Rok 1968 – rok nádejí a sklamaní

Rok 1968 – rok nádejí a sklamaní
-  v 60. rokoch sa politický systém v ČSSR dostal do krízy
-  kríza u nás bola ovplyvnená krízou v ZSSR
1964 bol v ZSSR odvolaný Nikita Chruščov a k moci sa dostal BREŽNEV, ktorý zastavil reformné snahy – zastavené aj u nás
1962 – 1963 pripravná fáza československej jari 1968
-  mnohí členovia KSČ boli za reformy, ale vedenie KSČ na čele s Novotným bolo proti reformám
-  odpor proti Novotnému nastal v hospodárs., aj politickej oblasti
-  ekonómovia pripravovali návrhy hospordárských reforiem
-  verejnou tribúnou nových myšlienok sa stal časopis KULTÚRNÝ ŽIVOT
-  veľký tlak proti Novotnému hlavne na Slovensku
-  prví kritici vedenia KSČ boli reformní komunisti – členovia KSČ : OTO ŠIK, LADISLAV MŇAČKO, DOMINIK TATARKA, KOHOUT, MLYNÁŘ – stali sa základom opozície v rámci KSČ
-  boli medzi nimi nezhody, ale mali spoločného nepriateľa Novotného
- jeseň 1967 sa v najvyšších straníckých orgánoch vytvorila skupina, ktorej hlavným cieľom bolo zbaviť sa Novotného, členmi tejto skupiny boli ALEXANDER DUBČEK, ČERNÍK, SMRKOVSKÝ, KRIEGEL, VASIĽ BIĽAK, GUSTÁV HUSÁK
3. – 5. január 1968 zasadalo plénum ÚV KSČ, ktoré prijalo uvznesenie na základe, ktoré bol úrad prezidenta nezlučiteľný s funkciou 1. tajomníka ÚV KSČ
-  Novotný uvoľnený z funkcie 1. tajomníka a v tejto funkcie ho nahradil A. DUBČEK, zvolený zo 4. – 5. januára 1968, bol to prvý Slovák v najvyššej straníckej funkcii
marec 1968 zasadala v Bratislave SNR, ktorá schválila uvznesenie o posilnení právomoci slovenských národných orgánov
15. marec 1968 vystúpila Matica slovenská s výzvou, aby Novotný odstúpil z fukcie prezidenta
21. marec 1968 Novotný oznámil predsedníctvu ÚV KSČ, že z úradu odstupuje a na druhý deň odstúpil 22. 3. 1968
23. marec 1968 sa zišli komunistické strany ZSSR, ČSSR, Poľska, Maďarska, Bulaharska a NDR v Drážďanoch a KSČ bola kritizovaná, že údajne „hanobí prácu ľudu“
30. marec 1968 za nového prezidenta ČSSR bol zvolený generál LUDVÍK SVOBODA + výmena vysokých štátných funkcionárov
· predseda vlády :  O LDŘICH ČERNÍK
· predseda NZ :  JOSEF SMRKOVSKÝ
· predseda NF : KRIEGEL
· minister zahraničných  vecí : HÁJEK
· podpredsedovia vlády : OTO ŠIK + G. HUSÁK
-  všetci boli za reformy, boli za zmenu systému
1. – 5. apríl 1968 ÚV KSČ prijala AKČNÝ PROGRAM, kt. obsahoval tieto otázky :
1)  odsúdil deformáciu politického systému
2)  zdôrazňoval nutnosť politických reforiem
3)  zdôrazňoval usporiadanie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi na federatívnom základe
4)  požadoval rehabilitáciu obetí politických procesov
5)  požadoval prijatie novej ústavy
6)  žiadal slobodu tlače, zhromažďovania, cestovania
= „SOCIALIZMUS S ĽUDSKOU TVÁROU“ – politika za reformy, socializmus + demokracia
 
AKO TO VIDELA VERENOSŤ
-  na jar 1968 zo spoločnosti sa vytratil strach
-  obmedzená a neskor zrušená cenzúra, nastala explózia informácií, o problémoch sa diskutovalo verejne
-  prelomila sa bariéra medzi ľudom a vládou
-  vznikli nové organizácie a zoskupenia – Klub angažovaných nestraníkov KAN, Klub 231 K 231 – bývalí politickí vazni, ktorí boli odsúdení na základe z. č. 231
13. jún 1968 vláda prijala uvznesenie o povolení gréckokatolíckej cirkvi
24. – 26. jún 1968 NZ schálilo ústavný zákon o príprave federatíného usporiadania kraijiny
 
AKO TO VIDELA MOSKVA
-  Moskva sa bojí, že stratí ČSSR / priemysel. krajina, mohla by sa spojiť s Nemeckom alebo Rakúskom /
-  nesúhlasila s reformami ČSSR a na schodzkach pod vedením ZSSR kritizovala ČSSR :
a)  DRÁŽĎANY marec 1968
b)  MOSKVA  máj 1968
c)  WARŠAVA 15. júl 1968 / ČSSR sa odmietal zúčastniť /
d)  ČIERNA NAD TISOU  29. júl – 1. august 1968
· rokovania medzi delegáciou KSSZ s Brežnevom a ÚV KSČ na čele s Dubčekom prebiehali vo vlaku
· sovietská strana žiadala vykonať zmeny vo vedení KSČ, Moskva dala zoznam ľudí, žiadala znovu obnoviť cenzúru, zakázať KAN a K 231
e)  BRATISLAVA  3. august 1968
· zišli sa vedúci činitelia KS ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR
· prijali spoločné vyhlásenie, ktoré obsahovalo formuláciu, že „ochrana, podpora a upevňovanie socializmu sú spoločnou internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických krajín“
· toto vyhlásenie bolo príčinou intervencie Waršavskej zmluvy
-  na týchto schodzkach hodnotili vývoj ČSSR ako protisocialistický a žiadali nápravu – normalizáciu
-  ZSSR dospel k záveru, že musí použiť vojenskú silu, ktorej zdvovodnenie predstavovala BREŽNEVOVA DOKTRÍNA o obmedzenej suverenite / svojprávnosti / krajín sovietského bloku
-  v noci  z  20. – 21. augusta 1968 sa začala vojenská intervencia 5 štátov Waršavskej zmluvy – ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska
-  bola to najvačšia vojenská operácia od konca 2. sv. vojny v strednej Európe
-  do ČSSR vpadlo 27 divízii / 500 – 600 tis. vojakov /, 800 lietadiel, 6000 tankov, 2000 lietadiel a špeciálné raketové jednotky
-  scenár celej operácie vypracoval Kremeľ v spolupráci s niektorými konzervatívnými funkcionármi KSČ – medzi nimi boli ALOIS INDRA, KOLDER, V. BIĽAK, RIGO, M. JAKEŠ
-  ÚV KSČ túto intervenciu odsúdil, podobne aj vláda, parlament a NF
-  ľudia dávali najovo nenásilný odpor proti okupantom
-  okupantom sa nepodarilo obsadiť masmédia
-  v skorých ranných hodinách 21. augusta 1968 KGB / tajná polícia ZSSR / a Štb zatkli Dubčeka, Smrkovského, Kriegla, Špačeka, Cisáře a ďalších straníckých predstaviteľov a odviedli ich do ZSSR
-  prezident Svoboda odmietol návrh Sovietov vymenovať novú vládu na čele s ALOISOM INDROM
22. august 1968 sa zišiel mimoriadný XIV. zjazd KSČ v Prahe – Vysočanoch, ktorý odsúdil intervenciu a potvrdil Dubčeka vo funkcii generálného tajomníka ÚV KSČ
23. – 26. august 1968 sa uskutočnili moskovské rokovania medzi čsl. delegáciou vedenou L. Svobodom a soviet. straníckým vedením na čele s Brežnevom
-  sovietská strana vnútila čsl. delegácii tzv. MOSKOVSKÝ PROTOKOL / 15 bodov /
· zaručoval prítomnosť sov. vojsk v ČSSR kým nepominie „ohrozenie socializmu“
· PÚVKSČ muselo vyhlásiť neplatnosť Vysočianského zjazdu
· čsl. delegácia sa zaviazala „normalizovať“ pomery v ČSSR = likvidácia reformného hnutia
26. – 28. august 1968 mimoridný zjazd KSS v BA / odsúdil okúpáciu a vyjadril podporu Vysočianského zjazdu /
· G. Husák sa stal 1. tajomníkom ÚV KSČ  namiesto Dubčeka
31. august 1968 sa v Prahe zišlo plénum ÚV KSČ – schválilo moskovský protokol ako podmienky postupnej NORMALIZÁCIE
28. september 1968 podľa údajov čsl. bezp. okupačné vojská 5 štátov VZ pri intervencii do ČSSR usmrtili 94 osob / 53 streľbou, 38 doprav. prostried., 3 osoby iným sposobom, /, 355 zranili ťažko a 500 ľahko
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/8948-rok-1968-rok-nadeji-a-sklamani/