Byzantská ríša

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 20.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 680 slov
Počet zobrazení: 8 220
Tlačení: 440
Uložení: 480
Byzantská ríša
 
•  názov podľa bývalej gréckej kolónie Byzantion (r. 330 osada prebudovaná na Konštantínopol podľa vzoru Ríma)
•  vznikla z východnej časti Rímskej ríše ako nástupca a dedič starovekého rímskeho impéria
•  cisár (bazileus) sa pokladal za nástupcu rímskych cisárov
•  hospodársky a kultúrne v období raného stredoveku najvyspelejšia krajina v Európe
•  spoločným a zjednocujúcim prvkom bolo kresťanstvo
•  literárny, kultúrny a štátny jazyk = gréčtina
•  menej barbarských útokov, menej vnútorných otrasov, ríša si zachovala politickú samostatnosť
•  kultúra (vplyv gréckych a orientálnych prvkov, chrám Hagia Sofia, mozaiky s náboženskými námetmi, ikony = maľby na drevených doskách s náboženskou tematikou, knižná maľba, vysoká úroveň vzdelávania)

•  významní panovníci:
¤  Justinián I. (527 – 565)
-  schopný politik, organizátor, vzdelaný človek (aj jeho manželka Teodora, herečka z cirkusu, bola mimoriadna osobnosť)
-  výbojmi dosiahol najväčší územný rozmach (chcel obnoviť Rímsku ríšu) ® zásluha Belisara (rozbil ríšu Vandalov, zničil Ostrogótsku ríšu)
-  jeho vláda mala teokratický charakter (zaviedol cézaropapizmus = neobmedzená vláda cisára, ktorý je súčasne aj hlavou cirkvi) ® kresťanstvo malo slúžiť ako prostriedok k posilneniu panovníckej moci
daňová reforma; dane platia všetci, zvýšenie daní, ktoré postihlo najmä chudobné vrstvy, preto nespokojnosť - ľudové povstanie NIKA = Zvíťazíš! -  povstanie bolo potlačené
právna reforma (Súbor občianskeho práva = Corpus iuris civilis )
-  dal postaviť Chrám Hagia Sofia
•  726 – 843 obrazoborecké hnutie (ikonoklazmus)
¤  Basileus II. Bulharobijca
-  po období krízy a úpadku (7. – 11. st.) nový rozmach
-  porazil Bulharov r. 1018 a pripojil Bulharsko
ríša ohrozovaná

Avarmi  Slovanmi Arabmi  Turkami r. 1453 Carihrad dobytý
  dôsledky:
v  strata cesty do Indie po súši
v  vedenie ortodoxnej cirkvi sa presťahovalo do Moskvy
v  útek byzantských učencov do Talianska - kontakt s antickým
  kultúrnym dedičstvom, podnietilo vznik európskeho humanizmu
 ARABSKÁ RÍŠA (7. st. – 10. st.)
•  bola vytvorená na Arabskom polostrove (väčšinu tvorí púšť, obyvateľstvo = kočovníci)
 
•  vznikla zjednotením arabských kmeňov prostredníctvom nového náboženstva = islamu
 
•  zjednotiteľ = Mohamed (Muhammad)
arabský  kupec z rodu Kurajšovcov, žil  v rokoch 570 – 632
finančné zabezpečenie získal sobášom s Chadídžou = vdovou o 15 rokov staršou
odmietol tradičný polyteizmus a vytvoril nové náboženstvo - vznik opozície proti nemu
preto odchádza r. 622 z Mekky do Medíny (tento odchod = hidžra = je počiatkom
mohamedánskeho letopočtu)
Mohamed sa stal hlavou novej náboženskej obce aj svetským panovníkom
630 dobyl Mekku a vytvoril z nej hlavné mesto zjednoteného teokratického arabského
  štátu
po smrti manželky ďalšie sobáše (10 žien), nimi získal nové územia
 
•  islam

•  nástupcovia Mohameda = kalifovia
ďalšie pripájanie nových území (v duchu práva džihádu = „svätej vojny“ = šírenia novej viery mečom)
•  dynastické spory  - dve skupiny veriacich:
šiiti = ako následníkov Mohameda uznávajú iba jeho priamych potomkov a korán
sunniti = prívrženci sunny
•  661 – 749 - vláda dynastie Umajjovcov
¨ výboje (ovládli Cyprus, časť Strednej Ázie a Západnej Indie, dobyli Kartágo, 711 rozvrátili ríšu Vizigótov na Pyrenejskom polostrove - zastavení až Karolom Martelom r. 732 pri Poitiers)
¨ nové sídlo kalifa = Damask
•  750 – 1258 - vláda dynastie Abbásovcov
¨ expanzia na východ a juh (Mezopotámia, Sýria, Sicília, južné Taliansko)
¨ ríša siahala od Atlantického oceánu po čínske hranice a od Arabského zálivu po Čierne more
¨ nové hlavné mesto = Bagdad
¨ ríša rozdelená na provincie (na čele emir), veľkú moc mal zástupca kalifa = vezír
¨ v 10 st. rozpad ríše na samostatné kalifáty a emiráty (córdobský. bagdadský, egyptský ...)
¨ v 11. st. zánik arabskej ríše = vpád seldžuckých Turkov z východu, ktorí prijali islam a podmanili si Arabov
•  kultúra (tretia z veľkých kultúr, ktoré vznikli v 1. tisícročí v Stredomorí)
veda  -  slobodné spoznávanie prírody a človeka (x kresťanstvo), vo väčších mestách univerzity, knižnice, hvezdárne, nemocnice, botanické záhrady
matematika (systém arabských číslic, prebrali z indickej desatinnej sústavy)
fyzika (zostrojenie fyzikálnych a optických prístrojov)
chémia (liečivá)
lekárstvo (dokonalá znalosť ľudského tela, zložité operácie)
biológia (pestovanie nových plodín (marhule, broskyne, pomarančovník, olivy, trstinový cukor, ...)

filozofia (Abú Alí Ibn Síná = Avicenna)
literatúra (rozprávky a poviedky, napr. Tisíc a jedna noc)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu