn.
1965 – prvá žena
Valentína Terešková.
1969 – pristátie dvoch Američanov – Edwina Aldrina a Neila Armstronga na Mesiaci.
1975 – prvý
sovietsko-americký kozmický let Sojuz-Apollo.
58/ Kedy a kto vyrobil prvý elektronický počítač?
1946 – volal sa ENIAC a vyrobila ho firma IBM.
59/ Čo nazývame
vedecko-technickou revolúciou?
Nastala v polovici 20. storočia a nazývame ňou vedecký
a technický pokrok (automatizácia
výroby, využívanie výpočtovej techniky, dopravné
prostriedky).
60/ Ktoré umenia vznikli po 2. svetovej vojne a čo vyjadrovali?
Abstrakcionizmus – obrazy neznázorňovali nič konkrétne (Jackson Pollock).
Pop-art – (populárny) obrazy znázorňovali
konkrétne veci (Andy Warhol).
Neorealizmus – taliansky film, ktorý čerpal námety z vojny, ale aj zo života obyčajných
ľudí
(Federico Felini).
Populárna hudba – skupina Beatles (60. roky).
61/ S akými pocitmi prijal slovenský ľud vypuknutie 1. svetovej vojny a ako sa
prejavovali sympatie voči slovanskému Rusku počas vojny?
Slováci prijali správu o vypuknutí
vojny s veľkou a odporom. Rukovali bez nadšenia a
sympatie slovanskej verejnosti boli skôr na strane nepriateľov – slovanského Ruska a
Srbska.
62/ Prečo sa slovenskí politici rozhodli pre politickú pasivitu?
Pretože si uvedomovali, že ak by Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrali, Slováci by
mali nádej získať národné práva
a oslobodiť sa spod národného útlaku.
63/ Aké politické plány vznikali v tom čase?
Vznikli plány na vymanenie sa Slovenska z Uhorska a jeho pričlenenie k Rusku, niektorí
Slováci
uvažovali o možnosti vytvoriť spoločný poľsko-česko-slovenský štát,
najvýhodnejšie sa však ukazovalo spojenie českých krajín
a Slovenska do jedného štátu.
64/ Aký bol program Slovákov a Čechov v zahraničí?
Slováci a Česi v zahraničí žiadali to, čo národy doma vo vojnovom terore nemohli žiadať –
právo na samourčenie.
65/ Kedy, kde a prečo vznikla Československá národná rada
v zahraničí?
V roku 1916 v Paríži – založili ju T. G. Masaryk (jej predseda), M. R. Štefánik (jej
podpredseda) a Edvard Beneš (jej tajomník). Chcela získať pomoc od DOHODOVÝCH
mocností (vlád Francúzska, Anglicka, Ruska), že ak
zvíťazia nad CENTRÁLNYMI
MOCNOSŤAMI – teda porazia aj Rakúsko-Uhorsko, aby im dovolili odtrhnúť sa z
Rakúsko-Uhorska
a vytvoriť si vlastný štát Česko-Slovensko na základe samourčovacieho
práva.
66/ Ako sa volali
organizácie zahraničných Slovákov a Čechov v USA?
Slovenská liga (1907) a České národné združenie
(1915).
67/ Aké dohody podpísali Česi a Slováci v USA?
V roku 1915
Clevelandská dohoda a v roku 1918 Pittsburská dohoda. Obe obsahovali
program o zriadení spoločného štátu Slovákov a Čechov
s úplnou autonómiou Slovenska,
vlastným snemom a slovenskou štátnou správou.
68/ Vymenuj
jednotlivé významné udalosti v živote Milana Rastislava Štefánika.
1880 – narodil sa v Košariskách.
1898 – študuje v Prahe astronómiu.
1904 – pracuje v Paríži v známom observatóriu Meudon.
1914 – narukoval do
francúzskej armády. Ako letec sa zúčastnil na bojoch na západnom a
srbskom fronte.
1916 – s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom
zakladá v Paríži Československú národnú
radu, v ktorej zastáva post podpredsedu. Bol hlavným iniciátorom česko-
-slovenských légií.
1918 – stal sa generálom francúzskej armády a v novovzniknutej Česko-slovenskej
Republike sa stal
ministrom vojny v česko-slovenskej vláde.
4.5.1919 – zahynul pri havárii lietadla.
69/ Kde
pôsobila Slovenská národná strana a kto boli jej členmi?
Pôsobila v Turčianskom Sv. Martine. Na jej čele
stál Matúš Dula a jej členmi boli aj Vavro
Šrobár a Andrej Hlinka.
70/ Aké rozhodnutie prijali
slovenskí politici na tajnej porade 24. mája 1918 v
Turčianskom Sv. Martine?
Rozhodli sa
rozísť s Uhorskom a vytvoriť spoločný štát s Čechmi. 12. septembra tohto roku
slovenskí politici rozhodli o vytvorení Slovenskej
národnej rady. Jej úlohou bolo
reprezentovať všetky politické smery a verejne deklarovať rozhodnutie o vytvorení
spoločného
štátu Slovákov Čechov.
71/ Kedy vznikla Česko-slovenská republika?
28.
októbra 1918 vyhlásil národný výbor v Prahe samostatnú Česko-slovenskú republiku.
72/ Aké vyhlásenia
sa prijali 30. októbra 1918 na verejnom zhromaždení v Turčianskom
Sv. Martine?
Verejne
sa ustanovila Slovenská národná rada a prijala sa Martinská deklarácia. V nej sa
Slováci prihlásili k spoločnému štátu
s Čechmi.
73/ Kto bol prvým prezidentom, ministrom zahraničných vecí ČSR a predsedom
česko-
-slovenskej vlády?
Prvým prezidentom ČSR bol T. G. Masaryk, ministrom
zahraničných vecí Edvard Beneš a
Predsedom česko-slovenskej vlády bol K. Kramář.
74/ Aké bolo
územné členenie ČSR v roku 1922?
Slovensko sa delilo na župy (Bratislavskú, Nitriansku, Považskú,
Podtatranskú,
Podhradskú a Košickú) a celkovo sa ČSR delilo na Čechy, Moravu a Sliezsko, Slovensko a
Podkarpatskú Rus.
75/ Ktorý minister mal plnú moc pre správu Slovenska v prvej česko-slovenskej vláde?
Martin Mičura.
76/ Kedy bola prijatá Ústava ČSR?
Vo februári 1920.
77/ Kedy a prečo vznikla Malá dohoda?
Roku 1921
ČSR, Juhoslávia a Rumunsko vytvorili tzv. Malú dohodu, aby sa mohli chrániť
pred Maďarmi.
78/
Kedy a prečo sa hlavným mestom Slovenska stala Bratislava a nie Turčiansky Sv.
Martin?
V roku 1919 pretože bola najväčším a najpočetnejším (80 000 obyv.) mestom Slovenska.
Bola spojená železnicou s rôznymi
európskymi metropolami, mala vlastné letisko a Dunaj
ju spájal s časťou južnej Európy.
79/ Aké
dôležité politické úrady a kultúrne ustanovizne vznikli po roku 1918 v Bratislave?
Stala sa sídlom
najvyššieho štátneho orgánu na Slovensku – Ministerstva s plnou mocou pre
správu Slovenska a od roku 1928 bola sídlom Krajinského
úradu. Mali tu sídla banky,
hospodárske inštitúcie, sekretariáty politických strán, redakcie slovenských novín,
vydavateľstvá, centrály spolkov a umeleckých združení, slovenská univerzita, Slovenské
národné divadlo, Zemedelské a Slovenské
múzeum. 17 európskych i mimoeurópskych
štátov tu malo svoje diplomatické zastúpenie. Stala sa nielen administratívnym, ale aj
skutočným národnopolitickým centrom Slovenska.
80/ Kto bol prvým županom Bratislavy po vzniku
ČSR?
Samuel Zoch.
81/ V čom spočívali výhody alebo nevýhody spojenia
Čechov a Slovákov v jednom štáte?
Výhodami bolo to, že sa na Slovensku zaviedlo všeobecné volebné právo,
a to aj pre ženy.
Uzákonil sa osemhodinový pracovný čas, právo spolčovania, sloboda tlače, nezávislé súdy,
kontrola
politickej moci. Nevýhody sa prejavili ako rôzne nezhody v hospodárskej a
sociálnej oblasti medzi obidvoma štátmi.
82/ Aké názory mali jednotlivé politické strany na postavenie Slovenska v ČSR?
