Dejepis 9. ročník - otázky a odpovede

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča tinuska55 (26)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 28.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 931 slov
Počet zobrazení: 45 088
Tlačení: 782
Uložení: 808
Dejepis – 9. ročník

1/ Od kedy do kedy trvala 1. svetová vojna?
  Od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918.
2/ Príčina 1. svetovej vojny medzi TROJSPOLKOM a DOHODOU?
Išlo o nové rozdelenie sveta – kolónií, hraníc štátov a rozdelenia svetových trhov.
3/ Prečo Rakúsko-Uhorsko malo záujem si podmaniť Srbsko?
Rakúsko-Uhorsko sa neuspokojilo s anexiou Bosny a Hercegoviny. Chcelo oslabiť Srbsko a vytlačiť ruský vplyv z Balkánu.
4/ Čo použilo Rakúsko-Uhorsko ako zámienku na vypovedanie vojny Srbsku a ako sa toto
 premenilo na svetovú vojnu?
  Zámienkou bol zinscenovaný atentát na budúceho následníka rakúsko-uhorského trónu  Františka Ferdinanda v Sarajeve (srbský študent Gavrilo Princip – leto 1914). Rakúsko-uhorská vláda po tomto incidente predložila srbskej vláde tzv. ultimátum (nesplniteľné požiadavky). Po vojenskom napadnutí Srbska Rakúsko-Uhorskou armádou prišlo Srbsku na pomoc Rusko, Rakúsko-Uhorsku zase prišlo na pomoc Nemecko a Rusom prišli na pomoc Francúzsko a Anglicko.
5/ Prečo sa TROJSPOLOK premenoval na CENTRÁLNE MOCNOSTI?
  Pôvodný TROJSPOLOK tvorili: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko. Od začiatku vojny sa namiesto TROJSPOLKU používa názov CENTRÁLNE MOCNOSTI a patrili k nim: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Turecko.
6/ Ktoré štáty sa pridali k DOHODE?  
Pôvodnú DOHODU tvorili: Veľká Británia, Francúzsko, Rusko. Za vojny sa k nim pridali Srbsko, Čierna Hora, Belgicko, Grécko, Taliansko, Rumunsko, Japonsko, USA a ďalšie.
7/ Na ktorých frontoch boli najťažšie boje?
  Západný front: 1914 – pri rieke Marne,
  1916 – pri rieke Somme,
  pri meste Verdun.
  Východný front: 1915 – Karpaty. 
8/ Ako ovplyvnili udalosti v Rusku priebeh 1. svetovej vojny?
V marci 1917 prinútili vodcovia demokratických strán ruského cára Mikuláša II. odstúpiť a vytvorili dočasnú vládu, ktorá mala Rusko pretvoriť na demokratickú republiku. Boľševikom na čele s Leninom sa v novembri 1917 podarilo dobyť politickú moc. To bol koniec nielen krátkeho pokusu o demokraciu v Rusku, ale aj bojov na východnom fronte. Boľševické
  Rusko uzavrelo totiž s CENTRÁLNYMI MOCNOSŤAMI v marci 1918 v Brest-Litovsku separátny mier.
9/ Aké boli príčiny vstupu USA do 1. svetovej vojny?
  Nemci roku 1915 potopili anglický parník LUSITANIU, na ktorom sa utopilo aj 100 amerických cestujúcich. Roku 1916 americký prezident Thomas Woodrow Wilson vyzval  Nemcov, aby skončili s vojnou, čo Nemci odmietli a dokonca začali neobmedzenú ponorkovú vojnu. A tak USA v roku 1917 vypovedalo vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku.
10/ Kto to bol John Persching?
  Americký generál, veliteľ amerického expedičného zboru (1860 – 1948).
11/ Obsah mierovej zmluvy z Parížskej konferencie s januára 1919?
  Určenie výšky odškodného /reparácie/, ktoré mali zaplatiť niekdajší útočníci za škody spôsobené vojnou. Mierové zmluvy zaväzovali porazených, aby uznali samostatnosť novovzniknutých  štátov – Poľska, Česko-slovenska, Juhoslávie a nové hranice Rumunska, Rakúska a  Maďarska. Porazené Turecko a Nemecko stratili kolónie a navyše Nemecko sa muselo vzdať Alsaska-Lotrinska, ktoré získalo roku 1870 v prusko-francúzkej vojne. Taktiež sa zmluvne museli zaručiť aj vzťahy medzi novými štátmi, ktoré vznikli v poslednej fáze vojny.
12/ Ktoré nové štáty vznikli na mape Európy po 1. svetovej vojne?
  Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľská republika, Maďarské kráľovstvo, Rakúska republika, Česko-slovenská republika a Juhoslávia.   
13/ Aké postavenie mali mať menšiny v nových štátoch?
  Parížska mierová konferencia sa venovala aj problému menšín v nových štátoch. Vlády sa museli osobitnými zmluvami zaviazať, že príslušníci národnostných menšín budú mať v nových štátoch rovnomerné postavenie.
14/ Ako sa Lenin dostal k moci?
  Po zvrhnutí cára prevzala politickú moc v Rusku dočasná vláda. Na ňu útočili politici,  ktorých podporovala časť armádneho velenia a boľševici na čele s Leninom, ktorí chceli získať moc. Ruská vláda sa 7. novembra 1917 nedokázala ubrániť útoku boľševikov, ktorí sa uchopili moci na čele s Leninom. Lenin postupne zakázal činnosť ostatných politických 
  strán a následne nastolil diktatúru.
15/ Ako a kedy sa dostal Mussolini k moci ako fašistický vodca Talianska?
  Začal zvolávať verejné zhromaždenia a sľuboval, že vyrieši všetky problémy ak získa parlamentnú moc. Mnohí jeho sľubom uverili. Zakrátko sa okolo zoskupili muži a mladíci, ktorí sa začali obliekať do čiernych uniforiem a dali si meno fašisti. V októbri 1922 naozaj taliansky kráľ poveril Mussoliniho, aby zostavil novú vládu. A to bol na niekoľko desaťročí  koniec demokracie v Taliansku.
16/ Ktoré krajiny sa stali obeťou talianskej agresie?
  1936 – Etiópia,
  1939 – Albánsko.
17/ Ako a kedy sa Hitler dostal k moci?
  Adolf Hitler sa dostal k moci prostredníctvom svojej strany Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany počas svetovej hospodárskej krízy, keď ho zvolili za nemeckého kancelára v januári 1933. Postupoval ako Lenin v Rusku a Mussolini v Taliansku. Zakázal všetky politické strany, spolky, organizácie. Štátne orgány, školstvo, vedu, kultúru a súdy podriadil svojej strane. Odporcov programu zatvárali do väzení a koncentračných táborov.
18/ Kedy a kto rozbil jadro atómu?
  1919 – bratia Curieovci.
19/ Kedy a kto uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu?
  1934 – taliansky fyzik Enrico Fermi.
20/ Kedy začína éra plastov?
  V 30. rokoch (1934 – objavenie nylonu).
21/ Kedy bol objavený inzulín?
  1921 – Frederik Banting, Charles Best.
22/ Kedy vedci objavili deviatu planétu našej slnečnej sústavy Pluto?
  1930
23/ Pred čím varoval nemecký fyzik a matematik Albert Einstein?
  Pred zneužitím atómovej energie na vojenské účely.
24/ V ktorých rokoch sa začalo vo veľmociach prvé vysielanie rozhlasu, filmu, televízie?
  1920 – 1922 – v USA, v sovietskom Rusku, vo Veľkej Británii a vo Francúzku sa začalo
  prvé rozhlasové vysielanie.
  1922 – V Berlíne sa prvýkrát premieta krátky zvukový film.
  1926 – škótsky vedec John Baird predviedol prvý použiteľný systém televízneho prenosu.
25/ Ako sa zmenila kultúra bývania a vzhľad miest v 20. rokoch 20. storočia?
  Začali sa stavať lacnejšie, tzv. „činžové“ byty, ktoré boli cenovo prístupné aj pre robotníkov a nižších úradníkov. Každý byt mal svoje hygienické zariadenie.
26/ Čo priniesol zákon o osemhodinovom pracovnom čase?
  Ľudia získali viac voľného času a začali ho využívať na športovanie a zábavu.
27/ Ako sa zmenilo spoločenské postavenie ženy?
  V niektorých krajinách získali ženy volebné právo.
28/ Čo nové priniesla hudba, tanec, film, šport?
  Z USA prišla do Európy nová hudba. Pomalý Blues so skupinou Billie Holiday, neskôr rýchly džez spojený so speváčkou Ellou Fitzgeraldovou a trubkárom Louisom Armstrongom. Nové tance ako charleston a ľudia začali športovať.
29/ Ako reagovali umelci na 1. svetovú vojnu a čo pokladali za základný princíp svojej tvorby?
  Umelci dávali najavo svoje opovrhnutie nad vojnou a súčasne hľadali nové cesty v umení,
  ktoré mali motivovať ľudskú spoločnosť k lepšiemu spôsobu života.
a) dadaisti – za základný princíp tvorby považovali náhodu (Marcel Duchamp).
  b) surrealisti – sny (Max Ernst, Salvador Dalí).
  c) exprenoisti – pesimizmus (Edvard Munch, Vasilij Kandinskij).
  d) centrum moderného umenia v Rusku – ruská avantgarda – základným znakom sú snové
predstavy a vízie (Marc Chagall).
  e) konštruktivizmus – odmietal závislosť umeleckého diela od videnej skutočnosti (Piet Moudrian).
  f) moderná architektúra – je charakteristická účelnosťou a širokým uplatnením (Le Corbusier).
30/ Kedy, prečo uzavrelo Rusko a Nemecko zmluvu neútočenia na 10 rokov?
  23.8.1939 uzavreli zmluvu o neútočení s tajným dodatkom, že si rozdelia štáty, ktoré sa nachádzali medzi nimi.
31/ Ktorý dátum sa pokladá za začatie 2. svetovej vojny?
  1. septembra 1939 napadli nemecké vojská Poľsko.
32/ Prečo sa v Nemecku zriaďovali koncentračné tábory?
  Zriaďovali sa preto, aby tam mohli zavrieť Rómov, Židov, Komunistov a odporcov fašistického režimu.
33/ Prečo sa nemeckej armáde podarilo do začiatku júla 1941 podarilo preniknúť na
  sovietske územie do hĺbky 600 km?
  a) Stalin sa opieral o zmluvu neútočenia na 10 rokov, ktorú uzavrel s Hitlerom v roku 1939.
  b) Ruská armáda bola slabo vyzbrojená a nevycvičená.
  c) Stalin vyvraždil svojich najlepších maršalov a generálov.
34/ Kedy sa prvýkrát podarilo zastaviť postup nemeckej armády?
  Rusom sa podarilo prvýkrát odraziť nemecký útok až pri Moskve.
35/ Prečo a kedy USA vstúpilo do 2. svetovej vojny?
  7. decembra 1941 zaútočilo Japonsko v Tichomorí na americkú základňu Pearl Harbor. USA následne vstúpilo do vojny.
36/ V ktorom roku nastal zásadný obrat v 2. svetovej vojne?
  V januári 1943 v bitke pri Stalingrade. Tam sa Červenej armáde podarilo obkľúčiť 300 000 Nemeckých vojakov, ktorí po 2 mesiacoch boja kapitulovali.
37/ Vymenuj vodcov jednotlivých veľmocí 2. svetovej vojny.
  USA – Roosevelt, Veľká Británia – Churchill, Rusko – Stalin, Nemecko – Hitler.
38/ Prečo sa bitka pri Stalingrade nazýva aj „Verdun“ 2. svetovej vojny?
  Pretože pri Stalingrade uskutočnili podobne ťažké boje ako v 1. svetovej vojne pri meste Verdun. 
39/ Od kedy do kedy trvala 2. svetová vojna?
  1.9.1939 – 2.9.1945
40/ Kedy sa končí 2. svetová vojna v Európe a vo svete?
  V Európe 8. mája 1945, vo svete 2. septembra 1945.
41/ Aký význam malo otvorenie druhého frontu v Normandii roku 1944?
  Nemci museli presunúť značnú časť svojich vojsk z východu na západ a toto malo vplyv na  rýchlejšie ukončenie 2. svetovej vojny.
42/ Prečo USA použilo proti Japoncom atómovú bombu? Chceli ňou zastrašiť len Japonsko?
  Chceli sa pomstiť Japoncom za Pearl Harbor a chceli zastrašiť celý svet. 6.8.1945 – Hirošima a   9.8.1945– Nagasaki.
43/ Na akých cieľoch sa dohodli zástupcovia Veľkej trojky na Postupimskej konferencii?
  Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny – sovietsku, americkú, britskú a  francúzsku. Toto rozdelenie platilo dovtedy, kým Nemecko neodškodnilo poškodené štáty.
44/ V čom spočívali príčiny nezhôd medzi bývalými spojencami proti hitlerovskej koalície
  ZSSR, USA a Veľkou Britániou?
