Čo je to dejepis?

Čo je to dejepis?

– z gréčtiny (Herodotos – otec dejepisu, opísal históriu Grécka) história – dejepis: a) proces vývoja (ľudskej) spoločnosti

b) veda – zaoberá sa skúmaním minulosti

Rozčlenenie dejín

a) priestorové členenie:

1. všeobecné (všeobecné zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti)

2. regionálne (história miest, obcí; sú súčasťou národných dejín)

b) vecné členenie (dejiny práva, školstva, politiky)

c) chronologické členenie (periodizácia dejín):

§ najstarší spôsob delenia dejín, dochádza k nemu podľa spoločných znakov, ktoré sú charakteristické pre dané obdobie
§ vývoj bol v rôznych krajinách rôzny, preto aj toto členenie neplatí univerzálne pre všetky krajiny

Pravek – končí vznikom prvých štátov a vynájdením písma

Starovek – 476 n. l. – zánik Západorímskej ríše → niektorí to pokladajú za koniec staroveku

Stredovek – jeho vznik a zánik je v rôznych krajinách rôzny

Novovek – 1492 – objavenie Ameriky, Lutherova reformácia → za začiatok novoveku

Najnovšie dejiny – 1918 – koniec 1. svetovej vojny → za začiatok
1945 – koniec 2. svetovej vojny → najnovších dejín

Marxistické členenie dejín:

podľa spôsobu výroby a vzťahu ľudí k výrobným prostriedkom: § prvotnopospolná spoločnosť
§ otrokárska spoločnosť
§ feudálna spoločnosť (feudu – pôda; z latinčiny)
§ kapitalistická spoločnosť
§ socialistická spoločnosť → ku komunizmu (od 1917)

Historické pramene:

písomné pramene: a) úradného charakteru (dekréty, zápisy)

b) súkromného charakteru (listy, denníky)

c) rozprávacie pramene (subjektívny názor; letopisy, legendy)

d) periodická tlač

e) iné (dobová beletria, divadelné hry, texty piesní)

hmotné pramene (sú staršie ako písomné, nemožno z nich skonštruovať historický dej): a) spôsob života, pochovávanie, bývanie, telesné pozostatky

b) archeológia (zvyšky architektúr; pod zemou aj nad zemou)

obrazové pramene: a) obrazy

b) mapy, fotografie, filmy, zvukové záznamy

c) grafika

ústne dochované pramene: a) piesne, povesti, príslovia a porekadlá – prvky ľudovej slovesnosti

b) spomienky

Pomocné vedy historické:

Paleografia – skúma vznik, vývoj a používanie písma

Sfragistika – náuka o pečatiach

Heraldika – náuka o erboch; z heraldiky vznikli poddisciplíny: vexikológia – náuka o zástavách a práporoch, a faleristika – náuka o vyznamenaniach a radoch

Kodikológia – vznikla kombináciou paleografických, diplomatických a ďalších metód; skúma knihy neúradnej povahy (kódexy), sú to ručne napísané liturgické, vedecké i literárne diela pochádzajúce zo stredoveku

Archivistika – skúma pramene v súvislosti s ich zaradením v archívnych fondoch

Genealógia – skúma vývoj rodov a príbuzenské vzťahy

Chronológia – skúma spôsoby merania času

Numizmatika – skúma vznik, vývoj a používanie peňazí vo forme mincí

Metrológia – dĺžkové, plošné a hmotnostné miery, sústavy merania v rôznych dobách

Epigrafika – vznikla z paleografie ako špeciálna veda a skúma písmo na tzv. archeologických látkach, t.j. na kameni, kove, hline, dreve, stenách a pod.

Diplomatika – zaoberá sa štúdiom prameňov z hľadiska ich formy (vonkajších znakov) a obsahovej štruktúry textu (vnútorných znakov), pričom zisťuje pravosť dokumentov; súčasne sleduje aj vývoj kancelárií (inštitúcií), v ktorých tieto dokumenty vznikali