Vznik Anglicka

Vznik Anglicka

Prehľad udalostí

5.storočie – odchod rímskych légií z Británie

6.-7.st. – príchod germánskych kmeňov Anglov, Sasov a Jutov

8.-9.st. – vpády Vikingov

871-899 – vláda Alfréda Veľkého

1066 – bitka pri Hastingse, nástup normanskej dynastie

1215 – Magna Charta Libertatum

1337-1453 – storočná vojna

1381 – povstanie Wata Tylera

1455-1485 – vojna ruží, nástup Tudorovcov

– po roku 43 dochádzalo k postupnému obsadzovaniu Británie Rimanmi

– od roku 407 začali postupne rímske légie z Británie odchádzať

– dejiny 6. a 7. storočia boli poznamenané príchodom germánskych kmeňov Anglov, Sasov a Jutov, ktorí vytlačili pôvodné keltské obyvateľstvo z úrodných južných a JV častí na nehostinný sever a západ krajiny

– germánske kmene založili 7 kráľovstiev Wessex, Essex, Sussex, Kent, Northumbria, Mercia a Východné Anglicko

– koncom 8. storočia začali útoky Normanov, ktorých vpády urýchlili zjednocovací proces Anglicka

– prudké nájazdy dánskych Vikingov spôsobili, že sa roztrieštené anglosaské kráľovstvá začali zjednocovať
-pod vedením wessexského kráľa Alfréda Veľkého (871-899)

– koncom 9. storočia došlo k rozdeleniu krajiny medzi Dánov (severné časti) a Anglosasov (juhozápad) pod Alfrédovým vedením

– Alfréd Veľký vybudoval silnú armádu, sústavu hradov, podporoval vzdelanie a znovuvybudoval cirkevnú organizáciu

– od II. pol. 10. storočia začala moc anglosaských kráľov upadať, pretože nedokázali čeliť novým dánskym nájazdom

– začiatkom 11. storočia si dánsky kráľ Knut podriadil Anglicko a vytvoril rozsiahlu, ale krátko trvajúcu ríšu
( Dánsko + Nórsko + Anglicko)

– na čelo Anglosasov sa postavil syn posledného anglosaského kráľa Eduard Vyznavač (1042-1066)

– po jeho smrti sa rozpútal boj o trón medzi nórskym kráľom Haraldom a normanským vojvodom Viliamom Dobyvateľom, ktorý v roku 1066 v bitke pri Hastingse porazil Haralda a položil tak základy anglického štátu a začal písať dejiny novej normanskej dynastie na anglickom tróne
Vláda Viliama I. Dobyvateľa (1066-1087)

– v Anglicku sa začala vytvárať centralizovaná monarchia

– domácu anglosaskú šľachtu zbavil pôdy a odovzdal ju novej normanskej šľachte

– vybudoval fungujúcu štátnu správu

– v roku 1086 bola vypracovaná tzv. Kniha posledného súdu – Doomsday Book – zahŕňala údaje o rozlohe poľnohospodárskej pôdy, počte obyvateľstva, o stavoch dobytka, celkových príjmoch z jednotlivých panstiev ( bolo to prvé veľké stredoveké štatistické dielo)

Henrich I. (1100-1135)

– syn Viliama I., ktorý pokračoval v budovaní štátneho aparátu, zaslúžil sa o rozvoj správy, súdnictva a financií

– v správe štátu získala rozhodujúcu úlohu Kráľovská rada: lord komorník, najvyšší stolník, najvyšší sudca a pokladník

– funkcia pokladníka neskôr splynula s funkciou justiciára, a tak vznikol úrad kancelára strážcu pokladu

– v rokoch 1135-1156prebiehala občianska vojna

Henrich II. (1154-1189)

– bol príslušníkom francúzskej kráľovskej dynastie a zakladateľom rodu Plantagenetovcov

– vládol v Anglicku, Normandii a v rozsiahlych francúzskych dŕžavách zdedených po svojom otcovi

– počas jeho vlády vznikli spory s Francúzskom

– v rokun 1164 vydal Clarendorské konštitúcie, ktorými zdanil anglické duchovenstvo, čím sa dostal do ostrého sporu s canterburským arcibiskupom Tomášom Becketom

Richard I. Levie Srdce ( 1189-1199)

– bol zväčša mimo územia Anglicka a zúčastnil sa tretej križiackej výpravy

Ján Bezzemok (1199-1216) brat Richarda I.

– stratil väčšinu anglických území vo Francúzsku

– 15.6.1215 podpísal listinuMagna Charta Libertatum – Veľká listina slobôd, ktorá obmedzovala kráľove právomoci najmä v oblasti vyrubovania daní a ustanovovala tzv. Veľkú radu – zhromaždenie významn. šľachticov a duchovných

– Magna Charta sa stala základným právnym dokumentom pre formovanie stavov a stavovskej monarchie

– Veľká rada mala právo obmedzovať výkon niektorých kráľovských rozhodnutí a v 13. storočí sa z nej vyvinul anglický parlament, ktorého členmi boli baróni, rytieri a mešťania

– koncom 13. storočia sa parlament rozdelil na dve komory: Komora lordov ( veľkí svetskí a cirkevní feudáli) a Dolná komora ( zástupcovia miest, nižšej šľachty a kléru)

Kríza stredovekej ekonomiky

– hlboké ekonomické zmeny ( kríza feudalizmu), prehra v storočnej vojne

– dochádzalo k ohradzovaniu pôdy a zakladaniu ovčincov – získavala sa vlna, ktorá sa spracúvavala v manufaktúrachnástup nových kapitalistických vzťahov v hospodárstve

Vojna ruží 1455-1485

– boje o trón medzi dvoma vetvami kráľovskej rodiny Lancasterovci ( červená ruža) a Yorkovci ( biela ruža)

– v záverečnej fáze vojny si víťazstvom nad posledným Yorkom zabezpečil trón člen francúzskej vetvy kráľovskej rodiny Henrich Tudor