Rok 1968 – rok nádejí a sklamaní

Rok 1968 – rok nádejí a sklamaní

– v 60. rokoch sa politický systém v ČSSR dostal do krízy

– kríza u nás bola ovplyvnená krízou v ZSSR

– 1964 bol v ZSSR odvolaný Nikita Chruščov a k moci sa dostal BREŽNEV, ktorý zastavil reformné snahy – zastavené aj u nás

– 1962 – 1963 pripravná fáza československej jari 1968

– mnohí členovia KSČ boli za reformy, ale vedenie KSČ na čele s Novotným bolo proti reformám

– odpor proti Novotnému nastal v hospodárs., aj politickej oblasti

– ekonómovia pripravovali návrhy hospordárských reforiem

– verejnou tribúnou nových myšlienok sa stal časopis KULTÚRNÝ ŽIVOT

– veľký tlak proti Novotnému hlavne na Slovensku

– prví kritici vedenia KSČ boli reformní komunisti – členovia KSČ : OTO ŠIK, LADISLAV MŇAČKO, DOMINIK TATARKA, KOHOUT, MLYNÁŘ – stali sa základom opozície v rámci KSČ

– boli medzi nimi nezhody, ale mali spoločného nepriateľa Novotného

– jeseň 1967 sa v najvyšších straníckých orgánoch vytvorila skupina, ktorej hlavným cieľom bolo zbaviť sa Novotného, členmi tejto skupiny boli ALEXANDER DUBČEK, ČERNÍK, SMRKOVSKÝ, KRIEGEL, VASIĽ BIĽAK, GUSTÁV HUSÁK

– 3. – 5. január 1968 zasadalo plénum ÚV KSČ, ktoré prijalo uvznesenie na základe, ktoré bol úrad prezidenta nezlučiteľný s funkciou 1. tajomníka ÚV KSČ

– Novotný uvoľnený z funkcie 1. tajomníka a v tejto funkcie ho nahradil A. DUBČEK, zvolený zo 4. – 5. januára 1968, bol to prvý Slovák v najvyššej straníckej funkcii

– marec 1968 zasadala v Bratislave SNR, ktorá schválila uvznesenie o posilnení právomoci slovenských národných orgánov

– 15. marec 1968 vystúpila Matica slovenská s výzvou, aby Novotný odstúpil z fukcie prezidenta

– 21. marec 1968 Novotný oznámil predsedníctvu ÚV KSČ, že z úradu odstupuje a na druhý deň odstúpil 22. 3. 1968

– 23. marec 1968 sa zišli komunistické strany ZSSR, ČSSR, Poľska, Maďarska, Bulaharska a NDR v Drážďanoch a KSČ bola kritizovaná, že údajne „hanobí prácu ľudu“

– 30. marec 1968 za nového prezidenta ČSSR bol zvolený generál LUDVÍK SVOBODA + výmena vysokých štátných funkcionárov

· predseda vlády : O LDŘICH ČERNÍK

· predseda NZ : JOSEF SMRKOVSKÝ

· predseda NF : KRIEGEL

· minister zahraničných vecí : HÁJEK

· podpredsedovia vlády : OTO ŠIK + G. HUSÁK

– všetci boli za reformy, boli za zmenu systému

– 1. – 5. apríl 1968 ÚV KSČ prijala AKČNÝ PROGRAM, kt. obsahoval tieto otázky :
1) odsúdil deformáciu politického systému
2) zdôrazňoval nutnosť politických reforiem
3) zdôrazňoval usporiadanie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi na federatívnom základe
4) požadoval rehabilitáciu obetí politických procesov
5) požadoval prijatie novej ústavy
6) žiadal slobodu tlače, zhromažďovania, cestovania
= „SOCIALIZMUS S ĽUDSKOU TVÁROU“ – politika za reformy, socializmus + demokracia

AKO TO VIDELA VERENOSŤ

– na jar 1968 zo spoločnosti sa vytratil strach

– obmedzená a neskor zrušená cenzúra, nastala explózia informácií, o problémoch sa diskutovalo verejne

– prelomila sa bariéra medzi ľudom a vládou

– vznikli nové organizácie a zoskupenia – Klub angažovaných nestraníkov KAN, Klub 231 K 231 – bývalí politickí vazni, ktorí boli odsúdení na základe z. č. 231

– 13. jún 1968 vláda prijala uvznesenie o povolení gréckokatolíckej cirkvi

– 24. – 26. jún 1968 NZ schálilo ústavný zákon o príprave federatíného usporiadania kraijiny

AKO TO VIDELA MOSKVA

– Moskva sa bojí, že stratí ČSSR / priemysel. krajina, mohla by sa spojiť s Nemeckom alebo Rakúskom /

– nesúhlasila s reformami ČSSR a na schodzkach pod vedením ZSSR kritizovala ČSSR :
a) DRÁŽĎANY marec 1968
b) MOSKVA máj 1968
c) WARŠAVA 15. júl 1968 / ČSSR sa odmietal zúčastniť /
d) ČIERNA NAD TISOU 29. júl – 1. august 1968

· rokovania medzi delegáciou KSSZ s Brežnevom a ÚV KSČ na čele s Dubčekom prebiehali vo vlaku

· sovietská strana žiadala vykonať zmeny vo vedení KSČ, Moskva dala zoznam ľudí, žiadala znovu obnoviť cenzúru, zakázať KAN a K 231
e) BRATISLAVA 3. august 1968

· zišli sa vedúci činitelia KS ČSSR, ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR

· prijali spoločné vyhlásenie, ktoré obsahovalo formuláciu, že „ochrana, podpora a upevňovanie socializmu sú spoločnou internacionálnou povinnosťou všetkých socialistických krajín“

· toto vyhlásenie bolo príčinou intervencie Waršavskej zmluvy

– na týchto schodzkach hodnotili vývoj ČSSR ako protisocialistický a žiadali nápravu – normalizáciu

– ZSSR dospel k záveru, že musí použiť vojenskú silu, ktorej zdvovodnenie predstavovala BREŽNEVOVA DOKTRÍNA o obmedzenej suverenite / svojprávnosti / krajín sovietského bloku

– v noci z 20. – 21. augusta 1968 sa začala vojenská intervencia 5 štátov Waršavskej zmluvy – ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska

– bola to najvačšia vojenská operácia od konca 2. sv. vojny v strednej Európe

– do ČSSR vpadlo 27 divízii / 500 – 600 tis. vojakov /, 800 lietadiel, 6000 tankov, 2000 lietadiel a špeciálné raketové jednotky

– scenár celej operácie vypracoval Kremeľ v spolupráci s niektorými konzervatívnými funkcionármi KSČ – medzi nimi boli ALOIS INDRA, KOLDER, V. BIĽAK, RIGO, M. JAKEŠ

– ÚV KSČ túto intervenciu odsúdil, podobne aj vláda, parlament a NF

– ľudia dávali najovo nenásilný odpor proti okupantom

– okupantom sa nepodarilo obsadiť masmédia

– v skorých ranných hodinách 21. augusta 1968 KGB / tajná polícia ZSSR / a Štb zatkli Dubčeka, Smrkovského, Kriegla, Špačeka, Cisáře a ďalších straníckých predstaviteľov a odviedli ich do ZSSR

– prezident Svoboda odmietol návrh Sovietov vymenovať novú vládu na čele s ALOISOM INDROM

– 22. august 1968 sa zišiel mimoriadný XIV. zjazd KSČ v Prahe – Vysočanoch, ktorý odsúdil intervenciu a potvrdil Dubčeka vo funkcii generálného tajomníka ÚV KSČ

– 23. – 26. august 1968 sa uskutočnili moskovské rokovania medzi čsl. delegáciou vedenou L. Svobodom a soviet. straníckým vedením na čele s Brežnevom

– sovietská strana vnútila čsl. delegácii tzv. MOSKOVSKÝ PROTOKOL / 15 bodov /

· zaručoval prítomnosť sov. vojsk v ČSSR kým nepominie „ohrozenie socializmu“

· PÚVKSČ muselo vyhlásiť neplatnosť Vysočianského zjazdu

· čsl. delegácia sa zaviazala „normalizovať“ pomery v ČSSR = likvidácia reformného hnutia

– 26. – 28. august 1968 mimoridný zjazd KSS v BA / odsúdil okúpáciu a vyjadril podporu Vysočianského zjazdu /

· G. Husák sa stal 1. tajomníkom ÚV KSČ namiesto Dubčeka

– 31. august 1968 sa v Prahe zišlo plénum ÚV KSČ – schválilo moskovský protokol ako podmienky postupnej NORMALIZÁCIE

– 28. september 1968 podľa údajov čsl. bezp. okupačné vojská 5 štátov VZ pri intervencii do ČSSR usmrtili 94 osob / 53 streľbou, 38 doprav. prostried., 3 osoby iným sposobom, /, 355 zranili ťažko a 500 ľahko