Starší paleolit
(3 mil. – 250 000 pred n.l.)
– priamych nálezov niet, len ohniská a sídliská – okolie Nového Mesta nad Váhom, Vyšné Ružbachy, Bratislava, Spišské Podhradie – človek so vzpriamením držaním tela – homo erectus
Stredný paleolit
(250 000 – 40 000 pred n.l.)
– pästné kliny, hroty, škrabadlá, nože – viera v posmrtný život – pohreby s milodarmi – výliatok lebky neandertálca z Gánoviec pri Poprade a nález čelovej kosti mladej neandertálskej ženy zo Šale nad Váhom
Mladší paleolit
(40 000 – 8200 pred n.l.)
– homo sapiens sapiens – zber plodín, lov – umelecké pamiatky v Cejkove pri Trebišove a venuša z Moravian pri Piešťanoch (patrí k vrcholným výtvorom mladopaleolitického umenia)
Mezolit (stredná doba kamenná)
(8200 – 6000/5000 pred n.l.)
– ústup ľadovca priniesol otepľovanie, rozšírili sa teplomilné rastliny a zvieratá – luky, lyže, sane, lode z jedného kmeňa stromu, udice, rybárske siete, harpúny – sídliska na výšinách alebo na dobre vysychajúcich miestach (pieskoch a pieskových dunách)
Neolit
(6000/5000 – 3200 pred n.l.)
– budovanie stálych osád, kolové domy (široké 6 – 7 m) – hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané – pri love používali psa, ktorý sa postupne stal domácim zvieraťom – matriarchát – kult plodnosti – juhozápadné a východné Slovensko – ľud kultúry s lineárnou keramikou – monogamné rodiny – mŕtvi pochovávaní v skrčenej polohe
Eneolit (neskorá doba kamenná)
(3200 – 1900 pred n.l.)
– obrábanie pôdy dreveným radlom – spracovávanie medi a zlata – výmena tovaru – patriarchát – muž predstaviteľom veľkorodiny – spaľovanie mŕtvych – tavenie kovov, najmä medi a cínu (ich zliatím vzniká bronz)
Bronzová doba
(1900 – 700 pred
n.l.)
Staršia bronzová doba
(1900 – 700 pred n.l.)
– pôda sa naďalej obrábala dreveným
radlom – dobytkárstvo, ťažné zviera – kôň – vzniká skupina bojovníkov a
remeselníkov – na Slovensku vznikajú obchodné cesty – pochovávanie v skrčenej polohe + milodary
Stredná bronzová doba
(1500 – 1250 pred n.l.)
– mohylové kultúry
(1250 – 700 pred n.l.)
– budovali sa silné opevnené hradiská vojenského, správneho a výrobného charakteru –
lužická kultúra: § žiarové pochovávanie na popolnicových poliach (hlavne na
severnom Slovensku)
§ voz s kolesami z ohýbaného dreva, spracúvanie kostí a parohov a tkanie textílií
§ kovolejárstvo,
ale aj tepanie, nitovanie a výroba drôtu
§ náčelnícke mohyly typické pre čakanskú kultúru (podľa náleziska v
Čake)
§ chov dobytka, oviec, koní
–
halštatská (700 – 400 pred n.l.): § vznikla o sto rokov neskôr ako v Stredomorí
§ ťažba
soli, železa, olova a zlata
§ sociálna diferenciácia vo výbave hrobov
§
centrálne opevnené osady obklopené poľnohospodárskymi usadlosťami (Molpír pri Smoleniciach – stretávame sa tu aj s
kultovým ľudožrútstvom – antropofágiou)
· laténska (od 400 pred n.l. – zmena letopočtu):
§
názov obdobia podľa La Tène vo Švajčiarsku
§ príchod
Keltov:
· osídlili dolný tok Ipľa, Hronu, Žitavy a Nitry
· oppidá (keltské mestá), mince s nápismi Biatec a Nonnos – Devín, Plavecké Podhradie
· okolo zmeny letopočtu postupujú od juhu rímske vojská, ktoré na území dnešného Rakúska zriadili provinciu Noricum a na území dnešného západného Maďarska (Zadunajska) provinciu Panóniu
· Rimania podnecovali vnútorné rozpory medzi Germánmi podľa známej rímskej zásady „Rozdeľuj a panuj!“, čo viedlo k Marobudovmu pádu (náčelník germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov)
· na juhozápadnom Slovensku vzniklo Vanniovo kráľovstvo (okolo roku 21 – 21 pred n.l.)
· Rimania pokračovali v budovaní predsunutých staníc na sever od Dunaja (napr. v Stupave) a pomocných táborov a opevnení (Rusovce, Devín, bratislavský hradný kopec)
· nálezy rímskych tehál, keramiky a ďalších predmetov
· v poslednej tretine 2. storočia vtrhli germánske kmene do Panónie zo severu a podnietili povstanie domácich kmeňov proti Rímu – začali sa markomanské vojny (168 – 180)
· po vytlačení Germánov z Panónie rímske vojská, ktorým osobne velil cisár Marcus Aurelius, zaujali južné Slovensko (172) a postupne prenikali do severnejšie položených údolí; tu niekde, v tábore na dolnom toku Hrona cisár napísal prvú kapitolu známej knihy Hovory k sebe samému
· rímske vojská pokračovali v bojoch na sever od Dunaja a v rokoch 179 – 180 zvíťazili nad Markomanmi a Kvádmi; počas tejto vojny sa časť vojakov (pod vedením legáta Valeria Maximiliana) utáborilo v Laugariciu (Trenčíne) – zanechali tu nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý je dokladom o preniknutí rímskych vojsk na najsevernejšie miesto v strednej Európe
· po roku 375, po smrti cisára Valentiniana, uzavreli Rimania s nepriateľmi (Kvádi a Sarmati) mier a na územie Slovenska už viac nevkročili