Slovensko v praveku
Starší paleolit
(3 mil. – 250 000 pred n.l.)
- priamych nálezov niet, len ohniská a sídliská -
okolie Nového Mesta nad Váhom, Vyšné Ružbachy, Bratislava, Spišské
Podhradie - človek so vzpriamením držaním tela – homo erectus
Stredný paleolit
(250 000 – 40 000 pred n.l.)
- pästné kliny, hroty, škrabadlá,
nože - viera v posmrtný život – pohreby s milodarmi - výliatok lebky neandertálca z Gánoviec
pri Poprade a nález čelovej kosti mladej neandertálskej ženy zo Šale nad Váhom
Mladší paleolit
(40 000 – 8200 pred n.l.)
- homo sapiens sapiens - zber plodín,
lov - umelecké pamiatky v Cejkove pri Trebišove a venuša z Moravian pri
Piešťanoch (patrí k vrcholným výtvorom mladopaleolitického umenia)
Mezolit (stredná doba kamenná)
(8200
– 6000/5000 pred n.l.)
- ústup ľadovca priniesol otepľovanie, rozšírili sa teplomilné rastliny
a zvieratá - luky, lyže, sane, lode z jedného kmeňa stromu, udice, rybárske siete, harpúny - sídliska na výšinách alebo
na dobre vysychajúcich miestach (pieskoch a pieskových dunách)
Neolit
(6000/5000 – 3200 pred n.l.)
- budovanie stálych osád, kolové domy (široké 6 – 7 m) - hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané -
pri love používali psa, ktorý sa postupne stal domácim zvieraťom - matriarchát –
kult plodnosti - juhozápadné a východné Slovensko – ľud kultúry s lineárnou keramikou - monogamné
rodiny - mŕtvi pochovávaní v skrčenej polohe
Eneolit (neskorá doba kamenná)
(3200 – 1900 pred n.l.)
- obrábanie pôdy dreveným radlom - spracovávanie medi a zlata - výmena
tovaru - patriarchát – muž predstaviteľom veľkorodiny - spaľovanie mŕtvych - tavenie
kovov, najmä medi a cínu (ich zliatím vzniká bronz)
Bronzová doba
(1900 – 700 pred n.l.)
Staršia bronzová doba
(1900 – 700 pred n.l.)
- pôda sa naďalej obrábala
dreveným radlom - dobytkárstvo, ťažné zviera – kôň - vzniká skupina
bojovníkov a remeselníkov - na Slovensku vznikajú obchodné cesty - pochovávanie v skrčenej polohe +
milodary
Stredná bronzová doba
(1500 – 1250 pred n.l.)
- mohylové kultúry
Mladšia a neskorá bronzová doba
(1250 – 700 pred n.l.)
- budovali sa silné opevnené hradiská
vojenského, správneho a výrobného charakteru - lužická kultúra: § žiarové pochovávanie
na popolnicových poliach (hlavne na severnom Slovensku)
§ voz s kolesami z ohýbaného dreva, spracúvanie kostí
a parohov a tkanie textílií
§ kovolejárstvo, ale aj tepanie, nitovanie a výroba drôtu
§ náčelnícke
mohyly typické pre čakanskú kultúru (podľa náleziska v Čake)
§ chov dobytka,
oviec, koní
Železná doba
- halštatská (700 – 400 pred
n.l.): § vznikla o sto rokov neskôr ako v Stredomorí
§ ťažba soli, železa,
olova a zlata
§ sociálna diferenciácia vo výbave hrobov
§ centrálne opevnené
osady obklopené poľnohospodárskymi usadlosťami (Molpír pri Smoleniciach – stretávame sa tu aj s kultovým ľudožrútstvom –
antropofágiou)
· laténska (od 400 pred n.l. – zmena letopočtu):
§ názov obdobia
podľa La Tène vo Švajčiarsku
§ príchod Keltov:
· osídlili dolný
tok Ipľa, Hronu, Žitavy a Nitry
· oppidá (keltské mestá),
mince s nápismi Biatec a Nonnos – Devín, Plavecké
Podhradie
Slovensko v susedstve Rímskej ríše
· okolo zmeny letopočtu postupujú od juhu
rímske vojská, ktoré na území dnešného Rakúska zriadili provinciu
Noricum a na území dnešného západného Maďarska (Zadunajska) provinciu
Panóniu
· Rimania podnecovali vnútorné rozpory medzi Germánmi podľa známej rímskej
zásady „Rozdeľuj a panuj!“, čo viedlo k Marobudovmu pádu (náčelník germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov)
· na
juhozápadnom Slovensku vzniklo Vanniovo kráľovstvo (okolo roku 21 – 21 pred n.l.)
·
Rimania pokračovali v budovaní predsunutých staníc na sever od Dunaja (napr. v Stupave)
a pomocných táborov a opevnení (Rusovce, Devín, bratislavský hradný kopec)
· nálezy rímskych
tehál, keramiky a ďalších predmetov
· v poslednej tretine 2. storočia vtrhli
germánske kmene do Panónie zo severu a podnietili povstanie domácich kmeňov proti Rímu
– začali sa markomanské vojny (168 – 180)
· po vytlačení Germánov z Panónie rímske
vojská, ktorým osobne velil cisár Marcus Aurelius, zaujali južné
Slovensko (172) a postupne prenikali do severnejšie položených údolí; tu niekde, v tábore na
dolnom toku Hrona cisár napísal prvú kapitolu známej knihy Hovory k sebe samému
· rímske vojská pokračovali v bojoch
na sever od Dunaja a v rokoch 179 – 180 zvíťazili nad Markomanmi a Kvádmi; počas tejto vojny sa
časť vojakov (pod vedením legáta Valeria Maximiliana) utáborilo v Laugariciu
(Trenčíne) – zanechali tu nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý je dokladom o preniknutí
rímskych vojsk na najsevernejšie miesto v strednej Európe
· po roku 375, po smrti cisára Valentiniana,
uzavreli Rimania s nepriateľmi (Kvádi a Sarmati) mier a na územie Slovenska už viac nevkročili
Zones.sk – Zóny pre každého študenta