Centralistický smer, ktorý reprezentovali centralistické strany (agrárna, socialistické) na čele s Vavrom Šrobárom, Milan Hodžom
a Ivanom Dérerom obhajoval myšlienku, že v ČSR nie je slovenský a český, ale československý národ. Preto nepokladali za dôležité
vytvoriť samostatné slovenské národné orgány. Autonomistický smer vyzdvihoval myšlienku existencie samostatného slovenského národa
a považoval pre Slovensko v rámci ČSR autonómne postavenie. Reprezentovali ho ľudová strana na čele s Andrejom Hlinkom
a národná
strana vedená Martinom Rázusom. Tretí smer videl cestu krajiny v socialistickej revolúcii, ktorá mala priniesť vytúžený blahobyt. Tento
cieľ presadzovala celoštátna komunistická strana. Jej predstaviteľmi boli Marek Čulen, Július Verčík a Viliam Široký.
83/ Kedy postihli ČSR veľké hospodárske krízy?
1921-1923 – 441 000 nezamestnaných
a 1929-1934 – „veľká kríza“ 920 000
nezamestnaných.
84/ Čo priniesla demokratizácia
politického života Slovákom?
Slovenskí obyvatelia sa mohli cítiť rovnoprávne a získali predtým nepoznanú
slobodu. Mohli sa organizovať v politických stranách, zakladať rôzne politické i nepolitické spolky, vydávať noviny a časopisy.
85/ Aký význam mali spolky v živote človeka a spoločnosti?
Umožňovali
občanom verejne vyjadrovať svoje názory. Taktiež sa stávali pre obyvateľov akýmisi školami demokracie. Mnohí občania zisťovali, že
politika je znovu iba „pánskym huncútstvom“. Mnohé politické strany mali o občana záujem iba pred voľbami. Dávali im
často
nesplniteľné sľuby, ktorými sa snažili len získať čo najviac hlasov.
86/ Aká bola situácia na
Slovensku v školstve po vzniku ČSR?
Na Slovensku bolo veľmi málo škôl, ktoré boli navyše v zlých
materiálnych podmienkach. Preto sa budovali nové ľudové, stredné, odborné a učňovské školy. Pôsobilo tu málo slovenských pedagógov,
a tak prichádzalo na Slovensko veľa učiteľov z Čiech, ktorý spočiatku pomáhali pri výchove a vzdelávaní slovenských žiakov.
87/ Aké nové významné školy a univerzity sa zakladali?
V roku 1919
Univerzita Komenského v Bratislave, v roku 1937 Vysoká škola technická v Košiciach, Hudobná a dramatická akadémia (konzervatórium),
Škola umeleckých remesiel (ŠUR).
88/ Aké bolo zastúpenie menšín na Slovensku?
Najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku boli Maďari, ďalej to boli Nemci,
Ukrajinci, Rusíni, Poliaci, Rómovia
a občania židovskej národnosti.
89/ Aká bola situácia menšín?
Československá vláda zmluvne zaviazala zachovávať politické, občianske a kultúrne práva menšín. Všetky národnostné menšiny
na Slovensku mali svoje politické strany a zástupcov v parlamente, zakladali rôzne spolky, vydávali množstvo novín, časopisov a kníh. V
oblastiach, kde tvorili aspoň 20% obyvateľstva menšiny, boli školy s ich vlastným
vyučovacím jazykom.
90/ Akú úlohu zohrala Matica slovenská v kultúrnom rozvoji Slovenska?
V roku 1919 po jej ožitvorení začala vydávať po celom území Slovenska vydávať knihy, zakladať knižnice, organizovala
ochotnícke divadlo, výstavy, prednášky a spevokoly.
91/ Kedy a kde založili SND a kto bol jedným
z jeho hlavných riaditeľov?
V roku 1920 v Bratislave a jedným z jeho riaditeľov bol český hudobný
skladateľ Oskar Nedbal, ktorý sa zaslúžil o pozdvihnutie opery SND.
92/ Vymenuj jednotlivých
významných predstaviteľov výtvarného umenia.
Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, hlavnými predstaviteľmi
slovenskej „moderny“ boli Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, architekti Dušan Jurkovič (Mohyla M. R. Štefánika), Fridrich Weinwrum,
filmár Karol Plick, režisér Martin Frič, herec Paľo Bielik.
93/ Kedy a kde sa začalo rozhlasové
vysielanie na Slovensku?
3. augusta 1926 v Bratislave.
94/ Aké opatrenia
prijala československá vláda po nástupe Adolfa Hitlera k moci?
Roku 1935 podpísala československo-sovietsku
zmluvu, ktorá nadväzovala na francúzsko-sovietsku zmluvu. Všetky 3 štáty sa v nich zaväzovali, že v prípade vojenského napadnutia si
navzájom poskytnú pomoc. Začala na svojich hraniciach budovať železobetónové pevnosti, vybudovalo sa viacero nových tovární, v ktorých sa
vyrábali zbrane, munícia a iný materiál potrebný na vojenskú obranu.
95/ Pomocou koho a ako sa Hitler
snažil vnútorne oslabiť ČSR?
Boli to Maďari, ktorí snívali o obnovení Uhorska, ďalej Poliaci a na
vnútornom oslabenie ČSR využíval menšinové politické strany. V Čechách Sudetonemecká, na Slovensku Karpatonemecká zastávali nacistické
Nemecko. Na Slovensku zastávala názory Maďarov zase Zjednotená maďarská strana.
96/ Kedy a čo bolo
obsahom Mníchovskej dohody?
29. septembra 1938 rozhodli najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska a
Anglicka o nútenom odovzdaní veľkej časti československého územia Nemecku.
97/ Čo sledovali spojenci
ČSR Anglicko a Francúzsko tým, že prinútilo svojho spojenca
ČSR odovzdať Nemecku veľkú časť svojho územia?
Dúfali, že ak budú súhlasiť o odovzdaní časti územia ČSR Nemecku, vyhnú sa vojne s Nemeckom.
98/ Kedy a kým bola vyhlásená autonómia Slovenska?
6. októbra 1938
predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojom rokovaní v Žiline vyhlásili slovenskú autonómiu. Česko-slovenský parlament
prijal v novembri 1938 Ústavný zákon o autonómii Slovenska. Slovensko dostalo úradný názov Slovenská krajina, malo vlastnú vládu na čele
s Jozefom Tisom a bol taktiež zvolený prvý slovenský parlament
Snem Slovenskej krajiny.
99/ Kedy a
aké následky mala pre Slovensko Viedenská arbitráž?
2. novembra 1938. Bola priamym dôsledkom Mníchovskej
dohody. V nej rozhodla talianska a nemecká vláda o odovzdaní pätiny územia Slovenska s 800 000 obyvateľmi Maďarom. Na okyptení Slovenska
sa podieľalo aj Poľsko, ktoré si privlastnilo časť Oravy a Spiša. Pre slovenských občanov priniesla okupácia prudký pokles životnej
úrovne.
100/ Ako charakterizovala HSĽS svoju politiku po vyhlásení autonómie?
Pokladala sa za jedinú reprezentantku slovenského národa a ako najsilnejšia politická strana mala neobmedzenú moc. Pohltila alebo
zakázala činnosť ostatných politických strán. Snem Slovenskej krajiny mala taktiež pod svojou mocou a vytvorila si vlastné ozbrojené sily
– Hlinkovu gardu.
101/ Ako postupne vznikol samostatný slovenský štát?
13. marca 1939 si nemecká vláda pozvala do Berlína na rokovanie odvolaného predsedu slovenskej autonómnej vlády Jozefa Tisa. Hitler na
tomto rokovaní Tisovi oznámil, že buď Slovensko vyhlási samostatnosť alebo ho ponechá svojmu osudu. To znamená, že by nás obsadili
Maďari. A tak na zasadnutí slovenského snemu 14. marca bola vyhlásená Slovenská republika. Hitler následne nanútil slovenskej vláde tzv.
ochrannú zmluvu, ktorá
navonok Slovensko chránila, no v skutočnosti obmedzovala jeho suverenitu. 15. marca vtrhli nemecké vojská do
českých krajín. O deň neskôr Hitler v Prahe vyhlásil Protektorát Čechy a Morava.
102/ Koľko štátov postupne uznalo Slovenskú republiku? 27
103/ Ktorým štátom slovenská republika
vyhlásila vojnu?
V roku 1939 sa pripojila k vojenskému útoku na Poľsko, v júni 1941 Sovietskemu zväzu a
v decembri aj Anglicku a USA.
104/ Prečo Anglicko a Francúzsko odvolali svojich diplomatov z Bratislavy?
Pretože sa spojilo s nacistickým Nemeckom. Tým pádom sa stalo Slovensko ich
nepriateľom.
105/ Aké boli vzťahy medzi Slovenskom republikou a Maďarskom?
