Cisárovná Elisabeth

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 17.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 716 slov
Počet zobrazení: 1 614
Tlačení: 209
Uložení: 219
Cisárovná Elisabeth

I. Úvod
Cisárovná Sissi bola osobnosťou, ktorá nijak významne neovplyvnila historické udalosti, nepomohla rozvoju Rakúsko - Uhorska alebo iných krajín. Avšak, svojou silnou charizmatickou osobnosťou si podmanila veľkú časť Európy a pritom sa nemusela ani nijak namáhať. A preto som sa o ňu pred niekoľkými rokmi začala zaujímať. Najprv ma zaujala jej krása, úprimná povaha ako ju poznáme zo známeho filmu, kde hlavnú hrdinku stvárnila Rommy Scheiderová a kníh Marieluise von Ingenheim. Neskôr som nahliadla do jej života, záľub a vzťahov s ostatnými členmi jej rodiny a okolia. Dozvedela som sa mnoho zaujímavostí, ktoré sa značne líšia od televízneho vysielania série filmov, ktoré sa každoročne vysielajú. Mnohí si vďaka týmto snímkom cisárovnú obľúbili a zidealizovali.  Autor filmov predstavil cisársku rodinu ako šťastnú a milujúcu. Avšak, málokto si uvedomuje skutočnosť, málokto siahne po historickej knihe a dostane sa do pravdivého sveta tejto jedinečnej osoby. Chcela by som otočiť kartu a ukázať aký bol jej súkromný život, spôsob akým ho žila a aká v skutočnosti bola jej povaha  a posnažím sa odkryť tajomstvá jej krásy. Aj keď vďaka filmovej postave žije cisárovná Alžbeta v pamäti ako špecifický druh „sladkého viedenského dievčatka“, mala spurnú  povahu a pri všetkých svojich činnostiach myslela výhradne na seba. Skutočne bola taká úžasná, spokojná a skromná?
 
II. Sissi a život na cisárskom dvore
  Alžbeta, celým menom Alžbeta Amália Eugénia Bavorská z rodu Wittelsbachovcov, sa narodila na Štedrý večer roku 1837 v Mníchove v rodine arcivojvodu Maximilána Jozefa Bavorského a princeznej Ludoviky Wilhelmíny Bavorskej. Už pri narodení mala dva zuby, čo predurčovalo obrovské šťastie v živote. Až po svoje zásnuby s rakúskym cisárom žila v rodnom dome Possnhofene, kde mala lásku rodičov a súrodencov, krásu prírody, voľnosť a vzdelanie. Jej mladosť bola plná radosti. Milovala prírodu a poľovačky so svojím otcom. Ale to trvalo len po stretnutie so svojím budúcim manželom v Bad Ischl roku 1853, kde sa František Jozef Habsburský zaľúbil do nevinne krásnej Sissi namiesto do jej staršej sestry Heleny, familiárne nazývanej Nene, ktorá bola predurčená na to, aby sa stala rakúskou cisárovnou. Táto časť sfilmovaného príbehu krásnej lásky je ešte pravdivý. Avšak, okrem malých detailov. Sissi bola ešte dieťa, chcela sa hrať a zabávať na rozdiel od Heleny, ktorá bola pripravená stať sa cisárovnou a nosiť korunu na hlave. Tá bola naučená základné slušnosti dvorskej etikety, ale Sissi ani len netušila ako sa má správať. Len pár mesiacov pred svadbou sa učila, čo môže robiť a čo má zakázané, čo smie povedať a čo si v každom prípade musí nechať pre seba. Ktorá vidlička a nožík na čo slúži, kedy môže vstať a kedy musí sedieť, kedy môže ísť prejsť a všetky aktivity, ktoré súviseli s jej funkciou. Popri tom sa učila rôzne cudzie jazyky. Čo sa iné princezné učili možno aj celý život, sa ona musela naučiť za pár mesiacov. Bol to pre ňu veľký tlak zo strany cisárskej rodiny a najmä matky cisára Žofie, ktorá k nej bola krutá a neústupčivá. Mladá kráska tak bola uväznená v zlatej klietke s pristrihnutými krídlami. Už vtedy si vytvorila odpor ku všetkému, čo patrilo k spoločenskej etikete. Život na dvore bol pre ňu utrpením. Od okamihu zásnub sa pokúšala vyhnúť sa cisárovi, ba v neskorších rokoch života sa jej podarilo úplne mu uniknúť. František Jozef bol ale neoblomný a aj napriek vnútornému nesúhlasu Sissi si ju predsa len za ženu vzal presne 24. apríla 1854 vo Viedni. Ľud si novú cisárovnú okamžite obľúbil. Sobáš v celej krajine oslavovali viac ako týždeň. Všetkých ohúrila jej neokázalá krása. No aj napriek tomu sa Sissi nikdy nestotožnila s cisárskym dvorom, bojovala so všetkými okolo nej a neustále utekala. Odmietala lásku svojho manžela, hoci v hĺbke srdca ho mala rada. Viac ako doma bola v Maďarsku, kde si rovnako rýchlo získala srdcia všetkých okolo a čoskoro sa stala aj uhorskou kráľovnou. Milovala maďarský ľud, prírodu, jazyk, umenie, kuchyňu. Okrem toho bola aj českou, dalmátskou, jeruzalemskou a haličskou kráľovnou. Týmto krajinám preukazovala väčšiu náklonnosť ako k samotnému Rakúsku. K domovu totiž cítila nenávisť, pretože ju skľučoval, bral jej všetko, čo milovala, nútil ju zápasiť o svoje šťastie. Preto si žila svoj život bez ohľadu na ten skľučujúci titul – cisárovná. Cestovala, spievala, čítala aj písala básne a spoznávala krásy prírody, jazdila na koni, poľovala a starala sa o svoje vlasy a telo, len na dušu akosi pozabudla. Cisárovná mala skutočne rada bohatý luxus.  Dopriavala si drahé kúpeľné pobyty, zahraničné cesty, šaty, šperky a najdrahších maliarov, kupovala kaštieli a stavala zámky. Jeden z nich stojí až dodnes na Korfu. Neskôr, v roku 1876 si nechala prerobiť celú kúpeľňu. Z pôvodnej miestnosti, kde nebolo nič, okrem jednej drevenej kade určenej na kúpeľ, vybudovala krásnu miestnosť s veľkou pozinkovanou vaňou a kohútikmi zabudovanými v stene s tečúcou vodou. Vo vedľajšej miestnosti si zriadila keramickú toaletu so splachovačom a osobitným umývadlom. Práve tento splachovací záchod bol zriadený ako prvý v celom Rakúsku. Taktiež aj linoleová podlaha, ktorá sa nachádza  v kúpeľni až dodnes. Túto miestnosť nazývala Berglova izbička podľa nástenných malieb Johanna Bergla. V zámku Schonbrunn bola výlučne pre ňu zriadená sedliacka izba, kam v tiesni utekala do samoty. Keď ju opúšťala, zamkýnala ju zlatým kľúčom, ktorý mala len ona, často sa tam vracala, unikajúc od dvornej spoločnosti.
 
III. Sissi a jej vlasy
Najväčšiu ozdobu nosila na hlave. Jej vlasy vážili okolo šiestich kíl a ich dĺžka dosahovala po kolená. Denne im venovala dve hodiny dopoludnia na dôkladné rozčesanie. Alžbeta si bola plne vedomá svojej pôvabnej krásy a krásy svojej ozdoby a rada ju zdôrazňovala rôznymi účesmi, ktoré boli navrhnuté špeciálne pre ňu. Jedným z nich bola aj koruna upletená z vlasov. Tento účes mala Sissi najradšej, pretože vďaka nemu nemusela nosiť korunu, ale aj napriek tomu ho nazývala – zatykačový účes. „Na rôzne podujatia si obliekala rôzne róby a k nim si nechávala česať najrôznejšie účesy. Napríklad na stretnutí s jedným orientálnym vládcom mala na sebe striebristobiele šaty s purpurovou šerpou a ametystmi a vo vlasoch, ktoré jej voľne v lokniach splývali na chrbát, mala nasadenú ametystmi a diamantmi vykladanú korunu.“ (Cacheé, J., Korunu skladám z unavenej hlavy str.29)

