Žena v čase

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 704 slov
Počet zobrazení: 6 914
Tlačení: 320
Uložení: 324
Žena v čase
 
Úvod
Postavenie ženy v dnešnej spoločnosti sa začína vyrovnávať postaveniu muža. Ženy sa zaoberajú rôznorodými činnosťami aj takými, ktoré v minulosti nemohli vykonávať. V súčasnosti majú ženy možnosť vzdelávať sa a zastávať vysoké posty dokonca také, ktoré pred niekoľkými desaťročiami zastávali výlučne muži. Môžu rozhodovať samy o svojom živote. Ale nie vždy to bolo tak. Predchádzal tomu dlhý vývoj a postavenie ženy v rôznych historických obdobiach sa rozlične menilo. My sme sa rozhodli Vám tento vývoj priblížiť, pretože táto téma nie je často prezentovaná a z nášho pohľadu je zaujímavá.

1.  Antropológia a deľba práce
Ľudská spoločnosť sa vo svojich počiatkoch vyvíjala rovnako ako spoločenstvá iných živočíšnych druhov. Vývoj druhu, a teda aj človeka, ovplyvňovali rôzne primitívne aspekty: podnebie, okolité prostredie, potrava, nepriatelia a rozmnožovanie, pričom posledné tri sú pre vnútrodruhový výber mimoriadne dôležité. V potrave človek postupne prešiel od rastlinnej stravy aj k živočíšnej. Pokúšal sa loviť sám a to bol kľúčový moment, ktorý podstatne ovplyvnil špecifickosť oboch pohlaví; rozdielnosť tu bola vždy, ale v tomto období získava na markantnosti. Tím, kto odháňal dravce a pokúšal sa loviť zver, bol muž. Predurčovala ho k tomu jeho sila a agresivita - a predovšetkým: nebol zaťažený rodením detí a tie neboli závislé na jeho starostlivosti. Táto úloha prislúchala žene, ktorá bola po pôrodu na dieťa pudovo viazaná, a naopak, dieťa na ňu bolo, tak ako mláďatá väčšiny cicavcov, dlhú dobu závislé. Špecializácia na jednotlivé druhy činností sa ukázala ako výhodná. Avšak výchova detí kládla na jedinca iné nároky a vyžadovala iné schopnosti ako lov zveri. Preto sú ženy citlivejšie, viazanejšie na rodinu, majú väčšiu mieru empatie a radu iných vlastností, ktoré sa považujú za ženské. Muži sú agresívnejší, rozhodnejší a majú lepšie priestorové vnímanie.

2.  Pravek
Vznik človeka predstavuje najvyšší a posledný stupeň vo vývoji živej prírody našej planéty. Podľa najnovších odhadov tento proces začal asi pred 2 až 3 miliónmi rokov. Najbližší predkovia človeka v podobe antropoidných opíc sa vyvinuli už na konci treťohôr, ale vlastný proces ich hominizácie sa odohral až v období štvrtohôr. Trvalo viac než dva milióny rokov, kým sa  z prvotných foriem človeka vyvinul človek dnešného typu. Na vznik človeka malo rozhodujúci vplyv prírodné prostredie. Práve v období štvrtohôr sa striedali doby ľadové s medziľadovými a človek , resp. ľudské spoločenstvá , na rozdiel od iných živočíchov , mal schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam a zmenám prostredia. Na rozdiel od zvieracích stád ľudské spoločenstvá používali čoraz lepšie spôsoby získavania potravy a zaisťovania svojej ochrany a dokázali ich zachovať aj pre svojich potomkov. Kombinovaná schopnosť ruky a oka spojená so schopnosťou učiť sa umožnila používanie nástrojov. Aby ľudské spoločenstvo nevyhynulo, bola potrebná starosť o potomkov, dlho neschopných postarať sa o seba samých. To viedlo k vzniku rodiny, rodu, kmeňa, združujúcich rôzne generácie, v ktorých nepretržitú ľudskú tradíciu zabezpečovala hlavne žena – matriarchát.

2.1  Matriarchát
Je to zatiaľ jediné obdobie v histórii behom ktorého mala žena v spoločenskom živote výhradné postavenie. Toto obdobie dejín sa nazýva matriarchát- vláda ženy respektíve vláda matky. Žena v tej dobe získala postavenie , aké v neskorších spoločnostiach nemalo obdoby. Žena a hlavne matka sa teda stala skutočnou vládkyňou svojho rodu. Táto jej rola bola dokonca silnejšia ako rola muža v patriarcháte. Spoločnosť v ktorej vládla žena sa ale samozrejme od spoločnosti patriarchálnej veľmi odlišovala. Táto odlišnosť len zo skutočnosti, že žena zaujímala výsadné postavenie, bola hlbšieho a zásadnejšieho rázu a nakoniec, s tým ako sa matriarchálna spoločnosť vyvíjala, sa tiež stala príčinou jej pádu. Ako vyzerala spoločnosť v dobe matriarchátu ? Čo viedlo k jej úpadku a pádu a aký bol dôvod nástupu patriarchálnej spoločnosti?

2.1.1  Rodinné vzťahy v matriarcháte
Tak ako je v patriarchálnej spoločnosti základnou sociálnou jednotkou rodina, v matriarcháte túto rolu plnila rozsiahlejšia a štruktúrovanejšia sociálna jednotka, tkz. Gent. Hlavou gentu bola najstaršia žena rodu – pramatka. Od jej rodu sa tiež odvodzovali rody všetkých žien, tie patrili k jej pokoleniu. Ak pojala žena patriaca k určitému gentu za manžela muža z iného gentu, prijal muž meno gentu, do ktorého sa priženil, a všetky deti zrodené z tohto spojenia automaticky patrili k pokoleniu svojej matky, teda do pokolenia pramatky. Matka tu teda bola skutočnou hlavou rodiny, čím bolo podmienené materské právo , od ktorého sa uplatňovali tak nároky na príslušnosť k rodine , a tak dedičné právo. Tento vzťah bol dôležitý tiež v tom ,že sa v tej dobe hovorilo o materstve miesto otcovstva, o matke miesto otcovi rodiny a podobne. Majetkové pomery v gente spočívali na báze majetkového spoločenstva a akomsi komunistickom hospodárstve . Dôsledkom bolo, že pokrvné rodiny mali len veľmi malý osobný majetok a že prakticky všetok majetok patril nadradenej sociálnej skupine – gentu. Žena v gente bola vedúcou postavou tak v živote domácnosti (myslené vo vzťahu muž – žena ) , tak v rámci gentu celého . Žena na najvyššom hierarchickom stupni, teda matka rodu, mala súdnu aj náboženskú moc. Tento stav sa prejavil aj v mytológii, v ktorej existuje rad bohýň – Ceres, Démeter, Ladona a ďalšie. Za povšimnutie stojí že tieto ženské bohyne boli vždy spodobnením plodivej sily prírody. Žena bola v tomto období považovaná za nedotknuteľnú. Vražda ženy – matky bola najvyšším zločinom a jeho spáchanie bolo dôvodom na krvavú pomstu. Tá bola výhradnou záležitosťou všetkých mužov gentu, ktorí mali za povinnosť trestať aj všetky zločiny a bezprávia, ktoré sa stali na úkor gentu, ku ktorému patrili. Na mužoch závisela tiež obrana gentu a územia, ktoré obýval. S rastúcim počtom obyvateľstva vznikala rada gentov založených na sesterskej báze, ktoré sa potom zlučovali pod materský gent, ktorý bol určovaný rodom. Tieto organizácie sa spojovali až po úroveň kmeňa. Štruktúra takýchto organizácií bola taká pevná, že sa jej princíp zachoval aj v dobe, kedy gentové usporiadanie už upadlo. K najväčším problémom týchto sociálnych skupín patrilo , že v pôvodných gentoch bol tabuizovaný incest. Pod incestom sa však nerozumel len sexuálny styk v rámci pokrvnej rodiny ,ale aj v rámci celého gentu. Toto obmedzenie viedlo k rozpadu gentových skupín.

2.1.2  Začiatok prevahy mužov v gente
Ďalšie zmeny v spoločnosti priniesol vývoj hospodárstva. Dokiaľ bola výroba životných prostriedkov na nízkom stupni a uspokojovala len skromné spoločenské požiadavky, bola činnosť ženy a muža prakticky nediferencovaná. So vzrastajúcou vyspelosťou vedomostí a techniky však nároky spoločnosti rástli, a tak vznikla potreba špecializácie. Tá potom umožnila obsiahnuť väčšie množstvo práce a zefektívniť výrobu. Ak však došlo k deľbe práce muselo dôjsť aj k deľbe jej výsledkov. Rybolov, chov dobytka a lov zveri, to všetko vyžadovalo zvláštne vedomosti  a úzku špecializáciu. Tú preukázateľne lepšie obsiahli muži, ktorým potom pripadlo za úlohu vytvoriť si nástroje potrebné k ich činnosti. So vznikom poľnohospodárstva sa táto situácia ešte viac prehĺbila. Spoločnosť zrazu získala bohatstvo ktoré veľmi prevyšovalo jej nároky. Vzhľadom k tomu, že na nadprodukcii mal najväčšiu zásluhu  mužský prvok, začali sa muži pomaly stávať majiteľmi bohatstva a ich činnosť sa rozrástla o obchodovanie. Vznik obchodu a ním zapríčinený nástup relatívneho blahobytu bol dôsledkom masívneho nárastu obyvateľstva, ktoré k svojmu prežitiu potrebovalo stále väčší priestor, čo zasa bolo príčinou bojov o pôdu medzi jednotlivými gentami. Potreba lepších zbraní a nástrojov  dala podnet k vytvoreniu triedy remeselníkov, ktorá mala záujmy celkom odlišné než poľnohospodári. Tieto zmeny potom privodili rozhodujúcu fázu v zmene spoločenského zriadenia.

2.1.3 Zánik matriarchátu
Pretože sa muž stal v dôsledku svojej činnosti vlastníkom stád, nástrojov, pôdy, zbraní a neskôr aj peňazí, nemohol so svojím majetkom voľne nakladať, pretože až dovtedy platilo stará gentové zriadenie a stále , aj keď v menšej miere a stále pretrvávalo spoločné hospodárenie. Vplyv muža na rozhodovanie v gente bol navzdory jeho nepopierateľnej vodcovskej hospodárskej roli veľmi obmedzený. Ďalším problémom bolo, že gentové matriarchálne zriadenie zamedzovalo dedenie v otcovskej línii, a to spôsobilo že pokrvné deti mŕtveho otca nemali šancu získať jeho majetok. Tento stav pochopiteľne nebol udržateľný. Postupom času sa začal gent pod tlakom mužov rozpadať a vznikla nová autonómna sociálna skupina – párová rodina. Táto sociálna skupina už bola založená na majetku súkromnom a dedičstvo prechádzalo v mužskej línii, pretože muž bol prvopočiatočným tvorcom majetku. Gent sa stal len náboženským útvarom a stratil akýkoľvek hospodársky  význam. Materské právo zaniklo a vzniklo právo otcovské. Nastal patriarchát. A sním skončila aj nebývalá prevaha žien v spoločnosti.
 
3.  Starovek ( 3000pnl – 476nl )
Starovek je spojený so vznikom písma, štátov a miest.  Spoločenstvo bolo rozdelené do sociálnych vrstiev (poľnohospodári, remeselníci, obchodníci a úradníci ). Spoločne so vznikom štátu vznikli riadiace, donucovacie a kontrolné inštitúcie. Štát organizoval všetko, čo súviselo s odvodňovaním a zavodňovaním, mal funkciu politickú, vojenskú, hospodársko-organizačnú a kultúrnu. V čele štátu stál panovník, ktorý určoval práva a povinnosti príslušníkov jednotlivých sociálnych vrstiev. Zostavoval zákonníky, ktoré zakotvovali sociálnu a majetkovú nerovnosť. Novú úlohu dostalo náboženstvo, dochádzalo k rozvoji kultúry (monumentálne stavby palácov, pyramíd; vznik literatúry, umenia a vedy), poľnohospodárstva a námornej dopravy. Vývoj v Európe najviac ovplyvnili dve spoločenstvá: spoločnosť Grékov a Rimanov.

