Zjednotenie Nemecka

Zjednotenie Nemecka

1. Nemecké štáty pred zjednotením

– rozvoj priemyselnej revolúcie , ktorý však bol brzdený hospodárskou a politickou rozdrobenosťou

– od polovice 19. storočia sa v Nemecku množili strediská ťažby uhlia, hutníckeho a strojárskeho priemyslu a vznikali nové priemyselné odvetvia

– začala sa koncentrácia výroby a vzrastal význam veľkých bánk

– nastal aj rozvoj dopravy (zakladali sa veľké dopravné spoločnosti a rozširovala sa sieť železníc)

– v Porýní, saku a Porúrí vznikali husto zaľudnené oblasti

– nastal rast a rozvoj veľkých miest (Berlín, Kolín nad Rýnom, Frankfurt nad Mohanom, Lipsko, Hamburg)

– neexistencia jednotného hospodárskeho a colného trhu bola veľkou prekážkou ďalšieho priemyselného rozvoja a preto sa podporovala požiadavka zjednotenia Nemecka

– jedným z najväčších presadzovateľov zjednotenia bola nová nemecká buržoázia

– pre zjednotenie krajiny sa vyslovovali aj pruskí junkeri (veľkostatkárska šľachta)

– najsilnejším nemeckým štátom bolo Prusko, ktoré sa postavilo do čela zjednocovacieho procesu

2. Cesta k zjednoteniu

– najväčším nepriateľom zjednotenia Nemecka bolo Rakúsko s veľmi silným postavením v Nemeckom spolku a v Ríšskom sneme, ktorému predsedal rakúsky cisár

– o vedúce postavenie v Nemeckom spolku zápasilo aj Prusko

– v roku 1861 nastúpil na pruský trón Viliam I., ktorého cieľom bolo vybudovanie silnej armády a centralizovanej štátnej správy

– praktickým vykonávateľom Viliamovej politiky sa stal diplomat a politik Otto von Bismarck, ktorého Viliam I. vymenoval v roku 1862 za pruského kancelára („železný kancelár“)

– Bismarck sa rozhodol pre postupnú realizáciu svojho cieľa

– v roku 1864 Prusko spolu s Rakúskom napadli Dánsko a získali Holštajnsko (Rakúsko) a Šlezvicko(Prusko)

– v roku 1866 Prusi obsadili Holštajnsko, čím vyvolali rakúsko – pruskú vojnu

– 3. júla 1866 bola rakúska armáda porazená pri Sadové neďaleko Hradca Králové

– následným pražským mierom bol zrušený Nemecký spolok, čím sa skončila rakúska moc v Nemecku

– vznikol Severonemecký spolok, ktorý združoval nemecké štáty okrem južného Nemecka, kde malo svoj vplyv Francúzsko

– Prusko si chcelo pripojiť k Severonemeckému spolku aj juhonemecké štáty, ale narážalo na odpor Francúzska

– v júli 1870 sa Francúzi podujali ku kroku, ktorý pobúril nemeckého cisára

– v kúpeľnom meste Bad Ems požiadal francúzsky vyslanec Viliama I., aby sa zaručil, že hohenzollernský pruský princ sa nikdy nebude uchádzať o španielsky trón , to Viliam I. odmietol a tajnú tzv. emžskúdepešu s informáciou o stretnutí poslal Bismarckovi, ktorý ju odovzdal novinárom a rozpútal tak škandál, ktorý znemožnil francúzskeho cisára

– 19. júla 1870 Francúzi vyhlásili Prusku vojnu, spoliehajúc sa na pomoc juhonemeckých štátov

– 30.7. – 2. 8. 1870 bola francúzska armáda porazená pri Sedane, čo umožnilo Prusom zjednotiť celé Nemecko ( vznikla tzv. Druhá nemecká ríša, ktorá zanikla v roku 1918)

– 18. januára 1871 bolo vo Versailles vyhlásené Nemecké cisárstvo, ktoré bolo konštitučným federatívnym spolkom nemeckých kniežatstiev a troch slobodných miest , na jeho čele bol Spolkový snem, Spolková rada a nemecký cisár, ktorým sa stal Viliam I.

– zjednotené Nemecko sa v priebehu niekoľkých rokov stalo najsilnejším európskym štátom po stránke ekonomickej a vojenskej