Povstanie Slovenska v Habsburskom Uhorsku
Povstanie Slovenska v Habsburskom Uhorsku
V bitke pri Moháči (1526) bola situácia v Uhorsku zložitá.
Krajinu z Juhu ohrozovali Turci, na strane druhej ju oslabovali vnútorné nepokoje. Mladý kráľ Ľudovít II bol mŕtvy. Šľachta sa hádala o
nového kráľa. Väčšina Uhorskej šľachty si za kráľa zvolila vojvodu Jána Zápoľského. Menšina šľachty si zvolila
Ferdinanda Habsburského. Medzi Fernidandom I a Jánom Zápoľskych vypukla dlhotrvajúca vojna. Zápoľský sa spojil s Turkami a po
jeho smrti (1540) trhli Turci do Uhorska a obsadili veľkú časť. V roku 1541 obsadili Budín. Krajina sa rozpadla na 3 časti. Sedmohradsko získal
syn Jána Zápoľského Žigmund, ktorý sa podriadil Turkom. Ferdinand si udržal Slovensko, časť západoMaďarska, Chorvácko.
Stred Uhorska bolo obsadené Turkami a vznikol tam Budínsky Pašalik.
Ferdinand I sa od začiatku svojej vlády
snažil upevniť svoju moc a vytvoriť z Uhorska centralizovaný štát. V tom pokračovali aj jeho nástupcovia Maximiliám II a Rudolf
II. Preto začiatkom 17. stor. sa začali vyostrovať rozpory medzi Uhorskou šľachtou a Habsburskými panovníkmi. Habsburgovci porušovali
Uhorskú ústavu, prenasledovali evanjelikov, luteránov, čiže podporovali protireformáciu Uhorsku, obmedzovali výsady Uhorskej šľachty,
vytláčali Juh z politických a vojenských miest. Habsburské žoldnierske vojská namiesto toho aby chránili krajinu pred Turkami, často plnili
územie a obohacovali sa na úkor obyvateľstva. Toto všetko vyvolalo niekoľko povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, prevažne 17. stor.
a začiatkom 18 stor.
Najznámejšími boli:
1. Bockayovo povstanie (1604 - 1606)
2. Povstanie
Gabriela Bethlena (1619 - 1621)
3. Povstanie Juraja Rákócziho (1643 - 1645)
4. Povstanie Imricha
Töhölyho (1680 -1683)
5. Povstanie Františka II Rákócziho (1703 - 1711)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta