Svätá ríša rímska nemeckého národa

Nemecko vzniklo z Východofranskej ríše. Svätá ríša rímska nemeckého národa je len zhluk, zväzok štátov alebo kniežatstiev alebo slobodných miest. Takto bola nazvaná ríša Ota I.(založil dynastiu Otovcov), ktorý eliminoval moc vojvodov a zároveň odrazil útoky Maďarov. Roku 955  v bitke na rieke Lech ich porazil takmer na hlavu. Pápež ho zato korunoval roku 962 za cisára. Tak sa obnovilo cisárstvo na území Nemecka a Talianska. Kráľ Nemecka bol zároveň rímskonemeckým cisárom – protipól pápeža. Rímsky (nemecký) kráľ bol korunovaný najskôr v Aachene, až potom ho korunovali v Ríme za rímskeho (nemeckého) cisára. V 15.st. sa cisár stal formálnou figurkou.
Cisára volili kurfirsti – 4 svetskí feudáli, 3 cirkevní hodnostári. Rímskonemecký cisár mal len takú moc, ako vo vlastnom štáte.

Cisári sa snažili presadiť svoje nároky na dosadzovanie biskupov alebo opátov do ich úradov. Narazili na odpor pápeža. Tento spor sa nazýval boj o investitúru – dosadzovanie kléru do úradu. Najostrejšou roztržkou boli rozbroje medzi pápežom Gregorom VII. a rímskonemeckým cisárom Henrichom IV. na prelome 11. a 12.st. Dlhoročný boj bol ukončený kompromisným Wormským konkordátom 1122. V podstate to bolo víťazstvo pápežskej moci.
Kurfirsti – ríšske kniežatá, ktoré mali právo voliť rímskonemeckého cisára. Od 13.st. sa právo voľby prenieslo na kolégium 7 kurfirstov – jednomyseľné stanovisko, od roku 1338 väčšinový princíp. .
 
Feudálna rozdrobenosť je výsledkom sebestačnosti feudálnych štátov.