Boli medzi nimi napäté vzťahy. Obidva štáty udržiavali hospodárske kontakty.
Znepriateľovala ich však nedôvera a vzájomné
územné požiadavky.
106/ Aký bol politický systém SR?
Nebudoval sa na
demokratických zásadách, čo vyústilo do totalitného režimu. Všetkú moc
mala v rukách HSĽS.
107/ Aké politické zoskupenia existovali vnútri HSĽS a čo svojou politikou sledovali?
Delila sa na 2 krídla: konzervatívne (umiernené) krídlo na čele s prezidentom SR a predsedom HSĽS Jozefom
Tisom, ktoré sa usilovalo o určitý stupeň nezávislosti od Nemecka. Radikálne-fašistické krídlo na čele s Vojtechom Tukom (predsedom
vlády a ministrom zahraničia) a Alexandrom Machom (ministrom vnútra a veliteľom Hlinkových
gárd) chcelo zaviesť režim podobný tomu
nemeckému.
108/ V akej situácii boli na Slovensku Židia?
Zbavovali ich
všetkých práv, sústreďovali ich do pracovných táborov, kde boli odsúdení na trest smrti. Roku 1942 slovenská vláda násilne vysťahovala
do táborov smrti vyše 58 000 Židov. Ďalších 13 000 bolo vysťahovaných počas okupácii Slovenska Nemcami
v roku 1944.
109/ Aká bola životná úroveň na Slovensku v rokoch 1939 – 1944 v porovnaní s ostatnými
krajinami a ako sa odstránila nezamestnanosť?
Na Slovensku sa budovali priemyselné
podniky, ktoré boli zamerané svojou výrobou na vojenské účely. Tieto továrne sa budovali prevažne na príkaz Nemecka,
ktoré z nich čerpalo vojenský materiál pre svoje potreby. Budovali sa taktiež nové cesty a železnice. Takto slovenský ľud získaval
prácu a odstraňovala sa nezamestnanosť. Životná úroveň bola na Slovensku väčšia ako v susedných krajinách. Bolo tu dostať kúpiť
rozličný tovar, najmä potraviny. Preto prichádzali na Slovensko nakúpiť aj zahraniční občania. Na druhej strane mnohí slovenskí
obyvatelia trpeli poruchami v zásobovaní potravinami.
110/ Proti čomu bol namierený domáci odboj?
Bol namierený predovšetkým proti totalitnému režimu a spojenectvu s nacistickým Nemeckom.
111/ Kedy a ako vznikla Slovenská národná rada?
Vznikla v roku 1943
spojením dvoch hlavných odbojových krídel: demokratického (umierneného) krídla, ktoré sledovalo obnovenie Československej republiky a
komunistického krídla, ktoré zase chcelo vytvoriť „sovietske Slovensko“, ktoré sa malo
stať súčasťou Sovietskeho zväzu.
112/ Aké boli hlavné myšlienky Vianočnej dohody?
SNR ju prijala
v decembri 1943. Vyhlásila v nej, že cieľom odboja na Slovensku je obnovenie demokratického Československa, v ktorom bude uznaná samobytnosť
slovenského národa a jeho rovnoprávne postavenie s českým národom, požadovala taktiež odstránenie antidemokratických zákonov
a totalitných praktík.
113/ Kedy vypuklo a ako prebiehalo SNP?
Vypuklo 29.
augusta 1944. Proti nemeckým okupantom bojovala 60-tisícová armáda a
okolo 18 000 partizánov. Povstanie malo
celonárodný charakter. Centrom povstania bola Banská Bystrica, kde sídlila SNR, ktorá následne prebrala zákonodarnú a výkonnú moc.
Vyhlásila obnovenie ČSR a uznala prezidenta E. Beneša v zahraničí. Postavila sa aj za svoj program: uznania samobytnosti slovenského národa
a jeho rovnoprávnosti
v obnovenom československom štáte.
114/ Prečo bolo spočiatku SNP
potlačené?
Pretože mnohí slovenskí občania boli nedočkaví a začali bojovať proti nemeckým jednotkám
približne o mesiac skôr, ako vypuklo SNP. Nemecké jednotky sa dokázali pripraviť a obsadili slovenské divízie v Duklianskom priesmyku,
kadiaľ sa mali dostať na Slovensko sovietska armáda a 1. československý armádny zbor, ktorí mali oslobodiť
Slovensko. Napriek tomu
sovietska armáda a 1. československý armádny zbor zaútočili na nemecké jednotky a podarilo sa im preniknúť na Slovensko.
115/ Aký bol vstup Slovenska do obnovenej republiky po 2. svetovej vojne?
Slovenskí občania vstúpili do obnovenej ČSR s rovnomerným postavením s českým národom. 4. apríla 1945 prezident Beneš menoval
v Košiciach prvú vládu Národného frontu (NF) Čechov a Slovákov.
116/ Kedy a kde vyhlásili program
prvej vlády NF a ako chcel riešiť tento program vzťah
Slovákov a Čechov?
5. apríla
1945 v Košiciach. V ňom vláda ukončuje staré spory medzi Čechmi a Slovákmi, taktiež uznáva samobytnosť slovenského národa, ktorý má
byť pánom v slovenskej krajine.
117/ Aké dva politické smery ovládli politiku ČSR po 2. svetovej vojne?
Bola to komunistická strana, ktorá mala za cieľ vybudovať v krajine socializmus a
Demokratická strana,
ktorá chcela návrat k parlamentnej demokracii.
118/ Aké boli výsledky volieb v Čechách a na Slovensku
a čo to následne spôsobilo?
Vo voľbách, ktoré sa konali 26. mája 1946, získala na Slovensku prevažnú
časť hlasov Demokratická strana a komunistická strana zostala potlačená. V Čechách však získali prevažnú časť podporu komunisti na
čele s Klementom Gottwaldom, ktorý sa stal predsedom vlády. Komunisti začali následne oslabovať SNR. Chceli tak oslabiť vplyv
Demokratickej strany.
119/ Akým spôsobom sa podarilo komunistom oslabiť politické pozície Demokratickej
strany na Slovensku a čo tým sledovali?
Komunisti za pomoci bezpečnostných orgánov
vyhlásili, že sa chystá protištátne sprisahanie, do ktorého je vraj zapojená aj Demokratická strana. Takto donútili demokratov, aby sa
vzdali vedúcej pozície v Zbore poverníkov. Komunisti sa následne prevratom 25. februára 1948 dostali k moci, čo znamenalo koniec
demokratického vývoja ČSR. Nastolili tak nový totalitný režim, ktorý podľa sovietskeho vzoru nazvali diktatúrou
proletariátu.
120/ Do akej mocenskej sféry patrilo Československo po roku 1948?
Patrilo do
sféry ZSSR, teda socializmu. Bol tu nastolený centralistický totalitný režim na čele s komunistickou stranou podľa vzoru
ZSSR.
121/ Prečo hovoríme, že Československo sa stalo satelitným štátom?
Pretože ZSSR sem poslal svojich poradcov, ktorí to tu začali organizovať podľa
sovietskeho vzoru. Neskôr ZSSR
zakázal Československu Marshallov plán a zapojil ho do RVHP a Varšavskej zmluvy.
122/ K čomu viedla
myšlienka, že po víťazstve socialistickej revolúcie sa zostruje triedny
boj?
Viedla
k tomu, že komunistický režim prenasledoval všetkých odporcov režimu. Boli to najmä rôzni funkcionári bývalých nekomunistických strán,
kňazi, rehoľníci, ale aj mnohí obyčajní občania, ktorých pokladali za disidentov. Rozsudky boli kruté: mnohoročné väzenie a 232 rozsudkov
smrti. Tieto kruté rozsudky prinútili občanov k poslušnosti, ale aj
k postupnému vzrastu odporu.
124/ Aké zmeny v živote slovenskej spoločnosti znamenalo nastolenie komunistickej
vlády?
Prišlo prísne centralistické zriadenie (politické aj hospodárske) a začali sa v ČSR procesy
industrializácie (spriemyselňovania) a kolektivizácie (združovanie roľníckej pôdy do družstiev).
125/
Čo bolo cieľom industrializácie a kolektivizácie?
Ich spoločným cieľom bolo vybudovanie modernej ČSR a
zvýšenie životnej úrovne obyvateľov ČSR.
126/ Prečo bola potrebná industrializácia Slovenska a aké
odvetia slovenského priemyslu
sa rozvíjali aké naopak zaostávali?
Aby ľudia získali
prácu a zároveň bola výroba zameraná najmä na potreby zbrojenia ZSSR. Okrem zbrojárskeho priemyslu bola výroba zameraná aj na strojársky
a chemický priemysel. Trochu zaostávala textilná, drevárska a sklárska výroba.
127/ Čo to všetko malo
za následok?
Životná úroveň postupne rástla, zvyšoval sa počet obyvateľov miest, stavali sa panelové byty,
celé slovenské územie bolo elektrifikované, ale napriek tomu životná úroveň v ČSR
nedosahovala životnú úroveň v iných
európskych demokratických krajinách.
128/ Čo bolo cieľom socialistickej revolúcie?
Cieľom tejto revolúcie bolo kultúrne pozdvihnutie občanov ČSR, ktorá sa chcela prezentovať v dobrom svetle
v kultúrnej oblasti vo svete. Dôležitú úlohu v nej zohral rozhlas a televízia. Dobudovali sa školy všetkých stupňov, budovali sa nové
vedecké a
kultúrne inštitúcie.
129/ Prečo komunistický štát kontroloval umenie, tlač, rozhlas
a televíziu?
Kontrolovali ich preto, aby sa zo zahraničia nedostal do ČSR nejaký vplyv, ktorý by mohol
ovplyvniť myslenie ľudí. Bránili sa tak pred vzburou, ktorá by mohla zvrhnúť
socialistické zriadenie.
130/ Ako sa táto kontrola zo strany štátu nazýva?
Nazýva sa cenzúra.
131/ Aké boli príčiny spoločenskej a politickej krízy v 60. rokoch?
Občania prestali veriť sľubom o šťastnej budúcnosti. Československo stále viac zaostávalo za európskymi
demokratickými krajinami a postupne sa odhaľovali zločiny totalitného režimu. Roku 1961 sa zrútil nereálne postavený päťročný plán
a nastalo zníženie životnej
úrovne.
132/ Aké zmeny následne vznikli na najvyšších štátnych
funkciách a čo to spôsobilo?
Prezidenta Antonína Novotného vystriedal Ludvík Svoboda v roku 1968 a toho
istého roku sa na čelo komunistickej strany dostal Alexander Dubček. Začali sa realizovať nové politické a spoločenské zmeny. Zrušila sa
cenzúra, vznikali nové organizácie a spolky, čiastočne sa uvoľnila náboženská sloboda. Toto obdobie sa nazýva aj Pražská jar.
133/ Prečo si štáty Varšavskej zmluvy neželali demokratizáciu ČSSR a ako reagovali na
situáciu v ČSSR?
Báli sa, že by demokratizačný proces zasiahol aj do ich štátov.
Preto v noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli ich vojská na naše územie. Následne bola demokratizácia potlačená a znovu sa otvorila
otázka o postavení slovenského a českého národa.
134/ Ako sa riešila táto otázka?
30.
októbra podpísali najvyšší predstavitelia na Bratislavskom hrade Zákon o
československej federácii. Znamenalo to dve rovnoprávne
republiky v spoločnom štáte. Vyriešila sa tak závažná otázka o rovnoprávnosti slovenského a českého národa.
135/ Čo znamená pojem normalizácia, kedy prebiehala a kto bol na jej čele u nás?
Znamená postupné zmrazenie demokratizačného postupu v Československu a postupná likvidácia jeho výsledkov.
Prebiehala po opätovnom nástupe ruských komunistov a znamenala upevnenie totalitného režimu. Na jej čele stál Gustáv Husák, ktorý sa
stal prvým tajomníkom ÚV KSČ a neskôr v roku 1975 aj prezidentom.
136/ Akým spôsobom boli
postihovaní reformátori z roku 1968?
Zakázali im všetky štátne funkcie, prepúšťali ich zo zamestnania,
odobrali im pasy a nemohli vystupovať na verejnosti.
137/ Ako sa prejavovali nesúhlasy a aké organizácie
vznikali, ktoré zastávali názory
občanov?
V januári 1969sa v Prahe na protest upálil
vysokoškolák Ján Palach. Mnohí občania emigrovali do západnej Európy a USA. Bolo ich vyše 200 000. V roku 1970 vznikol v
Toronte (Kanada) Svetový kongres Slovákov. Roku 1977 vznikla v Prahe občianska iniciatíva Charta 77. Jej úlohou bolo obracať sa na vládne
kruhy a upozorňovať na nedostatky vo verejnom živote.
138/ Aký vplyv mali politické zmeny v ZSSR na
vnútorný vývoj jeho satelitných štátov (aj
ČSFR)?