  Lebo ZSSR chceli, aby sa v krajinách, ktoré oslobodili zaviedlo socialistické zriadenie,  čomu chcelo USA, Veľká Británia a Francúzsko zabrániť.
45/ Čo bolo zámerom Marshallovho plánu v rámci UNRRA?
  Američania prostredníctvom Marshallovho plánu v rámci spoločnosti UNRRA sľubovali
  krajinám, ktoré boli zničené vojnou, že im zadarmo hospodársky pomôžu ak si zachovajú  kapitalistické zriadenie.
46/ Vysvetli pojem „železná opona“.
  Sú to satelity okolo ZSSR, je to akoby myslená čiara, ktorá oddeľuje východ od západu.
47/ Vysvetli pojem „studená vojna“.
  Je to vojna bez zbraní medzi východom a západom, medzi ZSSR a USA a ich spojencami, v ktorej sa vzájomne zastrašovali, kto má lepšie zbrane a vojsko, kto zabezpečil lepšiu   životnú úroveň svojmu ľudu, nevymieňali si medzi sebou super vedecko – technické
  poznatky.
48/ Kedy a ktoré nové spojenectvá vznikli po 2. svetovej vojne?
  OSN – 24. októbra 1945 začína svoju činnosť Organizácia Spojených národov so stálym
 sídlom v New Yorku.
  NATO – 1949 vznikol Severoatlantický pakt (NATO). Bolo to politické spojenectvo
západoeurópskych štátov a USA. Vytvorilo si vlastnú vojenskú organizáciu.
  SRN – Spolková republika Nemecko vznikla máji 1949. Vydala sa na cestu
  parlamentarizmu.
  NDR – Nemecká demokratická republika vznikla v októbri 1949 a stala sa súčasťou
sovietskeho bloku.
  EHS – Európske hospodárske spoločenstvo založili v roku 1957 Francúzsko, Taliansko,
  SRN a štáty Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko).
49/ Kedy a ktoré nové spojenectvá vznikli medzi socialistickými krajinami po 2. svetovej
  vojne?
  1947 – vzniklo Informbyro (informačné byro komunistických a robotníckych strán),
  ktorého bolo úlohou koordinovať činnosť sovietskych krajín.
  1949 – RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci).
  1955 – vznikla politická a vojenská organizácia Varšavská zmluva.
50/ Kedy a ktoré kolónie sa oslobodili spod kolonionalizmu po 2. svetovej vojne?
  1947 – India, 1971 – Bangladéš, 1960 – „rok Afriky“ – 17 afrických štátov získalo
  nezávislosť, ďalšie štáty: Severná a Južná Kórea, Kambodža, Laos a Vietnam.
51/ Ako sa prejavovala studená vojna v praktickom živote ľudí na Západe i na Východe?
  Štáty na oboch stranách železnej opony sa jeden druhého obávali a podozrievali.
52/ Zmenilo sa niečo po Stalinovej smrti?
  Po Stalinovej smrti (1953) sa dostal k moci Nikita Sergejevič Chruščov, čo spôsobilo iba
  zmiernenie teroru.
53/ Prečo v jednotlivých satelitných štátoch dochádzalo k výbuchom nepokojnosti?
  Keď sa zmiernil teror, začala sa prejavovať nespokojnosť so zlou hospodárskou situáciou a
  neslobodou.
54/ Ktoré boli najvýznamnejšie prejavy odporu proti diktatúre vo východoeurópskych
  krajinách?
  1953 – východný Berlín (NDR).
  1956 – Poznaň (Poľsko) a Budapešť (Maďarsko).
  1968 – Pražská jar (Československo).
  1980 – Gdansk (Poľsko).
55/ Ktoré boli hlavné myšlienky Helsinskej konferencie?
  Helsinská konferencia (1973 – 1975) – predstavitelia 35 štátov podpísali záverečný akt,
  ktorý sa skladal z 3 častí:
· odvrátenie hrozby konfliktu medzi Východom a Západom,
· posilnenie technicko-ekonomickej spolupráce,
· rešpektovanie „slobody myslenia, slobody a vyznania“.
56/ Čo bolo cieľom „glasnosti“ a „perestrojky“?
  Pod heslom „glasnosti“ (informovanosti) a „perestrojky“ (prestavby) sa Michail Gorbačov
  pokúsil o mnohé hospodárske reformy.
57/ Vymenuj významné udalosti kozmického veku.
  1957 – ZSSR vypustil prvú umelú družicu Zeme Sputnik 1. O mesiac neskôr Sputnik 2
  s pokusným psom Lajkou.
  1961 – obletel Zem v sovietskej kozmickej lodi prvý človek Jurij Gagarin.
  1962 – obletel Zem Američan John Glenn.
  1965 – prvá žena Valentína Terešková.
  1969 – pristátie dvoch Američanov – Edwina Aldrina a Neila Armstronga na Mesiaci.
  1975 – prvý sovietsko-americký kozmický let Sojuz-Apollo.
58/ Kedy a kto vyrobil prvý elektronický počítač?
  1946 – volal sa ENIAC a vyrobila ho firma IBM.
59/ Čo nazývame vedecko-technickou revolúciou?
  Nastala v polovici 20. storočia a nazývame ňou vedecký a technický pokrok (automatizácia
  výroby, využívanie výpočtovej techniky, dopravné prostriedky).
60/ Ktoré umenia vznikli po 2. svetovej vojne a čo vyjadrovali?
  Abstrakcionizmus – obrazy neznázorňovali nič konkrétne (Jackson Pollock).
  Pop-art – (populárny) obrazy znázorňovali konkrétne veci (Andy Warhol).
  Neorealizmus – taliansky film, ktorý čerpal námety z vojny, ale aj zo života obyčajných
  ľudí (Federico Felini).
  Populárna hudba – skupina Beatles (60. roky).
 
II. polrok
 
61/ S akými pocitmi prijal slovenský ľud vypuknutie 1. svetovej vojny a ako sa 
  prejavovali sympatie voči slovanskému Rusku počas vojny?
  Slováci prijali správu o vypuknutí vojny s veľkou a odporom. Rukovali bez nadšenia a
  sympatie slovanskej verejnosti boli skôr na strane nepriateľov – slovanského Ruska a
  Srbska.
62/ Prečo sa slovenskí politici rozhodli pre politickú pasivitu?
  Pretože si uvedomovali, že ak by Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrali, Slováci by
  mali nádej získať národné práva a oslobodiť sa spod národného útlaku. 
63/ Aké politické plány vznikali v tom čase?
