Čo je to dejepis?
- z gréčtiny (Herodotos - otec dejepisu, opísal históriu Grécka) história – dejepis: a)
proces vývoja (ľudskej) spoločnosti
b) veda – zaoberá sa skúmaním minulosti
Rozčlenenie
dejín
a) priestorové členenie:
1. všeobecné (všeobecné zákonitosti vývoja
ľudskej spoločnosti)
2. regionálne (história miest, obcí; sú súčasťou národných dejín)
b) vecné
členenie (dejiny práva, školstva, politiky)
c) chronologické členenie (periodizácia dejín):
§
najstarší spôsob delenia dejín, dochádza k nemu podľa spoločných znakov, ktoré sú charakteristické pre dané obdobie
§ vývoj bol
v rôznych krajinách rôzny, preto aj toto členenie neplatí univerzálne pre všetky krajiny
Pravek
– končí vznikom prvých štátov a vynájdením písma
Starovek – 476 n. l. – zánik Západorímskej
ríše → niektorí to pokladajú za koniec staroveku
Stredovek – jeho vznik a zánik je
v rôznych krajinách rôzny
Novovek – 1492 – objavenie Ameriky, Lutherova reformácia → za začiatok novoveku
Najnovšie dejiny – 1918 - koniec 1. svetovej vojny → za začiatok
1945 - koniec 2.
svetovej vojny → najnovších dejín
Marxistické členenie dejín:
podľa spôsobu výroby
a vzťahu ľudí k výrobným prostriedkom: § prvotnopospolná spoločnosť
§ otrokárska
spoločnosť
§ feudálna spoločnosť (feudu – pôda; z latinčiny)
§ kapitalistická
spoločnosť
§ socialistická spoločnosť → ku komunizmu (od 1917)
Historické pramene:
písomné pramene: a) úradného charakteru (dekréty,
zápisy)
b) súkromného charakteru (listy, denníky)
c) rozprávacie pramene (subjektívny názor; letopisy, legendy)
d)
periodická tlač
e) iné (dobová beletria, divadelné hry, texty piesní)
hmotné pramene (sú staršie ako
písomné, nemožno z nich skonštruovať historický dej): a) spôsob života, pochovávanie, bývanie, telesné pozostatky
b) archeológia
(zvyšky architektúr; pod zemou aj nad zemou)
obrazové pramene: a) obrazy
b) mapy, fotografie, filmy, zvukové
záznamy
c) grafika
ústne dochované pramene: a) piesne, povesti, príslovia a porekadlá – prvky ľudovej
slovesnosti
b) spomienky
Pomocné vedy historické:
Paleografia –
skúma vznik, vývoj a používanie písma
Sfragistika – náuka o pečatiach
Heraldika – náuka o erboch; z heraldiky vznikli poddisciplíny: vexikológia –
náuka o zástavách a práporoch, a faleristika – náuka o vyznamenaniach a radoch
Kodikológia – vznikla kombináciou paleografických, diplomatických a ďalších metód; skúma knihy neúradnej povahy
(kódexy), sú to ručne napísané liturgické, vedecké i literárne diela pochádzajúce zo stredoveku
Archivistika
– skúma pramene v súvislosti s ich zaradením v archívnych fondoch
Genealógia – skúma vývoj rodov
a príbuzenské vzťahy
Chronológia – skúma spôsoby merania času
Numizmatika – skúma vznik, vývoj a používanie peňazí vo forme mincí
Metrológia – dĺžkové, plošné a hmotnostné miery, sústavy merania v rôznych dobách
Epigrafika – vznikla z paleografie ako špeciálna veda a skúma písmo na tzv. archeologických látkach, t.j. na kameni,
kove, hline, dreve, stenách a pod.
Diplomatika – zaoberá sa štúdiom prameňov z hľadiska ich formy
(vonkajších znakov) a obsahovej štruktúry textu (vnútorných znakov), pričom zisťuje pravosť dokumentov; súčasne sleduje aj vývoj
kancelárií (inštitúcií), v ktorých tieto dokumenty vznikali
Zones.sk – Zóny pre každého študenta