Stredoveká spoločnosť
Stredoveká spoločnosť
stredoveká spoločnosť mala hierarchické usporiadanie: §
duchovní – mali sa modliť za seba a iných
§ šľachtici – mali
ochraňovať seba a iných
§ poddaní – mali pracovať na seba a iných
·
základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava:
§
pôda (léno) bola panovníkom udeľovaná za odmenu, najprv len dočasne (len na obdobie života lénnika)
§
panovník sľúbil, že bude lénnika ochraňovať a obhajovať jeho záujmy
§
neskôr lénnici dostávajú pôdu do dedičnej držby (mohli ju vlastniť aj ich potomkovia)
§
panovník nemohol spravovať celé územie, časť právomocí preniesol na iné osoby → vzniká
šľachta, tá mohla zase dávať pôdu ako léno iným osobám
· lénnu pyramídu možno teoreticky
rozdeliť na svetskú a duchovnú časť; na vrchole svetskej časti bol cisár,
ktorému podliehali kresťanskí panovníci jednotlivých štátov, v rámci každého štátu boli
panovníkovi podriadení šľachtici, ktorí sa zasa rozdeľovali na viacero vrstiev (vyššia
šľachta – kniežatá a príbuzní panovníka; stredná šľachta – baróni, grófi; nižšia
šľachta – zemania); podložie lénnej pyramídy tvorili obyvatelia miest a dedín, ktorí sa takisto
členili na množstvo skupín (mešťania; kupci; poddaní)
Právo
najprv obyčajové (zvykové) právo neskôr právne normy, ktoré mali písomnú podobu v 11. – 12.
storočí vzniká zákupné (emfyteutické) právo – poddaní
dostávajú pôdu do dedičného prenájmu, za ktorý museli platiť výhody: poddaný mal základný zdroj obživy
a lénny pán ho nemohol vyhnať
Charakter spoločnosti
hlavným zdrojom obživy bolo
poľnohospodárstvo, pracovala v ňom väčšina (vyše 90 percent) európskeho obyvateľstva v období vrcholného stredoveku
sa zlepšujú podmienky v poľnohospodárstve v 12. storočí nastal vo vývoji
poľnohospodárstva výrazný zlom – agrárna revolúcia: § zmenila sa podoba dediny (ulice, námestia,
budovy, pri potoku)
§ namiesto dreveného pluhu sa používa kovový; viac sa pestujú strukoviny a tiež
viaceré druhy zeleniny
§ predĺžil sa priemerný vek života ľudí (na 30 – 35 rokov)
Čierna
smrť
mor, ktorý v rokoch 1347 – 1352 postihol takmer celý kontinent, znížil počet jeho
obyvateľov a pretrval až do 18. storočia choroba prenikla do Európy zo strednej Ázie z oblasti južne od jazera Balchaš
predpokladá sa, že v Európe celkovo zomrelo asi 20 percent obyvateľov
Stredoveká
mestá
v rannom stredoveku stratili mestá svoj význam; hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo, čo viedlo
k rozmachu dedín v 11. – 12. storočí mestá získavajú na dôležitosti, plnia ekonomickú, politickú a kultúrnu úlohu na
jednej strane mali mestá rôzne práva a privilégia, ale na druhej strane boli podriadené feudálovi (kráľovi,
cirkevným a svetským zemepánom) → boj za oslobodenie miest, za získanie čo najväčšej slobody a vlastnej samosprávy
Vznik stredovekých miest
vznikli troma spôsobmi: a) nadviazaním na antické
mesto – na križovatkách dôležitých obchodných ciest (Benátky, Barcelona,
Toledo, Marseille, Miláno, Janov)
b) z remeselníckych
a obchodných osád – väčšinou pod hradmi (Praha, Krakov, Bratislava,
Nitra, Trenčín)
c) na neosídlenom mieste – podľa ekonomickej alebo vojenskej
potreby (Kutná Hora, Banská Štiavnica)
· od 12. storočia sa mestá
budujú plánovite a pomerne unifikovane; centrom mesta boli hlavne trhoviská –
námestia s radnicou, centrom mestskej správy, spravidla na námestí bol aj farský kostol s cintorínom, okolo
hlavného námestia sa rozkladala sieť ulíc, pred mestskými hradbami vznikali predmestia
·
mestské práva:
§ najdôležitejším právom bolo právo osobnej slobody občanov
a vlastného súdnictva
§ iné práva: míľové právo, právo povrazu, právo variť pivo,
právo trhu
remeselná výroba organizovaná v cechoch: § cech združoval
výrobcov jedného remesla
§ členom cechu mohol byť len majster (majiteľ dielne), nie tovariš
ani učeň
§ úlohou cechov bolo organizovať výrobu a kontrolovať jej kvalitu
·
obyvatelia mesta boli sociálne rozdelení do troch skupín:
§ prvú skupinu tvorili
mešťania, ktorí mali úplné mestské práva a tiež najväčší politický vplyv
v meste, jej príslušníci zasadali v mestskej rade, ovládali mestskú samosprávu a riadili politický a hospodársky
život v meste, boli to zväčša obchodníci a remeselníci
§ druhú skupinu tvorili tovariši,
učni, sluhovia či iní námezdne pracujúci a mestská
chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne
§ tretiu skupinu tvorili obyvatelia,
ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy, bolo to predovšetkým duchovenstvo, ďalej
šľachta, v univerzitných mestách aj univerzitní učitelia
a študenti
§ špecifickou skupinou boli Židia, kresťania v nich videli
národ, ktorý je zodpovedný za smrť Ježiša Krista, a podľa toho sa k nim aj správali; Židia mali
zakázané vykonávať určité činnosti; špecializovali sa na obchod a úžerníctvo; niektorí židovskí obchodníci
a úžerníci postupne nadobudli veľké bohatstvo
Mestá a diaľkový obchod
v Európe bolo
viacero trás diaľkového obchodu kupci sa spájali, vytvárali gildy
a hanzy najsilnejšia bola nemecká hanza: § založili ju mestá Hamburg
a Lübeck, aby si zabezpečili
ochranu
§ vznikla v roku 1241, neskôr ju tvorilo 150 miest
§ obchodovali
s Ruskom, s Nizozemskom, Škandináviou a Anglickom
§ po zámorských objavoch
a 30-ročnej vojne hanza zanikla
Zones.sk – Zóny pre každého študenta