  Vznikli plány na vymanenie sa Slovenska z Uhorska a jeho pričlenenie k Rusku, niektorí
  Slováci uvažovali o možnosti vytvoriť spoločný poľsko-česko-slovenský štát,
  najvýhodnejšie sa však ukazovalo spojenie českých krajín a Slovenska do jedného štátu.
64/ Aký bol program Slovákov a Čechov v zahraničí?
  Slováci a Česi v zahraničí žiadali to, čo národy doma vo vojnovom terore nemohli žiadať –
  právo na samourčenie.
65/ Kedy, kde a prečo vznikla Československá národná rada v zahraničí?
  V roku 1916 v Paríži – založili ju T. G. Masaryk (jej predseda), M. R. Štefánik (jej
  podpredseda) a Edvard Beneš (jej tajomník). Chcela získať pomoc od DOHODOVÝCH
  mocností (vlád Francúzska, Anglicka, Ruska), že ak zvíťazia nad CENTRÁLNYMI
  MOCNOSŤAMI – teda porazia aj Rakúsko-Uhorsko, aby im dovolili odtrhnúť sa z
  Rakúsko-Uhorska a vytvoriť si vlastný štát Česko-Slovensko na základe samourčovacieho
  práva.
66/ Ako sa volali organizácie zahraničných Slovákov a Čechov v USA?
  Slovenská liga (1907) a České národné združenie (1915).
67/ Aké dohody podpísali Česi a Slováci v USA?
  V roku 1915 Clevelandská dohoda a v roku 1918 Pittsburská dohoda. Obe obsahovali
  program o zriadení spoločného štátu Slovákov a Čechov s úplnou autonómiou Slovenska,
  vlastným snemom a slovenskou štátnou správou.
68/ Vymenuj jednotlivé významné udalosti v živote Milana Rastislava Štefánika.
  1880 – narodil sa v Košariskách.
  1898 – študuje v Prahe astronómiu.
  1904 – pracuje v Paríži v známom observatóriu Meudon.
  1914 – narukoval do francúzskej armády. Ako letec sa zúčastnil na bojoch na západnom a
  srbskom fronte.
  1916 – s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom zakladá v Paríži Československú národnú
  radu, v ktorej zastáva post podpredsedu. Bol hlavným iniciátorom česko-
  -slovenských légií.
  1918 – stal sa generálom francúzskej armády a v novovzniknutej Česko-slovenskej
  Republike sa stal ministrom vojny v česko-slovenskej vláde.
  4.5.1919 – zahynul pri havárii lietadla.
69/ Kde pôsobila Slovenská národná strana a kto boli jej členmi?
  Pôsobila v Turčianskom Sv. Martine. Na jej čele stál Matúš Dula a jej členmi boli aj Vavro
  Šrobár a Andrej Hlinka.
70/ Aké rozhodnutie prijali slovenskí politici na tajnej porade 24. mája 1918 v
  Turčianskom Sv. Martine?
  Rozhodli sa rozísť s Uhorskom a vytvoriť spoločný štát s Čechmi. 12. septembra tohto roku
  slovenskí politici rozhodli o vytvorení Slovenskej národnej rady. Jej úlohou bolo
  reprezentovať všetky politické smery a verejne deklarovať rozhodnutie o vytvorení
  spoločného štátu Slovákov Čechov.
71/ Kedy vznikla Česko-slovenská republika?
  28. októbra 1918 vyhlásil národný výbor v Prahe samostatnú Česko-slovenskú republiku.
72/ Aké vyhlásenia sa prijali 30. októbra 1918 na verejnom zhromaždení v Turčianskom
  Sv. Martine?
  Verejne sa ustanovila Slovenská národná rada a prijala sa Martinská deklarácia. V nej sa
  Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.
73/ Kto bol prvým prezidentom, ministrom zahraničných vecí ČSR a predsedom česko-
  -slovenskej vlády?
  Prvým prezidentom ČSR bol T. G. Masaryk, ministrom zahraničných vecí Edvard Beneš a
  Predsedom česko-slovenskej vlády bol K. Kramář.
74/ Aké bolo územné členenie ČSR v roku 1922?
  Slovensko sa delilo na župy (Bratislavskú, Nitriansku, Považskú, Podtatranskú,
  Podhradskú a Košickú) a celkovo sa ČSR delilo na Čechy, Moravu a Sliezsko, Slovensko a
 Podkarpatskú Rus.
75/ Ktorý minister mal plnú moc pre správu Slovenska v prvej česko-slovenskej vláde?
  Martin Mičura.
76/ Kedy bola prijatá Ústava ČSR?
  Vo februári 1920.
77/ Kedy a prečo vznikla Malá dohoda?
  Roku 1921 ČSR, Juhoslávia a Rumunsko vytvorili tzv. Malú dohodu, aby sa mohli chrániť
  pred Maďarmi.
78/ Kedy a prečo sa hlavným mestom Slovenska stala Bratislava a nie Turčiansky Sv.
  Martin?
  V roku 1919 pretože bola najväčším a najpočetnejším (80 000 obyv.) mestom Slovenska.
  Bola spojená železnicou s rôznymi európskymi metropolami, mala vlastné letisko a Dunaj
  ju spájal s časťou južnej Európy.
79/ Aké dôležité politické úrady a kultúrne ustanovizne vznikli po roku 1918 v Bratislave?
  Stala sa sídlom najvyššieho štátneho orgánu na Slovensku – Ministerstva s plnou mocou pre
  správu Slovenska a od roku 1928 bola sídlom Krajinského úradu. Mali tu sídla banky,
  hospodárske inštitúcie, sekretariáty politických strán, redakcie slovenských novín,
  vydavateľstvá, centrály spolkov a umeleckých združení, slovenská univerzita, Slovenské
  národné divadlo, Zemedelské a Slovenské múzeum. 17 európskych i mimoeurópskych
  štátov tu malo svoje diplomatické zastúpenie. Stala sa nielen administratívnym, ale aj
  skutočným národnopolitickým centrom Slovenska.
80/ Kto bol prvým županom Bratislavy po vzniku ČSR?
  Samuel Zoch.
81/ V čom spočívali výhody alebo nevýhody spojenia Čechov a Slovákov v jednom štáte?
  Výhodami bolo to, že sa na Slovensku zaviedlo všeobecné volebné právo, a to aj pre ženy.
  Uzákonil sa osemhodinový pracovný čas, právo spolčovania, sloboda tlače, nezávislé súdy,
  kontrola politickej moci. Nevýhody sa prejavili ako rôzne nezhody v hospodárskej a
  sociálnej oblasti medzi obidvoma štátmi.
82/ Aké názory mali jednotlivé politické strany na postavenie Slovenska v ČSR?
  Centralistický smer, ktorý reprezentovali centralistické strany (agrárna, socialistické) na   čele s Vavrom Šrobárom, Milan Hodžom a Ivanom Dérerom obhajoval myšlienku, že v   ČSR nie je slovenský a český, ale československý národ. Preto nepokladali za dôležité
  vytvoriť samostatné slovenské národné orgány. Autonomistický smer vyzdvihoval  myšlienku existencie samostatného slovenského národa a považoval pre Slovensko v rámci  ČSR autonómne postavenie. Reprezentovali ho ľudová strana na čele s Andrejom Hlinkom
  a národná strana vedená Martinom Rázusom. Tretí smer videl cestu krajiny v socialistickej  revolúcii, ktorá mala priniesť vytúžený blahobyt. Tento cieľ presadzovala celoštátna   komunistická strana. Jej predstaviteľmi boli Marek Čulen, Július Verčík a Viliam Široký.
83/ Kedy postihli ČSR veľké hospodárske krízy?
  1921-1923 – 441 000 nezamestnaných a 1929-1934 – „veľká kríza“ 920 000
  nezamestnaných.
84/ Čo priniesla demokratizácia politického života Slovákom?
  Slovenskí obyvatelia sa mohli cítiť rovnoprávne a získali predtým nepoznanú slobodu.   Mohli sa organizovať v politických stranách, zakladať rôzne politické i nepolitické spolky,   vydávať noviny a časopisy.
85/ Aký význam mali spolky v živote človeka a spoločnosti?
  Umožňovali občanom verejne vyjadrovať svoje názory. Taktiež sa stávali pre obyvateľov akýmisi školami demokracie. Mnohí občania zisťovali, že politika je znovu iba „pánskym   huncútstvom“. Mnohé politické strany mali o občana záujem iba pred voľbami. Dávali im
  často nesplniteľné sľuby, ktorými sa snažili len získať čo najviac hlasov.
86/ Aká bola situácia na Slovensku v školstve po vzniku ČSR?
  Na Slovensku bolo veľmi málo škôl, ktoré boli navyše v zlých materiálnych podmienkach.  Preto sa budovali nové ľudové, stredné, odborné a učňovské školy. Pôsobilo tu málo  slovenských pedagógov, a tak prichádzalo na Slovensko veľa učiteľov z Čiech, ktorý spočiatku pomáhali pri výchove a vzdelávaní slovenských žiakov.
87/ Aké nové významné školy a univerzity sa zakladali?
  V roku 1919 Univerzita Komenského v Bratislave, v roku 1937 Vysoká škola technická v Košiciach, Hudobná a dramatická akadémia (konzervatórium), Škola umeleckých  remesiel (ŠUR).
88/ Aké bolo zastúpenie menšín na Slovensku?
  Najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku boli Maďari, ďalej to boli Nemci,
  Ukrajinci, Rusíni, Poliaci, Rómovia a občania židovskej národnosti.
89/ Aká bola situácia menšín?
  Československá vláda zmluvne zaviazala zachovávať politické, občianske a kultúrne práva  menšín. Všetky národnostné menšiny na Slovensku mali svoje politické strany a zástupcov v parlamente, zakladali rôzne spolky, vydávali množstvo novín, časopisov a kníh. V  oblastiach, kde tvorili aspoň 20% obyvateľstva menšiny, boli školy s ich vlastným
  vyučovacím jazykom.
90/ Akú úlohu zohrala Matica slovenská v kultúrnom rozvoji Slovenska?
  V roku 1919 po  jej ožitvorení začala vydávať po celom území Slovenska vydávať knihy,  zakladať knižnice, organizovala ochotnícke divadlo, výstavy, prednášky a spevokoly.
91/ Kedy a kde založili SND a kto bol jedným z jeho hlavných riaditeľov?
  V roku 1920 v Bratislave a jedným z jeho riaditeľov bol český hudobný skladateľ Oskar  Nedbal, ktorý sa zaslúžil o pozdvihnutie opery SND.
92/ Vymenuj jednotlivých významných predstaviteľov výtvarného umenia.
  Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, hlavnými predstaviteľmi slovenskej „moderny“  boli Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, architekti Dušan Jurkovič (Mohyla M. R. Štefánika),  Fridrich Weinwrum, filmár Karol Plick, režisér Martin Frič, herec Paľo Bielik.
93/ Kedy a kde sa začalo rozhlasové vysielanie na Slovensku?
  3. augusta 1926 v Bratislave.
94/ Aké opatrenia prijala československá vláda po nástupe Adolfa Hitlera k moci?
  Roku 1935 podpísala československo-sovietsku zmluvu, ktorá nadväzovala na francúzsko-sovietsku zmluvu. Všetky 3 štáty sa v nich zaväzovali, že v prípade vojenského napadnutia  si navzájom poskytnú pomoc. Začala na svojich hraniciach budovať železobetónové pevnosti, vybudovalo sa viacero nových tovární, v ktorých sa vyrábali zbrane, munícia a iný materiál potrebný na vojenskú obranu.
95/ Pomocou koho a ako sa Hitler snažil vnútorne oslabiť ČSR?
  Boli to Maďari, ktorí snívali o obnovení Uhorska, ďalej Poliaci a na vnútornom oslabenie ČSR využíval menšinové politické strany. V Čechách Sudetonemecká, na Slovensku Karpatonemecká zastávali nacistické Nemecko. Na Slovensku zastávala názory Maďarov zase Zjednotená maďarská strana.
96/ Kedy a čo bolo obsahom Mníchovskej dohody?
  29. septembra 1938 rozhodli najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Francúzska a Anglicka o nútenom odovzdaní veľkej časti československého územia Nemecku.
97/ Čo sledovali spojenci ČSR Anglicko a Francúzsko tým, že prinútilo svojho spojenca
  ČSR odovzdať Nemecku veľkú časť svojho územia?
  Dúfali, že ak budú súhlasiť o odovzdaní časti územia ČSR Nemecku, vyhnú sa vojne s Nemeckom.
98/ Kedy a kým bola vyhlásená autonómia Slovenska?
  6. októbra 1938 predstavitelia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vo svojom rokovaní v Žiline vyhlásili slovenskú autonómiu. Česko-slovenský parlament prijal v novembri 1938 Ústavný zákon o autonómii Slovenska. Slovensko dostalo úradný názov Slovenská krajina, malo vlastnú vládu na čele s Jozefom Tisom a bol taktiež zvolený prvý slovenský parlament
  - Snem Slovenskej krajiny.
99/ Kedy a aké následky mala pre Slovensko Viedenská arbitráž?
  2. novembra 1938. Bola priamym dôsledkom Mníchovskej dohody. V nej rozhodla talianska a nemecká vláda o odovzdaní pätiny územia Slovenska s 800 000 obyvateľmi Maďarom. Na okyptení Slovenska sa podieľalo aj Poľsko, ktoré si privlastnilo časť Oravy a Spiša. Pre slovenských občanov priniesla okupácia prudký pokles životnej úrovne.
100/ Ako charakterizovala HSĽS svoju politiku po vyhlásení autonómie?
  Pokladala sa za jedinú reprezentantku slovenského národa a ako najsilnejšia politická strana mala neobmedzenú moc. Pohltila alebo zakázala činnosť ostatných politických strán. Snem Slovenskej krajiny mala taktiež pod svojou mocou a vytvorila si vlastné ozbrojené sily – Hlinkovu gardu.
101/ Ako postupne vznikol samostatný slovenský štát?
  13. marca 1939 si nemecká vláda pozvala do Berlína na rokovanie odvolaného predsedu slovenskej autonómnej vlády Jozefa Tisa. Hitler na tomto rokovaní Tisovi oznámil, že buď  Slovensko vyhlási samostatnosť alebo ho ponechá svojmu osudu. To znamená, že by nás obsadili Maďari. A tak na zasadnutí slovenského snemu 14. marca bola vyhlásená Slovenská republika. Hitler následne nanútil slovenskej vláde tzv. ochrannú zmluvu, ktorá
  navonok Slovensko chránila, no v skutočnosti obmedzovala jeho suverenitu. 15. marca vtrhli nemecké vojská do českých krajín. O deň neskôr Hitler v Prahe vyhlásil Protektorát Čechy a Morava.
102/ Koľko štátov postupne uznalo Slovenskú republiku?   27
103/ Ktorým štátom slovenská republika vyhlásila vojnu?
  V roku 1939 sa pripojila k vojenskému útoku na Poľsko, v júni 1941 Sovietskemu zväzu a v decembri aj Anglicku a USA.
104/ Prečo Anglicko a Francúzsko odvolali svojich diplomatov z Bratislavy?
  Pretože sa spojilo s nacistickým Nemeckom. Tým pádom sa stalo Slovensko ich
  nepriateľom.
105/ Aké boli vzťahy medzi Slovenskom republikou a Maďarskom?
  Boli medzi nimi napäté vzťahy. Obidva štáty udržiavali hospodárske kontakty.
  Znepriateľovala ich však nedôvera a vzájomné územné požiadavky.
106/ Aký bol politický systém SR?
  Nebudoval sa na demokratických zásadách, čo vyústilo do totalitného režimu. Všetkú moc
  mala v rukách HSĽS.
107/ Aké politické zoskupenia existovali vnútri HSĽS a čo svojou politikou sledovali?
  Delila sa na 2 krídla: konzervatívne (umiernené) krídlo na čele s prezidentom SR a  predsedom HSĽS Jozefom Tisom, ktoré sa usilovalo o určitý stupeň nezávislosti od  Nemecka. Radikálne-fašistické krídlo na čele s Vojtechom Tukom (predsedom vlády a  ministrom zahraničia) a Alexandrom Machom (ministrom vnútra a veliteľom Hlinkových
  gárd) chcelo zaviesť režim podobný tomu nemeckému.
108/ V akej situácii boli na Slovensku Židia?
  Zbavovali ich všetkých práv, sústreďovali ich do pracovných táborov, kde boli odsúdení  na trest smrti. Roku 1942 slovenská vláda násilne vysťahovala do táborov smrti vyše 58 000 Židov. Ďalších 13 000 bolo vysťahovaných počas okupácii Slovenska Nemcami
  v roku 1944.
109/ Aká bola životná úroveň na Slovensku v rokoch 1939 – 1944 v porovnaní s ostatnými
  krajinami a ako sa odstránila nezamestnanosť?
  Na Slovensku sa budovali priemyselné podniky, ktoré boli zamerané svojou výrobou na  vojenské účely. Tieto továrne sa budovali prevažne na príkaz Nemecka, ktoré z nich  čerpalo vojenský materiál pre svoje potreby. Budovali sa taktiež nové cesty a železnice.  Takto slovenský ľud získaval prácu a odstraňovala sa nezamestnanosť. Životná úroveň  bola na Slovensku väčšia ako v susedných krajinách. Bolo tu dostať kúpiť rozličný tovar,  najmä potraviny. Preto prichádzali na Slovensko nakúpiť aj zahraniční občania. Na druhej strane mnohí slovenskí obyvatelia trpeli poruchami v zásobovaní potravinami.
110/ Proti čomu bol namierený domáci odboj?
  Bol namierený predovšetkým proti totalitnému režimu a spojenectvu s nacistickým  Nemeckom.
111/ Kedy a ako vznikla Slovenská národná rada?
  Vznikla v roku 1943 spojením dvoch hlavných odbojových krídel: demokratického (umierneného) krídla, ktoré sledovalo obnovenie Československej republiky a  komunistického krídla, ktoré zase chcelo vytvoriť „sovietske Slovensko“, ktoré sa malo
  stať súčasťou Sovietskeho zväzu.
112/ Aké boli hlavné myšlienky Vianočnej dohody?
  SNR ju prijala v decembri 1943. Vyhlásila v nej, že cieľom odboja na Slovensku je obnovenie demokratického Československa, v ktorom bude uznaná samobytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávne postavenie s českým národom, požadovala taktiež odstránenie antidemokratických zákonov a totalitných praktík.
113/ Kedy vypuklo a ako prebiehalo SNP?
  Vypuklo 29. augusta 1944. Proti nemeckým okupantom bojovala 60-tisícová armáda a
  okolo 18 000 partizánov. Povstanie malo celonárodný charakter. Centrom povstania bola Banská Bystrica, kde sídlila SNR, ktorá následne prebrala zákonodarnú a výkonnú moc. Vyhlásila obnovenie ČSR a uznala prezidenta E. Beneša v zahraničí. Postavila sa aj za svoj program: uznania samobytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávnosti
  v obnovenom československom štáte.
114/ Prečo bolo spočiatku SNP potlačené?
  Pretože mnohí slovenskí občania boli nedočkaví a začali bojovať proti nemeckým  jednotkám približne o mesiac skôr, ako vypuklo SNP. Nemecké jednotky sa dokázali pripraviť a obsadili slovenské divízie v Duklianskom priesmyku, kadiaľ sa mali dostať na Slovensko sovietska armáda a 1. československý armádny zbor, ktorí mali oslobodiť
  Slovensko. Napriek tomu sovietska armáda a 1. československý armádny zbor zaútočili na nemecké jednotky a podarilo sa im preniknúť na Slovensko.
