Vznik Anglicka
Vznik Anglicka
Prehľad udalostí
5.storočie - odchod rímskych légií z Británie
6.-7.st. – príchod germánskych kmeňov Anglov, Sasov a Jutov
8.-9.st. – vpády Vikingov
871-899 – vláda Alfréda Veľkého
1066 – bitka pri Hastingse, nástup normanskej dynastie
1215 – Magna Charta Libertatum
1337-1453 – storočná vojna
1381 – povstanie Wata
Tylera
1455-1485 – vojna ruží, nástup Tudorovcov
- po roku 43 dochádzalo k postupnému obsadzovaniu
Británie Rimanmi
- od roku 407 začali postupne rímske légie z Británie odchádzať
- dejiny 6. a 7. storočia boli poznamenané
príchodom germánskych kmeňov Anglov, Sasov a Jutov, ktorí vytlačili pôvodné keltské obyvateľstvo z úrodných južných a JV častí na
nehostinný sever a západ krajiny
- germánske kmene založili 7 kráľovstiev Wessex, Essex, Sussex, Kent, Northumbria, Mercia a Východné
Anglicko
- koncom 8. storočia začali útoky Normanov, ktorých vpády urýchlili zjednocovací proces Anglicka
- prudké nájazdy
dánskych Vikingov spôsobili, že sa roztrieštené anglosaské kráľovstvá začali zjednocovať
-pod vedením wessexského kráľa
Alfréda Veľkého (871-899)
- koncom 9. storočia došlo k rozdeleniu krajiny medzi Dánov (severné časti) a Anglosasov (juhozápad) pod
Alfrédovým vedením
- Alfréd Veľký vybudoval silnú armádu, sústavu hradov, podporoval vzdelanie a znovuvybudoval cirkevnú
organizáciu
- od II. pol. 10. storočia začala moc anglosaských kráľov upadať, pretože nedokázali čeliť novým dánskym nájazdom
- začiatkom 11. storočia si dánsky kráľ Knut podriadil Anglicko a vytvoril rozsiahlu, ale krátko trvajúcu ríšu
( Dánsko + Nórsko
+ Anglicko)
- na čelo Anglosasov sa postavil syn posledného anglosaského kráľa Eduard Vyznavač (1042-1066)
- po jeho smrti sa
rozpútal boj o trón medzi nórskym kráľom Haraldom a normanským vojvodom Viliamom Dobyvateľom, ktorý v roku 1066 v bitke pri
Hastingse porazil Haralda a položil tak základy anglického štátu a začal písať dejiny novej normanskej dynastie na anglickom tróne
Vláda Viliama I. Dobyvateľa (1066-1087)
- v Anglicku sa začala vytvárať centralizovaná monarchia
- domácu
anglosaskú šľachtu zbavil pôdy a odovzdal ju novej normanskej šľachte
- vybudoval fungujúcu štátnu správu
- v roku
1086 bola vypracovaná tzv. Kniha posledného súdu – Doomsday Book – zahŕňala údaje o rozlohe
poľnohospodárskej pôdy, počte obyvateľstva, o stavoch dobytka, celkových príjmoch z jednotlivých panstiev ( bolo to prvé veľké
stredoveké štatistické dielo)
Henrich I. (1100-1135)
- syn Viliama I., ktorý pokračoval v budovaní štátneho
aparátu, zaslúžil sa o rozvoj správy, súdnictva a financií
- v správe štátu získala rozhodujúcu úlohu Kráľovská rada: lord
komorník, najvyšší stolník, najvyšší sudca a pokladník
- funkcia pokladníka neskôr splynula s funkciou justiciára, a tak vznikol
úrad kancelára strážcu pokladu
- v rokoch 1135-1156- prebiehala občianska vojna
Henrich II. (1154-1189)
-
bol príslušníkom francúzskej kráľovskej dynastie a zakladateľom rodu Plantagenetovcov
- vládol v Anglicku, Normandii a v rozsiahlych
francúzskych dŕžavách zdedených po svojom otcovi
- počas jeho vlády vznikli spory s Francúzskom
- v rokun 1164 vydal
Clarendorské konštitúcie, ktorými zdanil anglické duchovenstvo, čím sa dostal do ostrého sporu s canterburským arcibiskupom Tomášom
Becketom
Richard I. Levie Srdce ( 1189-1199)
- bol zväčša mimo územia Anglicka a zúčastnil sa tretej
križiackej výpravy
Ján Bezzemok (1199-1216) - brat Richarda I.
- stratil väčšinu anglických území vo
Francúzsku
- 15.6.1215 podpísal listinu- Magna Charta Libertatum – Veľká listina slobôd, ktorá obmedzovala kráľove právomoci najmä
v oblasti vyrubovania daní a ustanovovala tzv. Veľkú radu – zhromaždenie významn. šľachticov a duchovných
- Magna Charta sa stala
základným právnym dokumentom pre formovanie stavov a stavovskej monarchie
- Veľká rada mala právo obmedzovať výkon niektorých
kráľovských rozhodnutí a v 13. storočí sa z nej vyvinul anglický parlament, ktorého členmi boli baróni, rytieri a mešťania
-
koncom 13. storočia sa parlament rozdelil na dve komory: Komora lordov ( veľkí svetskí a cirkevní feudáli) a Dolná komora ( zástupcovia
miest, nižšej šľachty a kléru)
Kríza stredovekej ekonomiky
- hlboké ekonomické zmeny ( kríza feudalizmu),
prehra v storočnej vojne
- dochádzalo k ohradzovaniu pôdy a zakladaniu ovčincov – získavala sa vlna, ktorá sa spracúvavala
v manufaktúrach- nástup nových kapitalistických vzťahov v hospodárstve
Vojna ruží 1455-1485
- boje
o trón medzi dvoma vetvami kráľovskej rodiny Lancasterovci ( červená ruža) a Yorkovci ( biela ruža)
- v záverečnej fáze vojny si
víťazstvom nad posledným Yorkom zabezpečil trón člen francúzskej vetvy kráľovskej rodiny Henrich Tudor
Zones.sk – Zóny pre každého študenta