Sissi sa samozrejme o svoje vlasy a účesy nestarala sama. Na jednom cirkusovom podujatí narazila na akrobatov s obdivuhodnými účesmi. Zaujali ju natoľko, že vyhľadala ich kaderníčku a ponúkla jej, aby sa stala jej osobnou služobníčkou. Nezabudla pripomenúť všetky výhody a nevýhody, ktoré by z toho pre ňu vyplývali. Mladá a šikovná Franziska Feifalíková na ponuku pristúpila, ale netušila, že sa vrhá do jamy levovej. Ctižiadostivá, dôsledná a príliš sebavedomá cisárovná žiadala od svojej novej kaderníčky zázraky, ktoré často boli nemožné. To však cisárovnú nezaujímalo a kruto kaderníčku trestala.

Sissi svoje vlasy milovala natoľko, že každý deň po prečesaní si nechávala svoje vyčesané „mŕtve“ vlasy doniesť na striebornej tácke a keď ich bolo príliš veľa, prefackala kaderníčku a celý deň bola mrzutá. Avšak, prefíkaná Franziska si pod zásteru upevnila pás natretý lepidlom, kde počas rozčesávania vypadané vlasy prilepila. A keď ju cisárovná neprávom potrestala, vedela sa jej ešte prefíkanejšie odvďačiť. Oznámila, že je chorá a nemôže vykonávať svoju prácu.

 „Počas česania Franziska Feifalíková musela mať biele rukavičky, nechty na rukách musela mať ostrihané a zakázané mala akékoľvek prstene.“ (Cacheé, J., Korunu skladám z unavenej hlavy str.35 a nasl.)
 Aj tri komorné, ktoré každý večer rozplietali korunu museli mať rukavičky. Následne po rozpletení niesli cisárovnine vlasy v náručí ako vlečku cestou do postele. Rozprestreli ich od horného konca postele a Sissi tak spala nehybne celú noc ako socha, aby sa zabránilo tomu, že by sa pramienky vlasov počas spánku poplietli a aby sa ani jeden z toho obrovského množstva neuvoľnil a „nezomrel“.
  Raz do mesiaca sa vlasy umývali. V tento deň musel byť k dispozícií celý komornícky personál a nikto, ani len samotný cisár, nesmel svojou prítomnosťou zasiahnuť do tohto rituálu. Vždy začínal slovami Sissi : „ Som otrokyňou svojich vlasov!“ Počas tejto procedúry sa obliekla do vodotesného kabátu až po zem, ktorý bol ušitý výlučne na túto aktivitu. Franziska pripravila zmes na umývanie vlasov asi z tridsiatich vaječných žĺtkov a francovky. Tento šampón sa postupne nanášal štetcom na pramienky vlasov a nechal sa hodinu pôsobiť. Potom sa vlasy umyli teplou vodou a opláchli sa vývarom z orechových šupiek.
  Alžbeta milovala svoje vlasy ako živú bytosť. V jednej z jej mnohých básní sa o nich vyjadrila takto :
  „Kiež na vás mojich vlasov pramene
  raz zomriem – vy ste sila žitia dravá
  a krvi mocná, najčistejšia šťava
  kiež prekazím to večné pletenie.
  Nech premení sa všetko, čím dnes som
  v to rozvlnené zlato hodvábne,
  a krúti sa tak husto, pôvabne,
  až vysilená zaspím večným snom!“
(Cacheé, J. Korunu skladám z unavenej hlavy, str. 27)

IV. Sissi a jej garderóba
Najprv sa zadovážilo štrnásť tuctov párov (168 kusov) pančúch, dvadsať párov rozličných rukavíc, šesť párov kožených čižiem ako aj stotrinásť párov topánok zo zamatu, atlasu, hodvábu alebo „ obyčajnej látky“ (ľanu), pretože rakúska cisárovná si smela jeden pár topánok alebo navliecť tie isté rukavičky nanajvýš šesťkrát. Pri slávnostných príležitostiach si ich musela meniť dokonca niekoľkokrát denne. A po vynosení pripadli jej komorným.“ ( Cacheé, J. Korunu skladám z unavenej hlavy, str. 21 a 22)

Pravdepodobne začiatkom šesťdesiatych rokov devätnásteho storočia Sissi prestala nosiť spodničky a tak to ostalo až do konca jej  života, čo hovorí výpoveď cisárovninej netere grófky Larischovej von Wallersee : „ Tetina bielizeň bola nádherná a mimoriadne jemná. Jej nočné košele boli celkom jednoduché, ale vždy pretkané hodvábnymi stužkami slezovej farby. Zaväzovali sa hore stužkou. Spodničky nikdy nenosila a na skoré ranné prechádzky si v lete obúvala topánky naboso a šaty nosila priamo na holom tele. „ (Cacheé, J., Korunu skladám z unavenej hlavy, str.24) Pokiaľ išlo o súkromnú , osobnú garderóbu, cisárovná kládla najväčší dôraz na jazdecké oblečenie. Celé hodiny strávila u krajčíra skúšaním, lebo ju bolo veľmi ťažko uspokojiť a dlho študovala strih a zriasenie jazdeckých šiat v sedle na drevenom koni, ktorý stál pred obrovským zrkadlom.

Sissi pokladala za svoju hlavnú úlohu dobre sa obliekať, podľa nej to bola najvyššia povinnosť cisárovnej. Hovorievala, že ľudia očakávajú, aby vždy vyzerala krásne a elegantne. Tu môžeme pozorovať prístup k jej povinnostiam. Dôležitejšie pre ňu bolo vyzerať krásne a byť oblečená podľa najnovšej módy a zaujať tak všetkých okolo seba ako urobiť niečo, čo by mohlo pomôcť rakúskej monarchií.

V bežný deň Alžbeta šperky nenosila, a ak aj áno, neboli nijako hodnotné. Snubný prsteň nenosila na ruke, ale zavesený na zlatej retiazke a skrytý pod šatami. Pri sebe mala vždy vreckové hodinky, ktoré boli vyrobené z čínskeho zlata a bolo na nich vygravírované meno najobľúbenejšieho cisárovninho hrdinu z gréckych bájí – Achilleus. Tieto hodinky viseli na koženej šnúrke spolu s miniatúrnym strmeňom. Sissi bola veľmi poverčivá, preto na ruke nosila náramok s nespočetným množstvom talizmanov, ktoré ju mali ochrániť pred všetkými negatívnymi silami, ktoré ju obklopovali. Patril tam napríklad prívesok znamenia Slnka s tromi nožičkami, zlatá ruka s vystretým ukazovákom, mariánske medailóniky a zlaté byzantské mince.

V. Sissi, chôdza a turistika

Cisárovná bola zdatná turistka. Jej svieža chôdza ju prezrádzala kamkoľvek prišla. Bolo zvláštne, že sa nikdy neunavila. Prekonávala aj šesťdesiat kilometrové prechádzky a vždy bola plná energie. Mala skvelú kondíciu a nútila svoje dvorné dámy a spoločnosť, ktorá sa chcela s ňou prechádzať, aby nezaostávali za ňou, ale držali krok a keď to náhodou niekto nezvládol, smiala sa mu ešte dlho po tom. Jej učiteľ gréčtiny sa jej raz na hodine vypytoval, ako je možné, že má takú úžasnú chodeckú kondíciu a jej odpoveď si pečlivo uchoval v pamäti : „ „Nevychádzam z údivu, že chôdza Vášho Veličenstva nejaví ani po niekoľkohodinovej turistike sebemenšiu známku únavy.“ „ – Ja sa v skutočnosti nikdy neunavím, „ odpovedala cisárovná. „ Moje sestry a ja za to skutočne vďačíme nášmu otcovi. Človek sa musí naučiť chodiť, hovorieval vždy a vydržiaval nám preto slávneho trénera. Ale náš učiteľ,“ dodala veselo „ nám vždy vštepoval : Pri každom kroku, ktorý urobíte, si musíte oddýchnuť od kroku predchádzajúceho a to tak, že sa čo najmenej povlečeiete po zemi. Majte stále pred očami motýle.“ ( Praschlová-Bichlerová, G., Kondičný a diétny program cisárovnej Sissi, str. 32)

Športová zdatnosť a mimoriadna fyzická vytrvalosť patrili k cisárovniným najvýraznejším vlastnostiam. Z bezpečnostných dôvodov musela byť na každej vychádzke strážená, čo bytostne neznášala, avšak pri týchto vychádzkach často vznikali problémy, pretože hádam ani jeden strážca nemal toľko síl, aby dlhšiu dobu chodil alebo skôr bežal za cisárovnou. Takéto prechádzky často trvali päť aj šesť hodín a cisár sa len čudoval, aké je obtiažne pre políciu ručiť za jej bezpečnosť. Ani živá duša totiž netušila, kam jej kroky povedú, lebo Alžbeta väčšinou vyrážala bez akéhokoľvek pevného plánu. O cisárovninom horlivom tempe vypovedá aj istá historka : „ Raz videl policajt hliadkujúci v Prateru dve vznešené dámy kráčať, ba skôr behať tak rýchlo, že si pomyslel, že ich určite prenasleduje vreckový zlodej alebo lupič. Až po bližšom pohľade spoznal cisárovnú a jej dvornú dámu.“ (Praschlová-Bichlerová, G., Kondičný a diétny program cisárovnej Sissi, str. 40 a nasl.)

VI. Sissi a jej telo
Presne tak ako do každej aktivity dávala cisárovná Alžbeta stopercentnú zaujatosť, odhodlanie a posadnutosť, tak ani v starostlivosti o svoje telo nezameškávala. Povinnosťou Franzisky nebola len starostlivosť o cisárovnine kadere, ale aj dvakrát denne, ráno a večer, premeriavať obvod lýtok, stehien a pásu a starostlivo ich zapisovať. Takisto nesmela zanedbať ani váženie trikrát denne. Pri svojej výške stosedemdesiatdva centimetrov celý život vážila od štyridsaťpäť do päťdesiat kilogramov, obvod jej pásu bol päťdesiatdva centimetrov a to len vďaka tomu, že si dala vyoperovať dve rebrá.  
 
O svoju štíhlu postavu sa starala najrôznejšími praktikami. Často si na noc dávala obklady z hovädzieho mäsa na pás, pretože bola presvedčená, že tak nepriberie. Pila rozšľahané osolené surové bielky, sladké aj kyslé kravské mlieko. V schonbrunnskej záhrade chovali dve kravy, ktoré dávali mlieko výlučne cisárovnej. Dokonca aj na cestách ju tieto dve kravy sprevádzali, avšak, keďže zvieratá neboli zvyknuté na cestovanie po mori, čoskoro dostali morskú chorobu a potom už nedávali mlieko. Takto hovorí o cisárovnej Irma Sztárayová, jej dvorná dáma : „ Keď sme donakupovali, išli sme na zmrzlinu. Cisárovná mala toto občerstvenie obzvlášť rada, vo voľbe stravy bola vždy príliš excetrická. Najčastejšie pila mlieko. Boli dni, kedy sa živila výlučne mliekom, inokedy zase jedla len pomaranče. Pečené mäso jedla väčšinou studené, sladkosti nemala príliš v obľube, pretože sa obávala, že priberie. Raňajkovala okolo deviatej a k raňajkám sa obvykle podával čaj alebo mlieko, maslo vajce a studené mäso. Večera o piatej večer alebo o pol šiestej, sa skladala z pečene, zeleniny a nezbytnej zmrzliny. Jedla vždy sama. „ ( Sztárayová, I., Posledné roky cisárovnej Alžbety, str. 21)

Kvôli udržaniu štíhlej postavy cisárovná denne pila šťavy z rôznych druhov ovocia a zeleniny : pomarančov, citrónov, špenátu. Ustavične držala najrôznejšie diéty. Jedna vyplývala z pravidelného pitia krvi z volského mäsa. Mala ovocné a mliečne dni, kedy buď pila iba mlieko alebo jedla len ovocie a pila vodu z Mariánskych lázní. Chodila popritom aj na dlhé bicyklové túry, aby schudla. V pokročilom veku, jedla len studené jedlá, pričom večera pozostávala len z ľadovo vychladeného mlieka, surových vajec a pohárika tokajského.
 
VII. Koniec života
Rakúska cisárovná Alžbeta, kráľovná uhorská, dalmátská, česká, jeruzalemská a haličská, zomrela tragicky dňa 10.9.1898 na pobreží ženevského jazera, sto metrov pred parníkom, na ktorý sa chystala nastúpiť a cestovať ním domov, keď do nej atentátnik Luigi Lucheni zabodol trojhranný naostrený pilník a prebodol jej srdce. Ani sama Alžbeta netušila, aké zranenie jej tento anarchista spôsobil. Za pomoci dvornej dámy Irmi Sztárayovej sa postavila na nohy a so slovami : „ Čo ten človek odo mňa chcel? „ V pokoji prešla na parník, mysliac si, že jej Luigi Lucheni chcel ukradnúť zlaté hodinky. Po rýchlom kolabse, Irma okamžite zavolala dvorného doktora, ktorý už len skonštatoval smrť. Sissi prešla tých sto metrov len vďaka silno uviazanému korzetu, ktorý držal jej hrudník pohromade. Našťastie, atentátnik, ktorý pôvodne chcel zavraždiť Princa Orleánskeho, ktorý na poslednú chvíľu svoju cestu do Ženevy odvolal, bol dolapený a uväznený. Na tretí deň po vražde sa vo svojej cele uškrtil na vlastnom opasku. Spokojný, že vykonal svoju životnú úlohu. Smrť Sissi teda bola len čistou náhodou okolností. Smutným zavŕšením jej nešťastného života. Cisár František Jozef prijal správu o atentáte so slovami : „ Vy ani neviete, ako som tú ženu miloval. „ Milovali ju všetci. Aj tí, ku ktorým sa správala povýšenecky a sobecky. Mala v sebe silu, ktorá prinútila, aby si ju ľud ctil a vážil. Bola vznešená a hrdá.  Jej pohrebný sprievod a celý ceremoniál bol veľkolepý. Prišli sa s ňou rozlúčiť všetky krajiny, ktorým bola kráľovnou, plakala celá Európa a možno aj celý svet aj celý vesmír.
 
VIII. Záver
Myslím, že cisárovná Sissi mala veľmi ťažký život vzhľadom na to, že sa cisárovnou stala proti svojej vôli, ale nie raz si ho znepríjemňovala aj sama, keď sa ničila tvrdými diétami, turistickými tréningami a ťažkou gymnastikou, čo zhoršovalo aj jej zdravotný fyzický, ale najmä psychický stav. Začali sa objavovať reumatické problémy, voda v kolenách a členkoch a predovšetkým sa zhoršovala jej melancholická povaha. Skrývala sa v ríši snov a často opakovala slová o tom, že je bláznom v tomto svete.  Neustále utekala od rodinného života, pretože ani v domácom prostredí nebola šťastná. Po celý život ju skľučovala dvorná etiketa, ktorej sa vyhýbala a porušovala ju vždy, keď mala príležitosť. Okolnosti, ktoré menili jej povahové črty zmenili skutočne šťastnú, pôvabnú a milú bavorskú princeznú, ktorú ľudia poznali ako dobrosrdečné dievča s večným úsmevom na perách na nešťastnú, sobeckú cisárovnú, ktorá skutočne v každej aktivite, v ktorej zotrvávala myslela výlučne na seba. Čudujete sa prečo? Ja osobne nie. Keď človeku odoprú všetko najmilšie, čo má – deti, lásku, rodný domov – a mu v podstate neostáva ani nič iné, len uzavrieť sa pred celým svetom a utiecť od neho čo najďalej. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018