115/ Aký bol vstup Slovenska do obnovenej republiky po 2. svetovej vojne?
  Slovenskí občania vstúpili do obnovenej ČSR s rovnomerným postavením s českým národom. 4. apríla 1945 prezident Beneš menoval v Košiciach prvú vládu Národného frontu (NF) Čechov a Slovákov.
116/ Kedy a kde vyhlásili program prvej vlády NF a ako chcel riešiť tento program vzťah
  Slovákov a Čechov?
  5. apríla 1945 v Košiciach. V ňom vláda ukončuje staré spory medzi Čechmi a Slovákmi, taktiež uznáva samobytnosť slovenského národa, ktorý má byť pánom v slovenskej krajine.
117/ Aké dva politické smery ovládli politiku ČSR po 2. svetovej vojne?
  Bola to komunistická strana, ktorá mala za cieľ vybudovať v krajine socializmus a
  Demokratická strana, ktorá chcela návrat k parlamentnej demokracii.
118/ Aké boli výsledky volieb v Čechách a na Slovensku a čo to následne spôsobilo?
  Vo voľbách, ktoré sa konali 26. mája 1946, získala na Slovensku prevažnú časť hlasov  Demokratická strana a komunistická strana zostala potlačená. V Čechách však získali  prevažnú časť podporu komunisti na čele s Klementom Gottwaldom, ktorý sa stal  predsedom vlády. Komunisti začali následne oslabovať SNR. Chceli tak oslabiť vplyv
  Demokratickej strany.
119/ Akým spôsobom sa podarilo komunistom oslabiť politické pozície Demokratickej
  strany na Slovensku a čo tým sledovali?
  Komunisti za pomoci bezpečnostných orgánov vyhlásili, že sa chystá protištátne  sprisahanie, do ktorého je vraj zapojená aj Demokratická strana. Takto donútili  demokratov, aby sa vzdali vedúcej pozície v Zbore poverníkov. Komunisti sa následne  prevratom 25. februára 1948 dostali k moci, čo znamenalo koniec demokratického vývoja  ČSR. Nastolili tak nový totalitný režim, ktorý podľa sovietskeho vzoru nazvali diktatúrou
  proletariátu.
120/ Do akej mocenskej sféry patrilo Československo po roku 1948?
  Patrilo do sféry ZSSR, teda socializmu. Bol tu nastolený centralistický totalitný režim na čele s komunistickou stranou podľa vzoru ZSSR.
121/ Prečo hovoríme, že Československo sa stalo satelitným štátom?
  Pretože ZSSR sem poslal svojich poradcov, ktorí to tu začali organizovať podľa
  sovietskeho vzoru. Neskôr ZSSR zakázal Československu Marshallov plán a zapojil ho do RVHP a Varšavskej zmluvy.
122/ K čomu viedla myšlienka, že po víťazstve socialistickej revolúcie sa zostruje triedny
  boj?
  Viedla k tomu, že komunistický režim prenasledoval všetkých odporcov režimu. Boli to najmä rôzni funkcionári bývalých nekomunistických strán, kňazi, rehoľníci, ale aj mnohí obyčajní občania, ktorých pokladali za disidentov. Rozsudky boli kruté: mnohoročné väzenie a 232 rozsudkov smrti. Tieto kruté rozsudky prinútili občanov k poslušnosti, ale aj
  k postupnému vzrastu odporu.
124/ Aké zmeny v živote slovenskej spoločnosti znamenalo nastolenie komunistickej
  vlády?
  Prišlo prísne centralistické zriadenie (politické aj hospodárske) a začali sa v ČSR procesy  industrializácie (spriemyselňovania) a kolektivizácie (združovanie roľníckej pôdy do družstiev).
125/ Čo bolo cieľom industrializácie a kolektivizácie?
  Ich spoločným cieľom bolo vybudovanie modernej ČSR a zvýšenie životnej úrovne obyvateľov ČSR.
126/ Prečo bola potrebná industrializácia Slovenska a aké odvetia slovenského priemyslu
  sa rozvíjali aké naopak zaostávali?
  Aby ľudia získali prácu a zároveň bola výroba zameraná najmä na potreby zbrojenia ZSSR. Okrem zbrojárskeho priemyslu bola výroba zameraná aj na strojársky a chemický priemysel. Trochu zaostávala textilná, drevárska a sklárska výroba.
127/ Čo to všetko malo za následok?
  Životná úroveň postupne rástla, zvyšoval sa počet obyvateľov miest, stavali sa panelové byty, celé slovenské územie bolo elektrifikované, ale napriek tomu životná úroveň v ČSR
  nedosahovala životnú úroveň v iných európskych demokratických krajinách.
128/ Čo bolo cieľom socialistickej revolúcie?
  Cieľom tejto revolúcie bolo kultúrne pozdvihnutie občanov ČSR, ktorá sa chcela prezentovať v dobrom svetle v kultúrnej oblasti vo svete. Dôležitú úlohu v nej zohral rozhlas a televízia. Dobudovali sa školy všetkých stupňov, budovali sa nové vedecké a
  kultúrne inštitúcie.
129/ Prečo komunistický štát kontroloval umenie, tlač, rozhlas a televíziu?
  Kontrolovali ich preto, aby sa zo zahraničia nedostal do ČSR nejaký vplyv, ktorý by mohol ovplyvniť myslenie ľudí. Bránili sa tak pred vzburou, ktorá by mohla zvrhnúť
  socialistické zriadenie.
130/ Ako sa táto  kontrola zo strany štátu nazýva?
  Nazýva sa cenzúra.
131/ Aké boli príčiny spoločenskej a politickej krízy v 60. rokoch?
  Občania prestali veriť sľubom o šťastnej budúcnosti. Československo stále viac zaostávalo za európskymi demokratickými krajinami a postupne sa odhaľovali zločiny totalitného režimu. Roku 1961 sa zrútil nereálne postavený päťročný plán a nastalo zníženie životnej
  úrovne.
132/ Aké zmeny následne vznikli na najvyšších štátnych funkciách a čo to spôsobilo?
  Prezidenta Antonína Novotného vystriedal Ludvík Svoboda v roku 1968 a toho istého roku sa na čelo komunistickej strany dostal Alexander Dubček. Začali sa realizovať nové  politické a spoločenské zmeny. Zrušila sa cenzúra, vznikali nové organizácie a spolky,  čiastočne sa uvoľnila náboženská sloboda. Toto obdobie sa nazýva aj Pražská jar.
133/ Prečo si štáty Varšavskej zmluvy neželali demokratizáciu ČSSR a ako reagovali na
  situáciu v ČSSR?
  Báli sa, že by demokratizačný proces zasiahol aj do ich štátov. Preto v noci z 20. na 21.  augusta 1968 vtrhli ich vojská na naše územie. Následne bola demokratizácia potlačená a  znovu sa otvorila otázka o postavení slovenského a českého národa.
134/ Ako sa riešila táto otázka?
  30. októbra podpísali najvyšší predstavitelia na Bratislavskom hrade Zákon o
  československej federácii. Znamenalo to dve rovnoprávne republiky v spoločnom štáte. Vyriešila sa tak závažná otázka o rovnoprávnosti slovenského a českého národa.
135/ Čo znamená pojem normalizácia, kedy prebiehala a kto bol na jej čele u nás?
  Znamená postupné zmrazenie demokratizačného postupu v Československu a postupná likvidácia jeho výsledkov. Prebiehala po opätovnom nástupe ruských komunistov a  znamenala upevnenie totalitného režimu. Na jej čele stál Gustáv Husák, ktorý sa stal  prvým tajomníkom ÚV KSČ a neskôr v roku 1975 aj prezidentom.
136/ Akým spôsobom boli postihovaní reformátori z roku 1968?
  Zakázali im všetky štátne funkcie, prepúšťali ich zo zamestnania, odobrali im pasy a  nemohli vystupovať na verejnosti.
137/ Ako sa prejavovali nesúhlasy a aké organizácie vznikali, ktoré zastávali názory
  občanov?
  V januári 1969sa v Prahe na protest upálil vysokoškolák Ján Palach. Mnohí občania emigrovali do západnej Európy a USA. Bolo ich vyše 200 000. V roku 1970 vznikol v Toronte (Kanada) Svetový kongres Slovákov. Roku 1977 vznikla v Prahe občianska  iniciatíva Charta 77. Jej úlohou bolo obracať sa na vládne kruhy a upozorňovať na nedostatky vo verejnom živote.
138/ Aký vplyv mali politické zmeny v ZSSR na vnútorný vývoj jeho satelitných štátov (aj
  ČSFR)?
  Začali mnohé verejné manifestácie. 16. novembra v Bratislave 17. novembra v Prahe.  Bolo proti nim brutálne zakročené a proti tomuto zásahu vznikali mnohé protestné zhromaždenia, ktoré viedli k celoštátnemu generálnemu štrajku 27. novembra. Federálne  zhromaždenie 29. novembra 1989 prijalo zákon o zrušení vedúceho postavenia komunistickej strany v štáte a spoločnosti. Táto revolúcia vošla do povedomia národa ako
  „nežná revolúcia“.
139/ Aké konkrétne zmeny nastali po novembri 1989 v politickom a hospodárskom živote
  Československa?
  29. decembra 1989 sa prezidentom ČSFR stal Václav Havel, predsedom parlamentu Alexander Dubček. V prvých porevolučných voľbách v júni 1990 dosiahla na Slovensku najväčšiu podporu Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum. Hospodársky život sa menil a prispôsoboval demokratickému systému, aký sa osvedčil vo vyspelých
  krajinách Európy a sveta. Tento proces sa však odrazil v znížení životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva.
140/ Vymenujte medzníky na ceste k samostatnej Slovenskej republike po roku 1989.
  17. júla 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 1. septembra  1992 schválila Ústavu Slovenskej republiky. 1. januára 1993 vznikla SR. Prezidentom SR  sa stal Michal Kováč a predsedom vlády Vladimír Mečiar.
 
Do slovníčka
Anexia – násilné pričlenenie jedného štátu druhým.
Ultimátum – konečný výstražný návrh spravidla sprevádzaný konkrétnou hrozbou.
Damoklov meč – je symbolom trvalého ohrozenia.
Neutrálny štát – štát, ktorý sa zaviazal, že sa nezúčastní na vojne proti inému štátu, ani jednej
  bojujúcej strane neposkytne pomoc a bude sa usilovať udržiavať priateľské
  vzťahy so všetkými krajinami.
Separátny – samostatný, oddelený.
Ofenzíva – útok.
Reparácie – náhrady za vojnové škody.
Regent – zástupca neprítomného alebo nedospelého panovníka.
Duma – ruský parlament.
Inflácia – znehodnocovanie peňazí, napr. zvyšovaním množstva papierových peňazí, ktoré nie
sú kryté zlatom.
Propaganda – zjednodušené hlásanie politických ideí s cieľom získať masy.
Technológia – technický postup vo výrobe.
Antiseptikum – protijed.
Militarizácia – zbrojenie, vyzbrojovanie.
Vízia – videnie, zjavenie, vidina.
Pylón – stožiar visiacich mostov.
Interiér – vnútorný priestor napr. domu.
Dekoratívny – ozdobný, okrasný.
Avantgarda - vedúca skupina, predvoj, priekopníci.
Agresor – útočník.
Okupácia - násilné vojenské obsadenia určitej krajiny.
Deportovať – nútene sťahovať, vysťahovať, vyviezť.
Geto – uzavretá mestská štvrť pre istú časť obyvateľstva.
Satelit – pridružená krajina k silnejšej veľmoci, ktorá ju uchraňuje pred agresormi, ale
pridružená krajina sa musí politicky prispôsobiť veľmoci. 
Flotila – oddiel vojenského loďstva operujúci v pobrežných vodstvách.
Demilitarizácia – zrušenie vojenských síl a prostriedkov na určitom území.
Pasívny – nečinný, nereagujúci.
Zóny – oblasti, územia.
Sabotáž – úmyselné záškodnícke ničenie.
Propagácia – šírenie, rozširovanie myšlienok.
Vazal – od dakoho závislý.
Zemľanka – primitívne obydlie zapustené pod úroveň terénu.
Integrácia – združovanie rôznych štátov do záujmových zoskupení.
Fenomén – nezvyčajné jav, úkaz, človek.
KGB – sovietska štátna polícia.
Neokolonializmus – krajiny stále hospodársky závisia od svojich bývalých kolonizátorov, hoci
ich už politicky neovládajú.
Dekolonizácia – opatrenia, ktoré smerujú k likvidácii koloniálneho systému.
Mahátmá – v indickom jazyku „veľký duch“.
Disident – odporca režimu.
Signatár – podpisovateľ istého dokumentu, zmluvy.
Politbyro – najvyšší orgán Komunistickej strany ZSSR.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.7)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018