Rím a Vatikán

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 25.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 622 slov
Počet zobrazení: 2 968
Tlačení: 240
Uložení: 230
Rím a Vatikán
 
Úvod
Všetky cesty vedú do Ríma“, tvrdí jedno staré príslovie ako doklad o veľkoleposti a dôležitosti mesta. Nuž, nech už návštevníka privedie až sem akákoľvek cesta, mal by vedieť, že práve tu sa pred ním otvára príležitosť obdivovať a študovať umelecké a hmotné dedičstvo minulosti. Pokiaľ Gréci vyjadrili svoje najvyššie hodnoty v literatúre, umení, filozofii a duchovnom živote, Rimania – založení podstatne praktickejšie a racionálnejšie – zamerali svoju pozornosť predovšetkým do oblasti politického života a organizácie štátnej správy. Tento odlišný charakter sa odrážal v ich dielach. Zatiaľ čo Gréci sledovali v umeleckej tvorbe čistú harmóniu a krásu, z diel Rimanov je cítiť veľkoleposť a mohutnosť, a pritom nestrácajú rysy úžitkovosti. V tom tkvie hlavný význam rímskej architektúry, ktorá neodolateľne zasiahne návštevníka pri prehliadke antických námestí, amfiteátrov, bazilík, víťazných oblúkov.

Z nejakého osudového rozmaru si Rím i po svojom páde, v dobách menej šťastných ako bolo obdobie cézarov, udržal úlohu učiteľa civilizácie a zostal centrom kultúry a duchovného života tým, že sa stal srdcom kresťanstva a sídlom Petrových nástupcov. A bola to práve zásluha pápežského štátu, že sa mesto v období renesancie dokázalo vyjadriť v kultúrnom a umeleckom rozkvete, aký neprežilo od staroveku. V tejto práci vám chceme priblížiť unikátne historické pamiatky Ríma a Vatikánu.

Túto tému sme si vybrali preto, lebo staroveký Rím bol spolu so starovekým Gréckom zakladateľom európskej civilizácie. Treba ale zdôrazniť, že vzhľadom na nedostatok priestoru sa nebudeme venovať všetkým historickým pamiatkam, ale len najvýznamnejším z nich. Poznámka: za prípadné chyby vzniknuté v preklade sa ospravedlňujeme, nakoľko sme používali českú knihu.

Staroveký Rím
Staroveký Rím sa nachádzal na Apeninskom polostrove a na ostrove Sicília.
Od 12. storočia na toto územie začali prichádzať indoeurópske národy. Najdôležitejší boli Italikovia, ktorí obsadili stred Apeninského polostrova (Itália). Na juhu Apeninského polostrova a na Sicílii boli Gréci a na severe Apeninského polostrova boli Kelti. Etruskovia žili na sever od rieky Tiber. Rimanov a Etruskov ovplyvnila grécka kultúra. Etruskovia – majú neznámy pôvod, po roku 1000 p. n. l. sa usadili na sever od rieky Tiber – Etrúzia. Budovali opevnené mestá, udržiavali si rodové vzťahy, na čele stál kráľ, neskôr úradníci, rodová aristokracia. Od 8. st. p. n. l. podnikajú výboje na sever (Kelti) a juh (Gréci). V 6. st. p. n. l. získali nadvládu v Ríme (poslední traja králi v Ríme mali etruský pôvod). Hospodárstvo – odvodňovali močiare, pestovali vinnú révu, obilie, olivy. Spracovávali kovy, kováči – železo, meď a cín, vyrábali zbrane a nástroje. Umenie – vplyv Grékov, kováči vyrábali aj sochy (Kapitolská vlčica – je z bronzu). Písmo prevzali od Grékov, ale písali sprava doľava.

Periodizácia rímskych dejín
Doba kráľovská: 753 p. n. l. – 510 p. n. l.
Obdobie republiky: 510 p. n. l. – 27 p. n. l.
Obdobie cisárstva: 27 p. n. l. – 476 n. l. (principát: 27 p. n. l. – 284 n. l.,
dominát: 284 n. l. – 476 n. l.)

Vatikán
Mestský štát Vatikán vznikol na základe tzv. Lateránskych dohôd, ktoré boli uzatvorené medzi talianskym štátom a Svätou stolicou 11. februára 1929. Na čele štátu stojí pápež ako hlava katolíckej cirkvi. Vatikán sa rozkladá na pravom brehu rieky Tiber na území Vatikánskeho kopca v miestach, kde je pochovaný sv. Peter, prvý pápež katolíckej cirkvi. Celková plocha mestského štátu je 0,44 km2, má asi 900 obyvateľov. Verejnosti je prístupná len Bazilika sv. Petra, Vatikánske múzeá a na objednávku aj Vatikánske záhrady.

Bazilika sv. Petra
Pôvodne sa nad hrobom sv. Petra klenula skromná kaplnka. V r. 324 tu nechal rímsky cisár Konštantín, ktorý prešiel na kresťanskú vieru, postaviť okázalú ranokresťanskú baziliku, ktorá behom storočí prešla mnohými požiarmi, prestavbami a dostavbami. Úpadok baziliky ktorý začal presídlením pápežov do Avignonu (1309 – 1377), pokračoval aj v 15. storočí. Až v roku 1451 vydal pápež Mikuláš V. bulu, ktorou bola zahájená nová éra tohto chrámu. Prvý projekt, ktorým začala obnova baziliky, vypracoval L. B. Alberti, až do roku 1452 viedol stavbu novej baziliky B. Rosselino. V roku 1455 umiera pápež Mikuláš V. a práce na bazilike na niekoľko rokov končia. Začiatkom 16. storočia pápež Július II. znovu oživuje plány na výstavbu nového chrámu v čisto renesančnom slohu a od roku 1505 začína viac než storočná história jeho výstavby. Od tej doby sa na tomto veľkolepom diele výstavba baziliky realizovala podľa Bramantovho veľkolepého projektu, ktorý chcel vybudovať kostol v tvare gréckeho rovnoramenného kríža s veľkou strednou kupolou a štyrmi menšími postrannými kupolami. Po Bramantovej smrti pokračuje vo výstavbe Raffael a po jeho predčasnej smrti sa diela chytá da Sangallo. V roku 1547 preberá stavebné vedenie Michelangelo. Na začiatku 17. storočia Maderno zmenil pôvodný pôdorys na tvar latinského kríža a dokončil barokové priečelie baziliky. O niečo neskôr Bernini doplnil chrámový komplex o eliptickú kolonádu Svätopeterského námestia s 284 stĺpmi a 88 piliermi.
Na Námestie sv. Petra sa dostaneme  triedou Zmierenia.  Obelisk, zdobiaci námestie od roku 1586, stál pôvodne uprostred cirku, ktorý sa v týchto miestach nachádzal za vlády cisára Nera. Fontány sú od Berniniho a Madernu.
Majestátne priečelie od C. Madernu je 115 m široké. Nad hlavným vchodom je krásny reliéf, zachytávajúci ako Kristus odovzdáva kľúče sv. Petrovi. O niečo vyššie sa nachádza loggia, z ktorej sa oznamuje zvolenie nového pápeža a odkiaľ pápež udeľuje apoštolské požehnanie Urbi et Orbi.

Ranobarokové átrium patrí k najkrajším v Ríme. Nad vstupom je Giottova mozaika Lodička symbolizujúca cirkev. Naľavo sa týči jazdecká socha Karola Veľkého, ktorý bol korunovaný za cisára v bazilike sv. Petra v r. 800. Do baziliky vedie pätoro dverí. Stredný portál je vzácna práca florentského majstra Filareta z prvej polovice 15. storočia, posledná brána vpravo je slávna Porta Santa, ktorá sa otvára raz za dvadsaťpäť  rokov pri zahájení tzv. Milostivého leta. Akonáhle vstúpime do baziliky, zasiahne nás majestátnosť a honosnosť tohto najväčšieho svätostánku na svete. Je poňatý ako oslava svätosti katolíckej cirkvi a je  vrchovato naplnený relikviami a nespočetnými umeleckými pokladmi, ktoré sú uchovávané v nádhernej zmesi renesancie a baroka. Pri vstupe do hlavnej lode sú dve kropeničky so svätenou vodou (18. stor.) a bronzová socha sv. Petra (13. stor.). Do podlahy v strednej lodi sú zapustené čísla a bronzové nápisy označujúce vzdialenosť katolíckych chrámov rôznych krajín, nájdeme tu aj pražskú kapitulu sv. Víta (124 m). Celková dĺžka svätopeterskej baziliky je 211,5 m. S prehliadkou kaplniek začneme vpravo:

Kaplnka Piety so slávnou Michelangelovou Pietou. Toto dielo vytvoril umelec iba vo veku 24 rokov. Kaplnka sv. Sebastiána: Domenichinova mozaika zachycujúca svätcovo utrpenie. Kaplnka Najsvätejšej sviatosti: bohato vypracované cibórium podľa návrhu od Berniniho. Kaplnka Gregorova: skvostne vyzdobená G. Della Portou v 16. storočí, na oltári upúta vzácna freska P. Márie ustavičnej pomoci. Pravá priečna loď: Prvý oltár vpravo je zasvätený sv. Václavovi, patrónovi českej zeme a ochrancovi českého národa. Oltárny mozaikový obraz sv. Václava je od G. Caroselliho. Mozaiky zobrazujúce slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Podľa predlohy J. Kohlera ju zhotovil prof. Bedini. Kaplnka sv. Michala: pri vchode do kaplnky je náhrobok pápeža Klementa XIII. Kópia mozaiky zobrazujúca svätca je od Reniho. Apsida: kreslo sv. Petra, barokový komplex vypracovaný Berninim, ktorého súčasťou je starý drevený stolec, na ktorom podľa povesti svätec sedával. Pri stenách apsidy sú umiestnené hrobky dvoch pápežov: náhrobok Urbana VIII. Barberiniho od Berniniho a náhrobok Pavla III. Od G. Della Porty. Teraz zodvihnime zrak a obdivujme gigantickú Michelangelovu kupolu, považovanú za vôbec najväčšie staviteľské dielo kedy realizované. Kupola, vysoká zhruba 120 metrov, stojí na štyroch pilieroch, do ktorých Bernini vytesal výklenky pre sochy štyroch svätcov: sv. Heleny, sv. Veroniky, sv. Longina a sv. Ondreja. Do centrálneho priestoru pod kupolou je umiestnený baldachýn, vrcholné dielo Berniniho, vypracované z bronzu a ako hovorí legenda, potrebný kov bol získaný z bronzových sôch pôvodne stojacich v predchrámí Pantheonu. Kaplnka stĺpu: pomenovaná podľa fresky namaľovanej na mramorovom stĺpe, zachycujúca stretnutie sv. Leva s Attilom. V kaplnke sú uložené svätcove pozostatky. Ešte kým zamierime do ľavej priečnej lode, prehliadneme si hrobku pápeža Alexandra VII. Chigiho, ktorá vzišla z dielne Berniniho a jeho žiakov. Klementínska kaplnka: v priechode do sakristie je umiestnený náhrobok pápeža Pia VIII. V kaplnke samotnej sa nachádza hrobka pápeža Pia VII., práca dánskeho majstra Thorvaldsena. Chórová kaplnka: v priechode  vpravo je náhrobok pápeža Leva XI., dielo Algardiovo. Kaplnka je vyzdobená nádhernými štukami pochádzajúcimi z 15. storočia, hrobka pápeža Inocenta VIII. Je od Pollaiola. Ďalej nasleduje kaplnka Uvedenia do chrámu a v priechode ku krstiteľnici hrobka posledných Stuartovcov od A. Canovy. Krstiteľnica: je vytvorená z veľkého veka antického sarkofágu, o ktorom sa hovorilo, že bol v ňom pochovaný cisár Otto II. v Anjelskom hrade. Potom, čo sme navštívili sakristiu, vchádzame do Siene pokladov sv. Petra. Poklad tvoria dary od nespočetných veriacich. Za zmienku stojí sarkofág zo 4. storočia, vzácny Vatikánsky kríž Crux Vaticana bohato vykladaný drahokamami (6. stor.) a náhrobok pápeža Sixta IV. Della Rovera, bronzová práca A. Pollaiola. Pod bazilikou sa rozkladajú Vatikánske krypty. Zostúpime do nich popri stĺpe sv. Ondreja. Sú tu pochovaní pápeži, kardináli a iné význačné osobnosti. Krypty vznikli tak, že Sangallo a Bramante zvýšili podlahu baziliky o 3,2 m a tým hrobky a niektoré pôvodné kaplnky zostali v podzemí. V súčasnosti tieto priestory tvoria podzemnú baziliku okolo hrobu sv. Petra. Vykopávky odtiaľto vyniesli na svetlo mnoho antických sarkofágov. V krypte je pochovaný aj kardinál Josef Beran, ktorý zomrel v Ríme v r. 1969. Neďaleko od jeho hrobky zachytáva freska oltár s portrétom sv. Václava. Oltár stál pôvodne v starej bazilike a založil ho olomoucký biskup Hynek, ktorý zomrel v Ríme v r. 1333. Pôvodný oltárny doskový obraz zrejme nechal namaľovať Karel IV. Pri korunovácii za cisára, ktorá sa konala v Bazilike sv. Petra 5. apríla 1355. Vstupné do kupoly Baziliky sv. Petra vás vyjde 5 EUR.

Sixtínska kaplnka
Na prianie pápeža Sixta IV. ju postavil v rokoch 1475 – 1480 florentský architekt Giovanni de´ Dolci. Z hľadiska historického, umeleckého i náboženského je to jedna z najdôležitejších súčastí Vatikánskych palácov. Tvorí ju jediný obdĺžnikový priestor s rozmermi 40,5x13,2 m. Ako dokladuje mohutná architektúra, slúžila táto časť palácu pôvodne ako pevnosť. Kaplnka sa dosiaľ využíva pre niektoré pápežské obrady a hlavne pre konkláve, ktorá sa tu schádza k voľbe pápeža. Na freskovej výzdobe sa podieľali slávni umelci, predovšetkým Michelangelo, ale i Pinturicchio a Signorelli a najznámejší predstavitelia florentskej maliarskej školy ako Botticelli, Ghirlandaio a Roselli.

Dekorovaním stropu poveril pápež Július II. Michelangela, ktorý zákazku prijal nerád, pretože nemal skúsenosti so zhotovovaním fresiek. Dielo však dokončil behom štyroch rokov (1508 – 1512). Tematicky sa florentský umelec inšpiroval freskami, ktoré na stenách kaplnky vytvorili jeho predchodcovia, a vyzdobil strop dejinami človeka pred príchodom Krista na zem. Veľkolepé rozmerné dielo udivuje jednotnosťou a rovnorodosťou. Postavy dvanástich prorokov a Sybil po obvode stropu predstavujú vrchol florentskej lineárnej maľby v spojení s rímskou monumentálnosťou. Sybily aj proroci predvádzajú pohanskému svetu príchod novej doby, v ktorej bude človek zasvätený kresťanstvom. Stredný pás klenby, ktorý lemujú nahé postavy mladíkov, zobrazuje výjavy z knihy Genezis. Obrazy sú rozčlenené do deviatich sekcií:
-  Boh Otec delí svetlo a tmu
-  Stvorenie Slnka a Mesiaca
-  Stvorenie rýb a vtákov, morí a súše
-  Stvorenie Adama
-  Stvorenie Evy
-  Prvotný hriech a vyhnanie z raja
-  Noemova obeta
-  Potopa sveta
-  Opilstvo Noemovo.

Kapitol
Kapitol, lat. Capitolium, je najznámejší zo siedmych rímskych pahorkov. Pôvodne tu bolo stredisko náboženského života. Následne sa stal Kapitol svedkom najdôležitejších udalostí rímskych dejín. Pahorok tvoria vlastne dva vŕšky, medzi ktorými sa rozkladá Kapitolské námestie – pôvodne sa mu hovorilo asylum, pretože poskytovalo útulok chudobným a prenasledovaným. Vrcholok, kde sa teraz nachádza chrám Panny Márie na oltári nebies, bol v dobe ranného Ríma zastavený. Na protiľahlom vrcholku býval chrám Jupitera Kapitolského, z ktorého sa zachovalo len niekoľko zbytkov. Z odvrátenej strany tejto časti Kapitolu, nazývanej Tarpejská skala, vraj kedysi zhadzovali zradcov vlasti. Kapitolské múzeum - je prvým verejným múzeom na svete. Z exponátov, ktoré by nemali ujsť pozornosti návštevníka, vyberáme: Venuša kapitolská, Zranená amazonka, Kapitolská vlčica s dvojčatami a diela Tiziana, Tintoretta.

Forum romanum
Forum romanum, stredisko náboženského a občianskeho života starého Ríma, bolo tvorené bazilikami, chrámami, pamätníkmi a obchodmi, ktorých krásu a vznešenosť dodnes dokladujú aj obyčajné ruiny, ktoré tu zostali. Práve tu sa rodili rímske právo, plamenné reči politikov, tu vznikala politická kultúra. Forum romanum sa označovalo ako "občianske fórum".  Pôvodne bolo toto údolie bažinaté a nezdravé, ale pre svoju priaznivú polohu medzi Kapitolom, Palatinom a Eskvilinom bol veľmi príhodným a prirodzeným miestom, kde dochádzalo k naturálnej zmene medzi poľnohospodárskymi kmeňmi, ktoré sídlili na okolitých pahorkoch. Po dlhoročnom úsilí sa Rimanom podarilo neúrodné priestranstvo postupne zužitkovať. Prvé veľké melioračné dielo dal vybudovať etruský kráľ Tarquinius Priscus. Priestranstvo sa pozvoľne naplnilo obchodmi, bazilikami, správnymi budovami a chrámami, až sa z neho stalo skutočné srdce mesta. Práve tu sa odohrávali rôzne zhromaždenia ľudu aj zasadania senátu, tu sa konali súdy a náboženské obrady, tu boli volení najvyšší predstavitelia Ríma. Ohromnému politickému a hospodárskemu rozmachu Ríma, ktorý sa stal centrom stále väčšej rímskej ríše, však nemohlo stačiť jediné námestie, kde sa odohrával intenzívny politický a spoločenský život. Naviac, každý z rímskych cisárov považoval takmer za povinnosť vybudovať ďalšie fórum, pochopiteľne nesúce jeho meno. Z Fora Romana sa tak pozvoľne stal jedinečný súbor pamiatok. V roku 283 však tento nádherný architektonický komplex zasiahol ničivý požiar. Ani obnovovacie práce za cisára Diokleciána už nedokázali zabrániť chátraniu, umocnenému naviac nájazdmi barbarov a neustálym rabovaním stavebného materiálu. Nakoniec sa Forum Romanum zmenilo na trosky, ktoré postupne zarástli trávou. Po celé stáročia – vlastne ešte v polovici 19. stor. – sa na výdatných zelených plochách kryjúcich bývalé srdce mohutnej ríše pásli domáce zvieratá. Záujem o tento skvostný komplex sa opäť prebudil až začiatkom 18. stor., kedy sa začalo s konzervačnými prácami a archeologickými vykopávkami, ktoré pokračujú dodnes. Na Forum Romanum sa dostaneme triedou dei Fori Imperiali, ktorá vychádza z Piazza Venezia naľavo od Pamätníku V. Emanuela II., alebo keď zídeme z Kapitolu po Clivus Capitolinus a potom pokračujeme ulicou Foro Romano. Ak ideme touto druhou trasou, môžeme vidieť komplex pamiatok s dominujúcim stĺporadím, ktoré zostalo po veľkolepom chráme Dvanástich najvyšších božstiev: tu stávalo dvanásť sôch najvýznamnejších rímskych bohov. Neďaleko sú pozostatky Vespasiánovho chrámu vybudovaného v r. 81 cisárom Dominciánom. Jeho existenciu dnes predstavujú tri nádherné mramorové stĺpy v korintskom štýle.

Cestou ďalej uvidíme zrúcaniny chrámu Svornosti, ktorý dostal meno na oslavu ukončenia nepriateľstva medzi rímskymi patriarchami. Bol postavený v r. 367 p .n. l. a prestavaný za cisára Tiberia. Neďaleko stojí kostol sv. Jozefa tesára z r. 1598. Pod ním sa nachádza známy Mamertinský žalár, ktorý pozostáva z dvoch vezení. Podľa legendy tu bol väznený aj sv. Peter a práve tu vraj spôsobil zázrak, keď nechal vyvrieť zo steny prameň vody, aby mohol pokrstiť svojich žalárnikov. Na pamiatku tejto udalosti tu bola v 16. stor. vystavaná kaplnka sv. Petra v žalári.

Oproti sa nachádza dvojkostol sv. Lukáša a Martina. Spodná časť chrámu bola postavená v 6. stor. na oslavu sv. Martina, hornú časť s travertínovým priečelím vybudoval P. da Cortona v rokoch 1634 – 1650. Hlavný vchod na Forum Romanum leží na triede dei Fori Imperiali. Napravo od Posvätnej cesty, ktorá pretínala fórum od západu k východu, nájdeme zbytky Emiliovej baziliky, ktorej vybudovaniu sa pripisuje M. Emiliovi Lepidovi a M. Fulviovi Nobilioremovi. Emiliova bazilika bola určená k uzatváraniu obchodov a k výkonu spravodlivosti. Vedľa sa nachádza zasadacia budova rímskeho senátu, tzv. Kuria. V 7. stor. bola prestavaná a vysvätená na kostol sv. Hadriána. Antickú podobu nadobudla znovu až po odsvätení v r. 1931. Oproti Kúrii sa nachádza pod úrovňou námestia súbor veľmi starých pamiatok tzv. Romulov hrob. Nie príliš ďaleko odtiaľto sa týči dobre zachovalý víťazný oblúk cisára Septima Severa s tromi priechodmi, ktorý cisárovi venoval rímsky ľud v r. 203 na oslavu jeho víťazného boja. Vedľa oblúku je okrúhly podstavec, na ktorom stával kužeľovitý Umbiculus Urbis, alebo Pupok mesta Ríma. Od neho boli merané vzdialenosti všetkých dôležitých miest ríše aj diaľka rímskych ciest. Práve odtiaľto pochádza príslovie, že všetky cesty vedú do Ríma.

Po ľavej strane oblúku je viditeľná stena zo sopečného kameňa – to všetko, čo sa zachovalo z pôvodnej rečníckej tribúny. Pred nami sa teraz rozkladá vlastné fórum, z ktorého čnie stĺp cisára Fókyho, postavený r. 608 na pamäť východorímskeho cisára Phokasa a vôbec posledná stavba na fóre. Napravo odtiaľto sa nachádzajú pozostatky Júliovej baziliky, postavenej na príkaz Júlia Césara. Za ňou sa majestátne vypínajú žulové stĺpy Saturnovho chrámu, vybudovaného okolo r. 500 p .n. l. a celkom prebudovaného v r. 42. Chrámu sa tiež hovorilo Aerarium, pretože tu bol uchovávaný štátny poklad.
Vstup do Fora romanum je voľný.
 
Koloseum
Hovorí sa tak amfiteátru cisára Flávia asi preto, že v bezprostrednej blízkosti stávala veľká socha cisára Nera, ktorej sa hovorilo Kolos. S výstavbou Kolosea sa začalo v r. 72 za cisára Vespasiána na mieste bývalého Nerovho umelého jazera. Dielo dokončil v r. 80 Vespasiánov syn cisár Titus, ktorý pri tejto príležitosti usporiadal oslavy trvajúce celých sto dní. Amfiteáter pojal až päťdesiattisíc divákov. Chodili sem na povestné hry, väčšinou kruté, ktoré však vyvolávali obrovské nadšenie. Počas predstavení mohli Rimania vidieť súboje gladiátorov (boli to predovšetkým otroci so špeciálnym výcvikom), pozemné boje a námorné bitky, ktoré sa odohrávali v aréne napustenej vodou. Priestory Kolosea sa stali i svedkom utrpenia prvých kresťanských mučeníkov. Odhaduje sa, že len pri hrách tu prišlo o život okolo pol milióna ľudí.

Nie je potrebné vysvetľovať, že pri budovaní tohto veľkolepého diela využili Rimania všetky svoje technické znalosti. Preukázali tiež neuveriteľnú vynaliezavosť. Ako príklad uveďme, že diváci boli pred slnečným žiarením a nepriazňou počasia chránení dômyselným systémom plátených striech, tzv. velariom, ktorého stopy sú vo stenách amfiteátra je vidieť dodnes. Koloseum tvorili štyri podlažia – tri s arkádami ozdobenými jónskymi, dórskymi a korintskými polostĺpmi. V oblúkoch stáli sochy cisárov, bohov a hrdinov. Štvrté najvyššie poschodie s kolonádou bolo obrátené do hľadiska a presvetlené oknami. Celá stavba je dlhá 188 m, široká 156 m a vysoká 48,5 m. Obvod meria 527 m. Obklady z bieleho mramoru boli rozobraté v priebehu stáročí a o ich existencii dnes svedčia iba diery, ktoré po nich zostali.
Do hľadiska sa vchádzalo spodnými vchodmi, do vyšších poschodí vedľa schodišťa. Každý spoločenský stav mal prísne vyhradené priestory. Dole sedával cisár a Vestálky, pre obyčajný ľud a ženy  bolo vyhradené posledné poschodie. Pod javiskom bol mohutný systém chodieb a dômyselný rozvod vody. Z podzemných priestorov viedli dve brány. Jednej sa hovorilo brána života, druhou prichádzali gladiátori a šelmy. Tadiaľto tiež odvážali do hromadných hrobov mŕtvoly zápasníkov. V okolí Kolosea sa nachádzalo päť gladiátorských škôl. Na prelome 3. a 4. stor. cisár Honorius kruté hry zakázal a tým Koloseum stratilo svoj význam. Postupne chátralo, až sa nakoniec stalo zdrojom stavebného materiálu pre nové rímske paláce a kostoly. Z krásnych mramorových obkladov sa pálilo vápno. Demolácia Kolosea bola zakázaná až v 18. stor. Ak by ste chceli navštíviť Koloseum, vstupenka vás vyjde 8 EUR.
 
Bazilika P. Márie Snežnej
Je jednou z najväčších ranokresťanských bazilík v Ríme. Podľa tradície ju dal postaviť pápež Liberius na mieste, kde v najväčšom lete napadol po zjavení madony sneh. Tento zázrak je zachytený na mozaike z konca 13. stor. a zdobí  hornú časť priečelia baziliky. Veľkolepú strednú loď zdobí krásny kazetový strop. Nádherná je i mozaiková podlaha. Pápežský oltár s nádherným stĺpovým baldachýnom z 18. stor. je od architekta F. Fugu. Sixtínsku kaplnku vybudoval v 16. stor. D. Fontana a freskami ju vyzdobil a. Di Cambio. K pozoruhodnostiam patrí aj cibórium v tvare chrámu od L. Scalza. Kaplnku Paolina vybudoval F. Ponzio v 17. stor., nachádzajú sa tu i fresky od Reniho. Kaplnku Sforziovcov postavil podľa Michelangelovho projektu architekt G. Della Porta.
    
Lateránska bazilika sv. Jána Krstiteľa
Je to hodnostne najvyšší kostol katolíckej cirkvi a biskupský kostol pápeža. Bol postavený na začiatku 6. stor. na pozemku, ktorý cisár Konštantín daroval cirkvi a kde pôvodne stáli Lateránske paláce. Kostol poznamenali mnohé požiare a zemetrasenia, ničenia a plienenia, ale zakaždým bol obnovený a obohatený o ďalšiu cennú výzdobu a nové umelecké diela. Chrám sa pýši Borrominiho prestavbou, ktorej prešiel v 17. stor. Hlavné priečelie z r. 1735 je dielom A. Galilea, ktorý mu dal jednoduchú, ale pritom majestátnu podobu. Balustráda je lemovaná pätnástimi sochami zachycujúcimi Krista a ďalších svätcov. Do baziliky vedie päť vysokých vstupných dverí, posledné dvere vpravo sa nazývajú Svätá brána. Rozľahlý päťlodný interiér je prikrytý  prekrásnym stropom zo 16. stor. Mozaiková podlaha je dielom rímskej rodiny Kozmatovcov. Vo vysokých nikách v stĺpoch strednej lode sa nachádzajú sochy apoštolov. Z umeleckých pokladov baziliky uveďme aspoň tie najznámejšie: gotický baldachýn nad pápežským oltárom od G. da Stefana pochádzajúci zo 14. stor., v hornej časti oltára sú uložené relikviáre s lebkami sv. Petra a sv. Pavla, krásny náhrobok pápeža Martina V. Na prvom stĺpe vpravo v prednej časti strednej lode je fragment Giottovej fresky zobrazujúci pápeža Bonifáca VIII., ako v r. 1300 vyhlasuje prvé Milostivé leto. Z ľavej lode sa dá prejsť do kláštorného dvora s nádhernými mozaikami z dielne Vassallettiovcov. Vpravo do baziliky sa nachádza Lateránsky palác. Z príkazu pápeža Sixta V. ho v r. 1536 postavil architekt D. Fontana na mieste starého pápežského paláca ako pápežské letné sídlo. Tento zámer sa však nikdy nenaplnil. Pápeži tu naopak postupne zriadili múzeá kresťanského, pohanského a misionárskeho umenia, ktoré boli neskôr presťahované do Vatikánu. Lateránsky palác s nádherne zreštaurovanými freskami teraz slúži len cirkevným účelom.
 
Španielske námestie
 
Kozmopolitné elegantné námestie v srdci Ríma je lemované pôvabnými palácmi z 18. stor. a pýši sa presláveným schodišťom, ktoré Rimania nazývajú Scalinata di Trinita dei Monti podľa kostola, ktorý sa nad ním týči.
Preslávené Španielske schody prekladané terasami vyprojektoval na začiatku 18. stor. F. De Sanctis. Najvyššiu terasu tvorí námestie Piazza della Trinita dei Monti s najmenším rímskym obeliskom, ktorý pôvodne stál v antických Salustiových záhradách. Španielske schody sú neustále obklopené turistami, rímskou omladinou, maliarmi z neďalekej ulice Margutta a predavačmi kvetov.
 
Pantheon
Pantheon (tj. chrám všetkých bohov) je jedným z najvýznamnejších a najzachovalejších antických chrámov na svete. Dal ho postaviť zať cisára Augusta konzul M. Agrippa v roku 27. p. n. l. na počesť všetkých bohov. Súčasná podoba pochádza z rokov 118 – 125, keď cisár Hadrián dal chrám, značne poškodený požiarom, obnoviť. V r. 609 pápež Bonifác IV. zasvätil chrám kresťanskému kultu Panny a všetkých svätých mučeníkov a iba vďaka tomu sa Pantheon zachoval až dodnes. Kruhová stavba má rovnakú výšku aj šírku (43,3 m), pričom polovica výšky pripadá na kupolu. Predchrámie gréckeho typu je 13 m hlboké. Šestnásť žulových stĺpov s korintskými hlavicami pochádza z pôvodného templu. Bronzová vstupná brána je z 2. stor. Mohutná kupola (najvyššia v Ríme, stredový otvor má priemer 9 m) je zhotovená pravdepodobne z vôbec prvého betónu, ktorý kedy bol ku stavbe použitý. Z hľadiska stavebnej technológie sa dá predpokladať, že kostru kupole tvoria rebrá, ktoré prenášajú váhu na oblúky v tých častiach valcovej steny, kde nie sú nity. Monumentálny chrámový priestor umocnený kazetových stropom je členený siedmymi  veľkými a siedmymi malými výklenkami, kde stávali sochy božstiev.
Vstup do Pantheonu je voľný.

Ďalšie pamiatky
 
Antické hradby - hradby, ktoré nechal postaviť cisár Aurelián, sú 8 metrov vysoké. Do dnešných dní sa zachovalo až 19 kilometrov tejto antickej pamiatky.

Via Appia Antica - najslávnejšia rímska cesta bola postavená v roku 312 pred n. l. Cestu založil cenzor Appius Claudius Caesus. Časť cesty, najmä za hrobkou Cecílie Metelly, je vhodná pre pešiu prechádzku, zatiaľ čo zvyšok cesty dnes využívajú autá. Táto cesta bola postavená z kamenných kociek a viedla z Capui do Ríma.
 
Záver
Pri písaní tejto práce sme si uvedomili, že Rím a Vatikán prekypujú množstvom umeleckého a hmotného dedičstva. Ak ste už boli v Ríme, určite nám dáte za pravdu, že zo všetkých strán na vás dýchala história svojou mohutnosťou a veľkoleposťou. My sme tiež navštívili Rím a priniesli sme si stade veľa krásnych zážitkov. Preto, ak ste Rím ešte nenavštívili, neváhajte a pridajte sa k tým, ktorí boli očarení jeho krásou.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024