Začali mnohé verejné
manifestácie. 16. novembra v Bratislave 17. novembra v Prahe. Bolo proti nim brutálne zakročené a proti tomuto
zásahu vznikali mnohé protestné zhromaždenia, ktoré viedli k celoštátnemu generálnemu štrajku 27. novembra. Federálne
zhromaždenie 29. novembra 1989 prijalo zákon o zrušení vedúceho postavenia komunistickej strany v štáte a spoločnosti. Táto revolúcia
vošla do povedomia národa ako
„nežná revolúcia“.
139/ Aké konkrétne zmeny nastali po novembri
1989 v politickom a hospodárskom živote
Československa?
29. decembra 1989 sa prezidentom
ČSFR stal Václav Havel, predsedom parlamentu Alexander Dubček. V prvých porevolučných voľbách v júni 1990 dosiahla na Slovensku
najväčšiu podporu Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum. Hospodársky život sa menil a prispôsoboval demokratickému
systému, aký sa osvedčil vo vyspelých
krajinách Európy a sveta. Tento proces sa však odrazil v znížení životnej úrovne širokých
vrstiev obyvateľstva.
140/ Vymenujte medzníky na ceste k samostatnej Slovenskej republike po roku 1989.
17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 1. septembra 1992 schválila Ústavu
Slovenskej republiky. 1. januára 1993 vznikla SR. Prezidentom SR sa stal Michal Kováč a predsedom vlády Vladimír Mečiar.
Anexia – násilné pričlenenie jedného štátu druhým.
Ultimátum –
konečný výstražný návrh spravidla sprevádzaný konkrétnou hrozbou.
Damoklov meč – je symbolom trvalého
ohrozenia.
Neutrálny štát – štát, ktorý sa zaviazal, že sa nezúčastní na vojne proti inému štátu, ani jednej
bojujúcej strane neposkytne pomoc a bude sa usilovať udržiavať priateľské
vzťahy so všetkými krajinami.
Separátny
– samostatný, oddelený.
Ofenzíva – útok.
Reparácie – náhrady za vojnové škody.
Regent – zástupca neprítomného alebo nedospelého panovníka.
Duma – ruský parlament.
Inflácia – znehodnocovanie peňazí, napr. zvyšovaním množstva papierových peňazí, ktoré nie
sú kryté zlatom.
Propaganda – zjednodušené hlásanie politických ideí s cieľom získať masy.
Technológia –
technický postup vo výrobe.
Antiseptikum – protijed.
Militarizácia – zbrojenie,
vyzbrojovanie.
Vízia – videnie, zjavenie, vidina.
Pylón – stožiar visiacich mostov.
Interiér – vnútorný priestor napr. domu.
Dekoratívny – ozdobný, okrasný.
Avantgarda
vedúca skupina, predvoj, priekopníci.
Agresor – útočník.
Okupácia násilné
vojenské obsadenia určitej krajiny.
Deportovať – nútene sťahovať, vysťahovať, vyviezť.
Geto –
uzavretá mestská štvrť pre istú časť obyvateľstva.
Satelit – pridružená krajina k silnejšej veľmoci,
ktorá ju uchraňuje pred agresormi, ale
pridružená krajina sa musí politicky prispôsobiť veľmoci.
Flotila – oddiel
vojenského loďstva operujúci v pobrežných vodstvách.
Demilitarizácia – zrušenie vojenských síl a prostriedkov na
určitom území.
Pasívny – nečinný, nereagujúci.
Zóny – oblasti, územia.
Sabotáž
– úmyselné záškodnícke ničenie.
Propagácia – šírenie, rozširovanie myšlienok.
Vazal –
od dakoho závislý.
Zemľanka – primitívne obydlie zapustené pod úroveň terénu.
Integrácia –
združovanie rôznych štátov do záujmových zoskupení.
Fenomén – nezvyčajné jav, úkaz, človek.
KGB – sovietska štátna polícia.
Neokolonializmus – krajiny stále hospodársky závisia od svojich
bývalých kolonizátorov, hoci
ich už politicky neovládajú.
Dekolonizácia – opatrenia, ktoré smerujú k likvidácii
koloniálneho systému.
Mahátmá – v indickom jazyku „veľký duch“.
Disident –
odporca režimu.
Signatár – podpisovateľ istého dokumentu, zmluvy.
Politbyro – najvyšší
orgán Komunistickej strany ZSSR.