Stredoveká spoločnosť

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 21.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 727 slov
Počet zobrazení: 14 006
Tlačení: 733
Uložení: 635
Stredoveká spoločnosť
 
stredoveká spoločnosť mala hierarchické usporiadanie: § duchovnímali sa modliť za seba a iných
§ šľachtici – mali ochraňovať seba a iných
§ poddaní – mali pracovať na seba a iných
· základom sociálnej organizácie stredovekej spoločnosti bola tzv. lénna sústava:
§ pôda (léno) bola panovníkom udeľovaná za odmenu, najprv len dočasne (len na obdobie života lénnika)
§ panovník sľúbil, že bude lénnika ochraňovať a obhajovať jeho záujmy
§ neskôr lénnici dostávajú pôdu do dedičnej držby (mohli ju vlastniť aj ich potomkovia)
§ panovník nemohol spravovať celé územie, časť právomocí preniesol na iné osoby → vzniká šľachta, tá mohla zase dávať pôdu ako léno iným osobám
· lénnu pyramídu možno teoreticky rozdeliť na svetskú a duchovnú časť; na vrchole svetskej časti bol cisár, ktorému podliehali kresťanskí panovníci jednotlivých štátov, v rámci každého štátu boli panovníkovi podriadení šľachtici, ktorí sa zasa rozdeľovali na viacero vrstiev (vyššia šľachta – kniežatá a príbuzní panovníka; stredná šľachta – baróni, grófi; nižšia šľachta – zemania); podložie lénnej pyramídy tvorili obyvatelia miest a dedín, ktorí sa takisto členili na množstvo skupín (mešťania; kupci; poddaní)
 
Právo
 
najprv obyčajové (zvykové) právo neskôr právne normy, ktoré mali písomnú podobu v 11. – 12. storočí vzniká zákupné (emfyteutické) právopoddaní dostávajú pôdu do dedičného prenájmu, za ktorý museli platiť výhody: poddaný mal základný zdroj obživy a lénny pán ho nemohol vyhnať  
Charakter spoločnosti
 
hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, pracovala v ňom väčšina (vyše 90 percent) európskeho obyvateľstva v období vrcholného stredoveku sa zlepšujú podmienky v poľnohospodárstve v 12. storočí nastal vo vývoji poľnohospodárstva výrazný zlom – agrárna revolúcia: § zmenila sa podoba dediny (ulice, námestia, budovy, pri potoku)
§ namiesto dreveného pluhu sa používa kovový; viac sa pestujú strukoviny a tiež viaceré druhy zeleniny
§ predĺžil sa priemerný vek života ľudí (na 30 – 35 rokov)
 
Čierna smrť
 
mor, ktorý v rokoch 1347 – 1352 postihol takmer celý kontinent, znížil počet jeho obyvateľov a pretrval až do 18. storočia choroba prenikla do Európy zo strednej Ázie z oblasti južne od jazera Balchaš predpokladá sa, že v Európe celkovo zomrelo asi 20 percent obyvateľov  

Stredoveká mestá

 
v rannom stredoveku stratili mestá svoj význam; hlavnou obživou bolo poľnohospodárstvo, čo viedlo k rozmachu dedín v 11. – 12. storočí mestá získavajú na dôležitosti, plnia ekonomickú, politickú a kultúrnu úlohu na jednej strane mali mestá rôzne práva a privilégia, ale na druhej strane boli podriadené feudálovi (kráľovi, cirkevným a svetským zemepánom) → boj za oslobodenie miest, za získanie čo najväčšej slobody a vlastnej samosprávy  

Vznik stredovekých miest

 
vznikli troma spôsobmi: a) nadviazaním na antické mesto – na križovatkách dôležitých obchodných ciest (Benátky, Barcelona, Toledo, Marseille, Miláno, Janov)
b) z remeselníckych a obchodných osád – väčšinou pod hradmi (Praha, Krakov, Bratislava, Nitra, Trenčín)
c) na neosídlenom mieste – podľa ekonomickej alebo vojenskej potreby (Kutná Hora, Banská Štiavnica)
· od 12. storočia sa mestá budujú plánovite a pomerne unifikovane; centrom mesta boli hlavne trhoviskánámestia s radnicou, centrom mestskej správy, spravidla na námestí bol aj farský kostol s cintorínom, okolo hlavného námestia sa rozkladala sieť ulíc, pred mestskými hradbami vznikali predmestia
· mestské práva:
§ najdôležitejším právom bolo právo osobnej slobody občanov a vlastného súdnictva
§ iné práva: míľové právo, právo povrazu, právo variť pivo, právo trhu
remeselná výroba organizovaná v cechoch: § cech združoval výrobcov jedného remesla
§ členom cechu mohol byť len majster (majiteľ dielne), nie tovariš ani učeň
§ úlohou cechov bolo organizovať výrobu a kontrolovať jej kvalitu
· obyvatelia mesta boli sociálne rozdelení do troch skupín:
§ prvú skupinu tvorili mešťania, ktorí mali úplné mestské práva a tiež najväčší politický vplyv v meste, jej príslušníci zasadali v mestskej rade, ovládali mestskú samosprávu a riadili politický a hospodársky život v meste, boli to zväčša obchodníci a remeselníci
§ druhú skupinu tvorili tovariši, učni, sluhovia či iní námezdne pracujúcimestská chudoba, mestské práva mohli využívať len čiastočne
§ tretiu skupinu tvorili obyvatelia, ktorých život v meste upravovali zvláštne predpisy, bolo to predovšetkým duchovenstvo, ďalej šľachta, v univerzitných mestách aj univerzitní učiteliaštudenti
§ špecifickou skupinou boli Židia, kresťania v nich videli národ, ktorý je zodpovedný za smrť Ježiša Krista, a podľa toho sa k nim aj správali; Židia mali zakázané vykonávať určité činnosti; špecializovali sa na obchod a úžerníctvo; niektorí židovskí obchodníci a úžerníci postupne nadobudli veľké bohatstvo
 
Mestá a diaľkový obchod
 
v Európe bolo viacero trás diaľkového obchodu kupci sa spájali, vytvárali gildyhanzy najsilnejšia bola nemecká hanza: § založili ju mestá Hamburg a Lübeck, aby si zabezpečili ochranu
§ vznikla v roku 1241, neskôr ju tvorilo 150 miest
§ obchodovali s Ruskom, s Nizozemskom, Škandináviou a Anglickom
§ po zámorských objavoch a 30-ročnej vojne hanza zanikla
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015