3.1 Postavenie ženy v gréckej spoločnosti

Spoločenské postavenie žien sa líšilo aj v samotnom Grécku. Na väčšine územia došlo k prerodu matriarchátu na patriarchát hneď ako bol dosiahnutý istý kultúrny stupeň, aj keď na určitom území sa zachoval starý gentový rád, ktorý však bol ovplyvnený celkovou spoločenskou situáciou.

3.1.1 Postavenie ženy v aténskej spoločnosti
Podobne ako na väčšine územia bol aj v Aténach patriarchát. Došlo k utvoreniu práva otcovského a zániku práva materského. To malo za následok vyžadovanie manželskej vernosti, lebo muž nechcel uznať za svojho dediča dieťa, ktoré nebolo jeho. Toto obmedzenie ženu viac a viac pripútavalo k domácnosti - dokonca jej boli v dome vymedzené iba určité miestnosti, kde trávila život, bez toho aby prišla do styku s inými mužmi. Pád gentového usporiadania vzal žene slobodu aj možnosť verejného vystupovania. Ak žena opustila dom, musela byť zahalená, aby na seba neupútala zraky iných mužov. Žena so svojím manželom zdieľala posteľ, ale nikdy nie stôl, pretože v domácnosti bola iba slúžkou a manžel bol jej pánom. Tak ho tiež musela oslovovať a ctiť. Ak sa dopustila cudzoložstva, mohla byť potrestaná smrťou alebo predaná ako otrokyňa. Tento obrovský prepad jej spoločenského postavenia viedol až do úplne neprirodzenej polohy, keď strach z preľudnenia a nedostatok úcty k žene mali za následok propagáciu intímnych stykov medzi mužmi.

Je zjavné, že tento stav nebol normálny. Dá sa z neho vycítiť určitú formu odplaty za staré gentové usporiadanie, v ktorom bola mužovi určená podobná nepatrná spoločenská rola. Táto odplata však bola premrštená.

3.1.2 Postavenie žien v Sparte

V Sparte bolo badať pozostatky gentového rádu, čo sa prejavovalo v rôznych oblastiach života. Deti, teda chlapci aj dievčatá boli v siedmych rokoch zverené do starostlivosti a výchovy štátu. Sparťania si svoje matky a manželky vážili a spartské ženy neboli odlučované od verejného života. Čiastočne mohli rozhodovať aj o chodu obce. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od Atén tu dievčatá až do svojej úplnej dospelosti chodili nahé a všetci muži sa museli oženiť najneskôr do svojho tridsiateho roku života.

3.2  Postavenie ženy v Ríme
V starom Ríme sa žena tešila naozajstnej úcte. Spoločnosť venovala rovnakú pozornosť ako mužskému, tak i ženskému princípu ( pri modlitbe sa Rimania dovolávali aj boha aj bohyne ).Napriek tomu že žena v rímskej spoločnosti bola vysoko vážená mravne a spoločensky, s jej právnym postavením to bolo horšie. Dcéra bola do doby, kým sa vydala, v poručníctve otca, ktorý za ňu niesol plnú zodpovednosť a rozhodoval o dôležitých veciach v jej živote. Po svadbe túto rolu preberal jej manžel. Ak zomrel jej zákonný manžel, dostala sa žena do područia jeho najbližšieho mužského príbuzného. Ďalším právnym rysom rímskej spoločnosti bolo, že žena nesmela voľne nakladať so svojím majetkom. Napriek týmto aspektom však bolo jej postavenie nepomerne voľnejšie a zaiste i príjemnejšie ako postavenie ženy v Grécku. Žena sa plne podielala na chode domácnosti a mohla sa voľne pohybovať medzi priateľmi i po verejných priestoroch.
 
4.  Stredovek – obdobie temna ( 476 – 1500 )
Stredovek bol obdobím vojen, krížových výprav, epidémií, moru a iných chorôb. V nových krajinách vznikala nová šľachta, mocní veľmoži, rozvíjal sa feudálny spoločenský poriadok, založený na vláde majetných nad nemajetnými. Keďže starogrécka a rímska kultúra takmer zanikli, bolo treba budovať novú vzdelanosť. Jej nositeľom sa stala kresťanská cirkev. Kresťanstvo malo výhradné postavenie vo všetkých oblastiach ľudského života a cirkevné učenie ovplyvňovalo každodenný život.

4.1 Postavenie ženy v stredovekej spoločnosti
Kresťanstvo spočiatku žene vracia ľudskú dôstojnosť a odsudzuje aplikáciu dvojitej morálky – inej pre muža, inej pre ženu. Avšak už apoštol Pavel ženu opäť zo spoločenského života vylučuje. ( Tento obrat v názore na ženu pravdepodobne nevyplynul z teologického princípu ale bol skôr dôsledkom tlaku spoločnosti. ) Asketický duch cirkvi pokladal manželstvo a telesnú lásku len za nutné zlo, ktorého úlohou je reprodukcia ľudstva. Žena bola pokladaná za pôvodkyňu ľudských hriechov a úplne vážne sa uvažovalo aj o tom, či je žena vôbec človekom. Podľa zákonodarstva bolo postavenie ženy horšie ako za rímskeho cisárstva. Popri osobnom obmedzení, ktoré nutne vyplývalo z cirkevných názorov na rozvod a podriadenosť slabšieho pohlavia, existovali mnohé prísne nariadenia, ktoré znemožňovali ženám vlastniť väčší majetok a obchodovať. Ako sa kresťanstvo šírilo, konfrontoval sa jeho pohľad na ženu s pohľadom spoločností „barbarských“ Germánov a Slovanov. Tí ženu chápali ako mravnú bytosť a oslavovali jej schopnosť materstva. Zo „skríženia“ týchto dvoch pohľadov vznikla zbožná, vážna a dobročinná žena románskeho obdobia. Jej sociálna rola v spoločnosti vzrastala predovšetkým v dôsledku zakladania kláštorov, ktoré sa stali strediskom vzdelanosti. Avšak sľubne rozvíjajúcu sa emancipáciu ženy ovplyvnili križiacke výpravy. Európsky šľachtici pochytili niečo zo špecifického vzťahu Arabov k ženám, a tak po ich návrate z vojenských ťažení začal vznikať nový ideál ženy – jemnej až precitlivenej, krehkého kvietku, ktorý potrebuje ochranu rytiera. Dôsledok bol ten, že rytier venoval lásku duše Bohu a cirkvi, ale lásku srdca žene. Tou však nebola manželka, s ktorou by bol v dobrom aj v zlom, ale milenka, chápaná iba ako bytosť pohlavní. Tak sa spoločnosť rytierov postupne stala silne promiskuitná. Je to zrejmé predovšetkým z dvorného života vtedajšej doby. Žena však prirodzene túžila aj po duševnom živote, a tak sa objavila žena gotická, plná mystického nadšenia a hlboko nábožensky založená.
Postavenie ženy naznačuje aj citát vtedy vplyvného človeka:
„...Žena bola stvorená na to, by pomáhala mužovi, ale len pri akte
plodenia, lebo pre každú inú prácu nájde oveľa lepšiu pomoc inde...“
(T. Akvinský)
 
5. Novovek (1500 – 1918)
Novovek znamená nielen pre európske dejiny dobu prevratných zmien spoločenského, kultúrneho a ekonomického charakteru. Novovek znamená prechod spoločnosti od stredovekého modelu poľnohospodárskej výroby k ekonomickým modelom kapitalizmu, rozvoj osobnej slobody a slobodnej spoločnosti ako takej. S tým súvisí výrazný ekonomický rast, zvyšovanie životnej úrovne, úrovne všeobecného vzdelania a kultúry. To všetko na základe uplatňovania technologického pokroku v súvislosti s vývojom vo vede a rozvoja v duchu racionalizmu. V niektorých častiach Európy, zvlášť tam, kde sa rozšírila reformácia, dochádza k výraznej sekularizácii štátu i verejného života, vo filozofii sa uplatňuje deizmus a ateizmus.
 
5.1 Postavenie ženy v renesancii a novoveku
Po období gotiky nastupuje nová, čerstvá doba renesančná. Tá konečne dokázala prekonať predsudky minulých storočí a pozvoľna začala ženám priznávať ľudské práva. V umení sa začína objavovať nový typ ženy. Žena už nie je len sväticou alebo milenkou - stáva sa už bytosťou ľudskou, so všetkými tajnosťami a krásami ( napríklad ženy Leonardove ). Čo je však dôležitejšie ako spôsob, ktorým sú ženy stvárnené? Nepochybne skutočnosť, že začínajú samy tvoriť a že je ich tvorba príjmaná. Vznikajú prvé ženské spolky, v ktorých ženy debatujú o umení, duchovnu a krásnu. Diskutujú o dielach svojich aj cudzích a za účasti významných osobností tej doby sa usporadúvajú prvé súkromné výstavy. Tie mali výrazný vplyv na samotné umenie, pretože tvorba tak bola konfrontovaná s naozajstným životom. Prehlbuje sa tiež vzdelanie žien a dostávajú sa im ucelenejšie informácie. Tak bol konečne prekonaný po storočia panujúci predsudok, že žena nie je schopná intelektuálnej činnosti a že jej snaha vymknúť sa svojmu učeniu iba poškodzuje a ničí jej pravé kúzlo. Tento vývoj obohatil kultúru a umenie o ženský prvok, o ženský spôsob vnímania sveta. Získaná skúsenosť sa zase spätne preniesla do rodinného života. Sedemnáste a osemnáste storočie už pokračuje v línii, ktorú načrtla renesancia. Doba je trochu ľahkomyseľnejšia, ale emancipácia ženy zdarne pokračuje. Vývoj postavenia ženy v stredoveku a novoveku sa týka len žien z hornej, vládnucej triedy a z radov bohatého meštianstva a dedinskej šľachty, pretože o živote prostých ľudí máme len málo informácii a ich život bol neuveriteľne statický. Spoločenský systém prostému ľudu neumožňoval zapojiť sa do riadenia štátu a ani dosiahnuť vyššie vzdelanie, takže muž a žena boli na tom zo sociálneho a politického hľadiska rovnako.
 
6. Žena v 19. storočí
Celkový vývoj postavenia ženy v stredoveku a novoveku pol popisovaný z hľadiska vyšších sociálnych tried. 19. storočie vnieslo do tohto stavu čerstvý vietor. Zrušenie nevoľníctva, priemyselná revolúcia, rozmach Spojených štátov amerických, vznik ústav, hospodárska konjunktúra po napoleónskych vojnách a ďalšie skutočnosti, charakteristické pre devätnáste storočie , dali vzniknúť prvým spoločnostiam  založených na občianskych princípoch , Predovšetkým v anglosaských krajinách. V tej dobe tiež vznikali moderné ženské hnutia, ktoré nachádzali oporu tiež v stredných triedach a rovnako v robotníckej triede.
 
6.1 Vývoj zrovnoprávnenia žien a vznik prvých ženských organizácií
Najrannejším moderným ženským hnutím , ktoré mala nejaký politický kontext a ciel bolo združenie amerických žien, ktoré požadovalo s mužmi rovnaké politické práva a rovnosť vo vzdelaní. Prvou výraznejšou postavou rodiaceho sa ženského hnutia vo Francúzka Olympia de Gouges , ktorá predložila konventu „deklarácia ženských práv“, v ktorej bolo obsiahnuté asi toto : „ Národ a ľudstvo sa skladá z mužov a žien, preto je treba umožniť aj ženám aby sa podieľali na verejných veciach , pretože zákonodarstvo má byť vôľou  celého národa. „ Táto snaha samozrejme nebola prijatá so žiadnym nadšením – spoločnosť na takéto zmýšľanie  nebola očividne dosť vyzretá, Hnutie vedená pani de Gouges bolo potlačené a podobné spolky žien boli zakázané. V tej dobe sa vo Veľkej Británii objavuje ďalšia výrazná postava ženského hnutia, Mary Wollsttonecraftová ( 1759-1797). Zaoberala sa výchovou a vzdelávaním dievčat a jej najznámejšie dielo je „Obrana ženských práv“. Po absolvovaní základného vzdelania sa stala samoukom . Hoci žila pomerne krátko, stačila založiť školu a publikovať literárne kritiky, romány a eseje, v ktorých sa zaoberala prevažne vzdelávaním. Vo vyššie uvedenom diela „Obrana ženských práv“ sú definované hlavné ciele a zložky  hnutia emancipácie. Hoci v tomto období došlo k podstatnému uvoľňovaniu žien v spoločnosti, aj z ocenených diel uvedených autoriek vyplýva, že ich postavenie sa veľmi nezlepšilo a to ani v najdemokratickejšej zemi vtedajšej Európy- vo Veľkej Británii.

Ženy v tomto období mali oveľa menšie práva ako muži. Právnu subjektivitu dávalo žene jedine manželstvo a to len vtedy, ak sa muž a žena stali jediným subjektom – pod plnou mocou muža. Postavenie ženy nebolo však také zlé, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Mala napríklad právo na vdovský podiel  do výšky jednej tretiny a jej manžel, ktorý bol správcom rodinného majetku vrátane manželkinho vena, to musel brať do úvahy. Manžel tiež ručil za manželkine prípadné dlhy  a tiež delikty, ktoré spáchala a bol zo zákona povinný jej poskytovať živobytie. Napriek týmto zdanlivým výhodám bola situácia ženy z dnešného pohľadu dosť nepochopiteľná. Vydatá žena nesmela uzatvárať zmluvy, len v podradných záležitostiach, bez prítomnosti manžela nemohla žalovať, ani byť obžalovaná, nemohla napísať závet, rozhodovať o svojom majetku, ani o pestúnstve svojich detí a v prípade škody nemala nárok na náhradu. Takéto bolo formálne právne postavenie ženy, jej reálna situácia bola okolo roku 1815 diametrálne odlišná. V dobe búrlivých zmien 19. storočia nemohol mať tento systém ochranársko- utlačovateľskej právnej formy dlhé trvanie. Vtedajšia spoločnosť pochopila, že diskriminácia žien brzdí jej vlastný vývoj a tak sa ženy navzdory predpisom začali stávať úspešnými podnikateľkami a uzatvárali pre seba výhodné predmanželské zmluvy. Podobne ako v Anglicku  to bolo aj v USA, kde spoločenský vývoj tiež predbehol právne normy. V USA však jednotlivé štáty mali rozličné zákony, čo bolo ovplyvnené pôsobením španielskeho, francúzskeho či anglického vplyvu. V pôvodne anglických kolóniách – na severe a západe sa právne postavenie žien rýchlo zlepšilo, , zatiaľ čo štáty Pensylvánie a New York prijali právne úpravy zlepšujúce postavenie ženy až v roku 1848.

Iná situácia bola mimo anglosaský svet, napríklad vo Francúzku. Revolúcia z roku 1789 priniesla aj zmeny , ktoré postavenie žien zlepšili. Podarilo sa prijať zákon o rozvode, ktorý umožňoval manželský pár rozviesť, ak obidve strany súhlasili. Prijatý zákon mal taký dôsledok že do konca 18. storočia skončil rozvodom vo Francúzku každé 3. manželstvo. To dokladá aký bol tento zákon potrebný. A zákon o rozvode nebol jediným, v rokoch 1791 až 1794 bola vo Francúzku prijatá rada ďalších zákonov , ktoré ženu oslobodzovali. Ale následne v roku 1799 všetky vrátane rozvodového zrušil Napoleón zároveň s direktóriom. Žena už s výnimkou jediného prípadu nemohla požiadať o rozvod z dôvodu nevery , zatiaľ čo muž áno. Tým jediným prípadom bolo že si muž priviedol konkubínu priamo do domu. Zatiaľ čo manželka mohla byť za neveru potrestaná vezením od 3 mesiacov do 2 rokov, muž len zaplatil pokutu. V prípade vraždy manžela nemala manželka právo na obhajobu , ale muž mohol uviesť poľahčujúcu okolnosť. Čo sa týka majetku bolo ženine zaobchádzanie s tým presne právne vymedzené. V politickej oblasti sa tede porevolúcii nedosiahlo žiadnych zmien. V roku 1789 síce začali vznikať ženské kluby , ale už v roku 1793 boli všetky ich aktivity zrušené a Výbor pre verejné blaho ženám výslovne zakázal vstupovať do vlády, používať politické práva a združovať sa v kluboch . Po páde Napoleóna a následnom nástupe Bourbonovskej dynastie protiženská politická línia ešte zosilnela a tlaky k návratu patriarchálnej spoločnosti ešte zosilneli.
V zbytku Európy bola situácia veľmi podobná. Po krátkom období reforiem, kedy sa žena začala vymaňovať z klasického modelu patriarchálnej spoločnosti, nastal návrat k bývalému stavu vecí a niekedy sa dokonca zhoršilo. Prínosom toho však bolo že sa o tomto jave začalo hovoriť a bola zahájená všeobecná debata na túto tému. V tomto období vznikajú diela ktoré podporujú emancipáciu žien napr. „Obhajoba ženských práv „ od Mary Wollstonecraftovej, ale aj diela ktoré boli fanaticky proti. K ráznym odporcom patrili z radu romantikov, napríklad Viktor Hugo, lord Byron, či Stendhal.  Veľkým zástancom emancipácie bol John Stuard Mill , ktorý je autorom diela „Poddanstvo žien „, v ktorom vzťah vtedajšej spoločnosti k ženám silne kritizoval.
 
6.2  Čo prinieslo ženám 19. storočie
Devätnáste storočie bolo jednou z najvýznamnejších epoch v dejinách ľudstva. Obrovské hospodárske, spoločenské, technologické a demografické zmeny dali vzniknúť myšlienkam , ktoré chápali slobodu ako nutnosť, bez ktorej vývoj spoločnosti nemôže pokračovať. Tradičné feudálne väzby boli v dôsledku priemyselnej revolúcie definitívne popretrhávané a industrializovaná spoločnosť zapríčinila nárast a rozvoj strednej triedy , ktorá získala väčší vplyv , postavenie a stala sa nositeľkou moci a bohatstva. Boli zrušené stredoveké cechy a schopnosti, um, nadanie ale aj vzdelávanie sa stávajú hlavnými kritériami pre získanie práce a úspešnej kariéry. A táto situácia s a proste nemohla neodraziť na živote žien. Mnoho ich začalo študovať , stali sa významnými spisovateľkami, maliarkami, herečkami aj podnikateľkami a vedeckými pracovníčkami. Ďalšie ženy sa zaujímali o politiku, dokázali sa v nej orientovať, ovplyvňovali voličova podporujú jednotlivé strany. Devätnáste storočie prinieslo rozšírenie občianskych práv a slobôd, K čomu prispel vznik časopisov a novín , informujúcich občanov o dianí vo štáte a svete.Pojem verejnosť sa začína chápať v modernom , dnešnom zmysle. Tak sa pripravila pôda pre následnú úplnú emancipáciu žien v 20. storočí. 

Záver
Na zemi je ešte stále veľa krajín, kde síce rozvoj napreduje ale postavenie ženy sa už dlho nemení. Vo veľkej časti sveta ( Saudská Arábia, Egypt, Somálsko, Afganistan..... ) sú ženy mrzačené, skrývané za oblečenie, zaháňané za múry a na verejnosti umlčané. V Kábule bola odsúdená žena na zbičovanie, pretože sa previnila tým, že bola znásilnená. Absurdné. Každému normálne zmýšľajúcemu človeku sa nad tým pozastaví rozum, ale je to skutočnosť, ktorá upozorňuje na to, že ešte boj proti utláčaniu ženského pohlavia ešte nie je dobojovaný. Avšak zatiaľ čo v týchto častiach sveta sú ženy až zúfalo nečinné v iných krajinách hnutie za ženské práva prerastá do opačného extrému. Vraví sa, že rovnosť nikdy nebude, a tak sa to zdá aj v tomto prípade, ale nikdy nie je na škodu sa o rovnosť usilovať. 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.200