Byzantská ríša

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 17.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 358 slov
Počet zobrazení: 19 597
Tlačení: 1 363
Uložení: 1 259

Byzantská ríša 

pomenovanie dostala podľa gréckej kolónie a prístavu Byzantion 330 – cisár Konštantín mesto prebudoval a nazval ho Konštantínopol Slovania používali názov Carihrad (cárov hrad) Justinián I. Veľký  (527 – 565) § jeden z najvýznamnejších byzantských cisárov
§ ríša dosiahla najväčší rozmach: Balkán, Malá Ázia, Palestína, Egypt, Severná Afrika, časť Pyrenejského polostrova
§ na východe boje s Perzskou ríšou
§ viedol vojnyzvýšenie danínepokoje: 532 – najväčšie  povstanie, krvavo potlačené Niká! (v preklade: „zvíťazíš“)
§ vydal občiansky zákonník Corpus iuris civilis
§ po jeho smrti nastalo obdobie dlhodobej krízy, na ríšu útočia Longobardi, Bulhari, Slovania a Arabi
§ v 8. storočí Byzantská ríša zahŕňala len územia v Európe (Balkán) a v Malej Ázii

· cézaropapizmus – nadvláda štátu nad cirkvou, panovník je zároveň najvyšším predstaviteľom cirkvi
· hospodárstvo:
§ lepšie ako v Západorímskej ríši
§ hlavnou pracovnou silou neboli otroci, ale slobodní roľníci
§ vo vojsku nebolo toľko barbarov

Obrazoborectvo (ikonoklazmus) 

starokresťanská tradícia nepripúšťala zobrazovanie bytostí a nadprirodzených javov pápež Gregor I. (590 – 604): „Čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre negramotných.“ obrazy do kostolov, vzdávala sa im úcta cisár Lev III. Sýrskyzakázal uctievanie obrazov, snažil sa obnoviť čistotu najstarších kresťanských tradícií pápež Gregor III. (731 – 741) – obrazoborectvo preklial problém ikonoklazmu pretrval do roku 843, keď bolo uctievanie obrazov v Byzantskej ríši s konečnou platnosťou povolené  
Východná schizma (rozluka, rozkol)
 
1054rozštiepenie kresťanskej cirkvi na východnú a západnú príčina: mocenské súperenie medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Fotiom patriarchaarcibiskup vo východnej (ortodoxnej) cirkvi  
Macedónska dynastia
 
Basileos II. BulharobijcaByzantskú ríšu priviedol opäť k rozkvetu  

Začiatok novej krízy – rok 1176

kríza v hospodárstve bitka pri Myriokefalone roku 1176seldžuckí Turci porazili Byzantskú ríšu → koniec byzantského veľmocenského postavenia v Malej Ázií 1204križiaci (štvrtá križiacka výprava) dobyli KonštantínopolLatinské kráľovstvo neustále útoky Turkovzápad bol rozhádaný a nebol schopný prísť Byzantskej ríši na pomoc 29. mája 1453 – osmanský sultán Mehmed II. Dobyvateľ dobyl KonštantínopolOsmanská ríša  

Kultúra

grécka kultúra dlho živá latinčina, gréčtina cirkev dala spáliť Alexandrijskú knižnicuzavrela Aténsku vysokú školu Justinián okrášlil Carihrad – dal postaviť chrám Božej múdrosti byzantský slohspojenie štvorcových stavieb s mohutnými kupolami

Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu