Od vlády aristokracie k demokracii
Od vlády aristokracie k demokracii
V dôsledku rozvoja gréckej civilizácie vzrástlo
bohatstvo viacerých gréckych miest. Ich pobrežná poloha napomáhala rozvoj obchodu a remesiel. Vládnu moc však mala rodová aristokracia
(vlastníci pôdy), ktorá nemala veľký záujem o rozvoj remesiel. Koncom 7. stor. pred Kr. vznikla vo viacerých gréckych mestách nová
forma vlády - tyrania. Vláda tyranov bola spočiatku prínosom, lebo oslabovala moc šľachty a podporovala rozvoj remesiel a obchodu. Tyrani boli
spočiatku obľúbení, no mnohých násilne zavrhli.
V 7. stor. pred Kr. v Aténach ešte vládli volení archonti.
Filozof a básnik Solón, ktorý sa stal archontom roku 593 pred Kr., vypracoval prvú aténsku ústavu. Solón sa stal zakladateľom aténskej
demokracie.
Demokratické prvky vlády ďalej podporil Peisistratos a neskôr Kleistenes, ktorý
roku 508 pred Kr. vytvoril novú ústavu. Územie štátu rozdelil na 10 oblastí (fýly). Príslušnosť občanov sa neurčovala
podľa rodového pôvodu, ale podľa územných fýl. Každá fýla vysielala 50 členov do rady, ktorá mala 500 členov a spolu s areopágom bola
podriadená ľudovému zhromaždeniu. Kleistenes ustanovil tzv. črepinový súd (ostrakizmus). Každoročne sa
Aténčania mohli vysloviť, či považujú niekoho za nebezpečného pre demokraciu. Svoje odpovede písali na úlomky keramických nádob
(črepiny).
Najvýznamnejším aténskym reformátorom bol Perikles. V rokoch 443 - 429 pred Kr. bol opakovane
zvolený za prvého stratéga (vojvodcu). Perikles povýšil občiansky snem na najvyšší štátny orgán s jedinou zákonodarnou
mocou. Snem prerokúval všetky dôležité otázky vojenského i finančného charakteru.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta