Franská ríša

Franská ríša

· Frankovia pôvodne sídlili v 5. storočí na území dnešného Belgicka a Nizozemska

· viedli výboje na východ a juhozápad

· kráľ Chlodvik I. z dynastie Merovejovcov – ovládol okrem Burgundska celé dnešné Francúzsko (po Pyreneje) a severozápadnú časť dnešného Nemecka

Správa ríše

ríša sa delila na grófstva (na čele baróni a grófi) a na kniežatstvá (vojvodovia, kniežatá) na čele kráľ dve skupiny aristokracie: vojenská a provinčná aristokracia zvláštna vrstva obyvateľov z vojenskej aristokracie: obrnení jazdci (rytieri) – ako odmenu za verné služby dostali pôdu – léno veľkú moc mali správcovia – majordómovia, kráľ ich poslúchal, bol bábkou v ich rukách, ich úrad sa stal už v 7. storočí dedičným majordómovia: § Pipin II. – zjednotil Frankov, pre pápeža dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu; jeho synom bol Karol Martel
§ Karol Martel – mal oveľa väčšie slovo ako kráľ, v bitke medzi mestami Tours a Poitiers (732) porazil Arabov, zastavil ich postup
§ Pipin III. Mladší, Krátky – syn Karola Martela; donútil posledného kráľa z rodu Merovejovcov (Childericha III.) vstúpiť do kláštora; nechal sa v Soissons franskými veľmožmi vyhlásiť za kráľa, zasadol na franský trón → nastupuje dynastia Karolovcov; podporoval ho pápež (dynastiu kresťansky posvätil), Pipinova donácia – základ cirkevného pápežského štátu
§ Karol Veľký – porazil Longobardov; roku 800 ho pápež korunoval za cisára; za jeho vlády dosiahla ríša najväčší rozmach; okrajové oblasti ríše rozdelil na marky (na čele marky markgróf); rozvrátenie Avarského kaganátu – oslobodenie našich predkov spod avarskej poroby

Karolínska renesancia

pojem používaný pre rozvoj vzdelanosti počas vlády Karola Veľkého na udržanie ríše bolo potrebné vychovať vrstvu vzdelaných ľudí, na to mala slúžiť cirkev, preto podporoval zakladanie škôl pri biskupstvách, kláštoroch – tu sa prepisovali a vyzdobovali knihy povolával do ríše významných vzdelancov; na jeho dvore vyučoval anglosaský mních Alkuin, jeden z najväčších vzdelancov svojej doby vzniklo nové písmo – karolínska minuskula, veľmi praktické a čoskoro vytlačilo antické písma, pozostávalo len z malých písmen, vznikla z neho latinka – písmo, ktorým dodnes píše väčšina európskych národov prepisovali sa diela antických autorov

Franská ríša po smrti Karola Veľkého

dynastické spory: Karolov syn Ľudovít Pobožný mal štyroch synov kráľ potreboval šľachtu na obranu ríše → stáva sa od nej závislý 843 – verdunská zmluva – franská ríša sa rozdelila na tri časti: § Karol Holý – dnešné Francúzsko
§ Ľudovít Nemec – Nemecko
§ Lotar – Porýnsko a severné Taliansko