Byzantská ríša

Byzantská ríša

• názov podľa bývalej gréckej kolónie Byzantion (r. 330 osada prebudovaná na Konštantínopol podľa vzoru Ríma)

• vznikla z východnej časti Rímskej ríše ako nástupca a dedič starovekého rímskeho impéria

• cisár (bazileus) sa pokladal za nástupcu rímskych cisárov

• hospodársky a kultúrne v období raného stredoveku najvyspelejšia krajina v Európe

• spoločným a zjednocujúcim prvkom bolo kresťanstvo

• literárny, kultúrny a štátny jazyk = gréčtina

• menej barbarských útokov, menej vnútorných otrasov, ríša si zachovala politickú samostatnosť

• kultúra (vplyv gréckych a orientálnych prvkov, chrám Hagia Sofia, mozaiky s náboženskými námetmi, ikony = maľby na drevených doskách s náboženskou tematikou, knižná maľba, vysoká úroveň vzdelávania)

• významní panovníci:

¤ Justinián I. (527 – 565)

– schopný politik, organizátor, vzdelaný človek (aj jeho manželka Teodora, herečka z cirkusu, bola mimoriadna osobnosť)

– výbojmi dosiahol najväčší územný rozmach (chcel obnoviť Rímsku ríšu) ® zásluha Belisara (rozbil ríšu Vandalov, zničil Ostrogótsku ríšu)

– jeho vláda mala teokratický charakter (zaviedol cézaropapizmus = neobmedzená vláda cisára, ktorý je súčasne aj hlavou cirkvi) ® kresťanstvo malo slúžiť ako prostriedok k posilneniu panovníckej moci

– daňová reforma; dane platia všetci, zvýšenie daní, ktoré postihlo najmä chudobné vrstvy, preto nespokojnosť – ľudové povstanie NIKA = Zvíťazíš! – povstanie bolo potlačené

– právna reforma (Súbor občianskeho práva = Corpus iuris civilis )

– dal postaviť Chrám Hagia Sofia
• 726 – 843 obrazoborecké hnutie (ikonoklazmus)
¤ Basileus II. Bulharobijca

– po období krízy a úpadku (7. – 11. st.) nový rozmach

– porazil Bulharov r. 1018 a pripojil Bulharsko

– ríša ohrozovaná

Avarmi Slovanmi Arabmi Turkami r. 1453 Carihrad dobytý
dôsledky:
v strata cesty do Indie po súši
v vedenie ortodoxnej cirkvi sa presťahovalo do Moskvy
v útek byzantských učencov do Talianska – kontakt s antickým
kultúrnym dedičstvom, podnietilo vznik európskeho humanizmu
ARABSKÁ RÍŠA (7. st. – 10. st.)
• bola vytvorená na Arabskom polostrove (väčšinu tvorí púšť, obyvateľstvo = kočovníci)

• vznikla zjednotením arabských kmeňov prostredníctvom nového náboženstva = islamu

• zjednotiteľ = Mohamed (Muhammad)
v arabský kupec z rodu Kurajšovcov, žil v rokoch 570 – 632
v finančné zabezpečenie získal sobášom s Chadídžou = vdovou o 15 rokov staršou
v odmietol tradičný polyteizmus a vytvoril nové náboženstvo – vznik opozície proti nemu
v preto odchádza r. 622 z Mekky do Medíny (tento odchod = hidžra = je počiatkom
mohamedánskeho letopočtu)
v Mohamed sa stal hlavou novej náboženskej obce aj svetským panovníkom
v 630 dobyl Mekku a vytvoril z nej hlavné mesto zjednoteného teokratického arabského
štátu
v po smrti manželky ďalšie sobáše (10 žien), nimi získal nové územia

• islam

• nástupcovia Mohameda = kalifovia
ďalšie pripájanie nových území (v duchu práva džihádu = „svätej vojny“ = šírenia novej viery mečom)

• dynastické spory – dve skupiny veriacich:
q šiiti = ako následníkov Mohameda uznávajú iba jeho priamych potomkov a korán
q sunniti = prívrženci sunny

• 661 – 749 – vláda dynastie Umajjovcov
¨ výboje (ovládli Cyprus, časť Strednej Ázie a Západnej Indie, dobyli Kartágo, 711 rozvrátili ríšu Vizigótov na Pyrenejskom polostrove – zastavení až Karolom Martelom r. 732 pri Poitiers)
¨ nové sídlo kalifa = Damask

• 750 – 1258 – vláda dynastie Abbásovcov
¨ expanzia na východ a juh (Mezopotámia, Sýria, Sicília, južné Taliansko)
¨ ríša siahala od Atlantického oceánu po čínske hranice a od Arabského zálivu po Čierne more
¨ nové hlavné mesto = Bagdad
¨ ríša rozdelená na provincie (na čele emir), veľkú moc mal zástupca kalifa = vezír
¨ v 10 st. rozpad ríše na samostatné kalifáty a emiráty (córdobský. bagdadský, egyptský ...)
¨ v 11. st. zánik arabskej ríše = vpád seldžuckých Turkov z východu, ktorí prijali islam a podmanili si Arabov

• kultúra (tretia z veľkých kultúr, ktoré vznikli v 1. tisícročí v Stredomorí)

– veda - slobodné spoznávanie prírody a človeka (x kresťanstvo), vo väčších mestách univerzity, knižnice, hvezdárne, nemocnice, botanické záhrady
q matematika (systém arabských číslic, prebrali z indickej desatinnej sústavy)
q fyzika (zostrojenie fyzikálnych a optických prístrojov)
q chémia (liečivá)
q lekárstvo (dokonalá znalosť ľudského tela, zložité operácie)
q biológia (pestovanie nových plodín (marhule, broskyne, pomarančovník, olivy, trstinový cukor, ...)

– filozofia (Abú Alí Ibn Síná = Avicenna)

– literatúra (rozprávky a poviedky, napr. Tisíc a jedna noc)