Pekárstvo

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča petuska1 (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 634 slov
Počet zobrazení: 2 857
Tlačení: 235
Uložení: 250
Pekárstvo
Pekárstvo je remeselnou a priemyselnou výrobou chleba a jemných chlebových výrobkov. Pečenie chleba súvisí so vznikom poľnohospodárskej výroby a pestovaním obilnín. Chlieb sa pripravoval z ražnej alebo pšeničnej múky. Pečivo – koláče, žemle, rožky, pletenky, praclíky, vianočky sa vyrábali z pšeničnej múky. Technologický proces pečenia sa skladal z osievania a miešania múky, prípravy kvasu a kvásku, kysnutia, prípravy cesta, delenia cesta, sádzania, pečenia, vyberania z pece a omietania. Spôsob prípravy cesta mal rozhodujúci vplyv na kvalitu a chuť chleba. Odlišoval sa podľa jednotlivých oblastí, dielní a domácností. Cesto sa pripravovalo napr. „na omladek“, „na kvas“, „na farbu“. Pri príprave cesta sa dbalo na vzájomný pomer kvasu a kvásku, dobu kysnutia a teplotu múky. Ako remeslo sa rozšírilo s rozvojom miest, na území Slovenska od 13.-14. stor. Najstaršie známe cechové pekárske štatúty sú z Kremnice. Na prelome 19.a 20. storočia sa pekárske dielne na celkovom počte remeselných dielní podieľali 1,5%. Ich počet neustále stúpalo. Najväčšia dynamika rozvoja dosiahla na západné Slovensko, kde sa od druhej polovici 19. storočia masovo opúšťa domáce pečenie chleba a prechádza sa na jeho miesto remeselná výroba. Najrýchlejší rozvoj zaznamenalo pekárstvo v období medzi dvoma svetovými vojnami, napriek tomu ešte aj vtedy prevažuje domáce pečenie chleba nad remeselným a továrenským. Po 1948 sa pekárstvo postupne začleňuje do mlynského a pekárenského priemyslu, ale v 80. rokoch znovu dochádza k oživovaniu malých dielní. Patrónkou pekárov bola sv. Anna, ktorá rozdávala chlieb chudobným. Býva zobrazovaná s košíkom chleba v jednej a s džbánom vína v druhej ruke.

5.1  Z ČOHO SA PIEKOL CHLIEB
Ako si chlieb úspešne razil cestu svetom a históriou, tak sa menila aj jeho podoba a zloženie múky, z ktorej sa piekol. Nebol to len chlieb pšeničný a ražný ako ho poznáme dnes, ale aj jačmenný, ovsený alebo z prosa či pohánky. Najčastejšie to bola rôzna zmes múk alebo šrotu. Podľa podielu rôznych múk alebo druhu múky sa menila aj jeho chuť a vlastnosti. Chleby z iných múk ako pšeničnej a ražnej sa piekli najmä v časoch biedy, keď sa ceny pšenice alebo raže vyšplhali do výšok, alebo sa nedali vôbec kúpiť. Neznamenalo to však, že by aj tieto chleby neboli chutné. Najčastejšie sa používala ovsená alebo pohánková. Tiež sa piekol chlieb zo pšeničných otrúb alebo z bukvíc. To sme však už prešli k pančovaniu chleba. Ak si chcel nepoctivý pekár zarobiť, mal na to veľa príležitostí. V časoch núdze, keď bola múka drahá sa takéto podvádzanie nepochybne vyplatilo. Pekári pridávali do chlebového cesta hlinu, tým bol chlieb ťažší alebo pridávali do cesta nejaký iný, lacnejší druh múky.
 
5.2  PEKÁRENSKÉ „PODVODY“
Nešlo vždy len o nepoctivosť pekárov, lebo takýto chlieb sa piekol aj v domácnostiach, keď panoval nedostatok. Posledné smutné príklady pečenia takéhoto nepoctivého chleba nám ponúka história z obdobia 2.sv. vojny. V obkľúčenom Leningrade sa musela do chleba pridávať aj múka z bukvíc a žaluďov a receptúra na chlieb pečený v koncentračných táboroch uvádza okrem otrúb aj veľký podiel múky zo slamy a lístia. No udiali sa aj kuriózne prípady „pančovania“, proti ktorým nikto neprotestoval. V Nemecku sa pridávali istý čas do cesta aj banány a bolo to vtedy, keď sa ceny múky vyšplhala vyššie ako bola cena banánov.

K pekárenským „podvodom“ dochádza aj v dnešnej dobe a to dokonca u nás na Slovensku. Súčasného záujmu obyvateľstva o zdravý životný štýl a zdravú životosprávu si všimli aj domáci výrobcovia chleba a zistili veľmi rýchlo, že chlieb vyrobený z celozrnnej múky sa dá predať drahšie. Ak dajú súčasne chlebu aj šikovný názov navodzujú súvislosť medzi chlebom a týmto trendom zdravej výživy, tak nemusia mať o odbyt svojho výrobku obavy.

Podvod však spočíva v tom, že veľa takýchto chlebov obsahuje len malý podiel celozrnných múk a farba chleba (ktorou sa zákazník z neznalosti pri kúpe riadi) je docielená pridávaním melasy alebo jablkovej vlákniny do cesta.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 2)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.031