Slovensko v praveku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 12.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 686 slov
Počet zobrazení: 12 480
Tlačení: 747
Uložení: 617
Starší paleolit
(3 mil. – 250 000 pred n.l.)
 
- priamych nálezov niet, len ohniská a sídliská - okolie Nového Mesta nad Váhom, Vyšné Ružbachy, Bratislava, Spišské Podhradie - človek so vzpriamením držaním tela – homo erectus  
Stredný paleolit
(250 000 – 40 000 pred n.l.)
 
- pästné kliny, hroty, škrabadlá, nože - viera v posmrtný život – pohreby s milodarmi - výliatok lebky neandertálca z Gánoviec pri Poprade a nález čelovej kosti mladej neandertálskej ženy zo Šale nad Váhom  
Mladší paleolit
(40 000 – 8200 pred n.l.)
 
- homo sapiens sapiens - zber plodín, lov - umelecké pamiatky v Cejkove pri Trebišovevenuša z Moravian pri Piešťanoch (patrí k vrcholným výtvorom mladopaleolitického umenia)  
Mezolit (stredná doba kamenná)
(8200 – 6000/5000 pred n.l.)
 
- ústup ľadovca priniesol otepľovanie, rozšírili sa teplomilné rastliny a zvieratá - luky, lyže, sane, lode z jedného kmeňa stromu, udice, rybárske siete, harpúny - sídliska na výšinách alebo na dobre vysychajúcich miestach (pieskoch a pieskových dunách)  
Neolit
(6000/5000 – 3200 pred n.l.)
 
- budovanie stálych osád, kolové domy (široké 6 – 7 m) - hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané - pri love používali psa, ktorý sa postupne stal domácim zvieraťom - matriarchát – kult plodnosti - juhozápadné a východné Slovensko – ľud kultúry s lineárnou keramikou - monogamné rodiny - mŕtvi pochovávaní v skrčenej polohe  
Eneolit (neskorá doba kamenná)
(3200 – 1900 pred n.l.)
 
- obrábanie pôdy dreveným radlom - spracovávanie medi a zlata - výmena tovaru - patriarchát – muž predstaviteľom veľkorodiny - spaľovanie mŕtvych - tavenie kovov, najmä medi a cínu (ich zliatím vzniká bronz)  
Bronzová doba
(1900 – 700 pred n.l.)
 
Staršia bronzová doba
(1900 – 700 pred n.l.)
 
- pôda sa naďalej obrábala dreveným radlom - dobytkárstvo, ťažné zvierakôň - vzniká skupina bojovníkov a remeselníkov - na Slovensku vznikajú obchodné cesty - pochovávanie v skrčenej polohe + milodary  
Stredná bronzová doba
(1500 – 1250 pred n.l.)
 
- mohylové kultúry 

Mladšia a neskorá bronzová doba
(1250 – 700 pred n.l.)
 
- budovali sa silné opevnené hradiská vojenského, správneho a výrobného charakteru - lužická kultúra: § žiarové pochovávanie na popolnicových poliach (hlavne na severnom Slovensku)
§ voz s kolesami z ohýbaného dreva, spracúvanie kostí a parohov a tkanie textílií
§ kovolejárstvo, ale aj tepanie, nitovanie a výroba drôtu
§ náčelnícke mohyly typické pre čakanskú kultúru (podľa náleziska v Čake)
§ chov dobytka, oviec, koní
 
Železná doba
- halštatská (700 – 400 pred n.l.): § vznikla o sto rokov neskôr ako v Stredomorí
§ ťažba soli, železa, olova a zlata
§ sociálna diferenciácia vo výbave hrobov
§ centrálne opevnené osady obklopené poľnohospodárskymi usadlosťami (Molpír pri Smoleniciach – stretávame sa tu aj s kultovým ľudožrútstvom – antropofágiou)
· laténska (od 400 pred n.l. – zmena letopočtu):
§ názov obdobia podľa La Tène vo Švajčiarsku
§ príchod Keltov:
· osídlili dolný tok Ipľa, Hronu, Žitavy a Nitry
· oppidá (keltské mestá), mince s nápismi Biatec a NonnosDevín, Plavecké Podhradie
 
Slovensko v susedstve Rímskej ríše
· okolo zmeny letopočtu postupujú od juhu rímske vojská, ktoré na území dnešného Rakúska zriadili provinciu Noricumna území dnešného západného Maďarska (Zadunajska) provinciu Panóniu
· Rimania podnecovali vnútorné rozpory medzi Germánmi podľa známej rímskej zásady „Rozdeľuj a panuj!“, čo viedlo k Marobudovmu pádu (náčelník germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov)
· na juhozápadnom Slovensku vzniklo Vanniovo kráľovstvo (okolo roku 21 – 21 pred n.l.)
· Rimania pokračovali v budovaní predsunutých staníc na sever od Dunaja (napr. v Stupave) a pomocných táborov a opevnení (Rusovce, Devín, bratislavský hradný kopec)
· nálezy  rímskych tehál, keramiky a ďalších predmetov
· v poslednej tretine 2. storočia vtrhli germánske kmene do Panónie zo severu a podnietili povstanie domácich kmeňov proti Rímu – začali sa markomanské vojny (168 – 180)
· po vytlačení Germánov z Panónie rímske vojská, ktorým osobne velil cisár Marcus Aurelius, zaujali južné Slovensko (172) a postupne prenikali do severnejšie  položených údolí; tu niekde, v tábore na dolnom toku Hrona cisár napísal prvú kapitolu známej knihy Hovory k sebe samému
· rímske vojská pokračovali v bojoch na sever od Dunaja a v rokoch 179 – 180 zvíťazili nad Markomanmi a Kvádmi; počas tejto vojny sa časť vojakov (pod vedením legáta Valeria Maximiliana) utáborilo v Laugariciu (Trenčíne) – zanechali tu nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý je dokladom o preniknutí rímskych vojsk na najsevernejšie miesto v strednej Európe
· po roku 375, po smrti cisára Valentiniana, uzavreli Rimania s nepriateľmi (Kvádi a Sarmati) mier a na územie Slovenska už viac nevkročili
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.034