Slovenské národné obrodenie

Slovenské národné obrodenie

PREDPOKLADY SNO

koncom 18. stor. sa v Uhorsku začínajú formovať národnosti na novodobé národy
-  najlepšie podmienky mali Maďari, pretože mali dobré hospodárstvo, silnú strednú šľachtu, pozície na uhorskom sneme a v kultúrnej oblasti sa postavili proti germanizačným snahám Viedne
-  Maďari sa usilovali rozšíriť maďarčinu do celého Uhorska a vytvoriť jednotný štát
-  v 18.stor. v dosledku reforiem Márie Terézie a Jozefa II. vznikli predpoklady pre formovanie moderného slovenského národa aj v duchu osvietenských myšlienok
-  došlo k premene feudálnej spoločnosti na občiansko – národnú spoločnosť, ktorá združovala všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na povod
-  Slováci nemali jednotný jazyk, preto nemohli byť považovaný za národ
-  práve v tomto období vznikla idea SNO

VÝVIN SLOVENSKÉHO NÁRODA

slovo Slovák sa spomína po prvýkrát v 15. stor.
-  bol obmedzený hospodárskou a spoločenskou zaostalosťou
-  obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu
-  sloven. maloburžoázia bola malopočetná a málo národne uvedomelá
hybnou silou SNO sa stala inteligencia / kňazi a učitelia /, ktorá sa sústredila na tieto otázky :
· spisovný jazyk
· šírenie osvety a národného cítenia
NÁROD – spoločenstvo ľudí charakterizovaných týmito znakmi :
a)  jednotné územie
b)  spoločná reč
c)  národná kultúra
d)  ekonomika
SNO sa vyvíjalo v 3 etapách:
1. 1780 – 1820
2. 1820 – 1835
3. 1835 – 1848

I. OBDOBIE SNO  1780 – 1820

1.  snaha združovať vzdelancov spoločného jazyka zakladaním celonárodných spolkov napr. v r. 1808 vznikla Učená spoločnosť malohontská a v r. 1810 vznikla Učená spoločnosť banského okolia
2.  šírenie osvety – najvýraz. Juraj Fándly
3.  zdrojom národnej hrdosti bola veľkomoravská a cyrilo – metodská tradícia
sústredili sa na jazykovú otázku
-  diskusie o jazykových otázkach prebiehali na stránkach PREŠBURSKÝCH NOVÍN, ktoré vychádzali v rokoch 1783 – 1787 v Bratislave, boli to prvé slovenské noviny vydávané v biblickej češtine
v 80. rokoch 18. stor. vytvoril katolícký kňaz JOZEF IGNÁC BAJZA vlastnú jazykovú normu, ktorá vychádzala zo západoslovenčiny
1783 vydal v tomto jazyku 1. slovenský román RENÉ MLÁDENCA PRÍHODI A SKÚSENOSTI
-  slovenské národné povedomie sa usilovala šíriť národná generácia, ktorá sídlila v seminári v Bratislave a bola združená v Spoločnosti pestovania slovenskej reči, na čele ANTON BERNOLÁK
 
-  tento 1. generálný seminár bol v Braitslave otvorený 1. júna 1784
1787 uzákonená jednotná západoslovenčina na základe trnavského nárečia
-  Bernolák vydal tieto diela :
· 1787 JAZYKOVEDNO – KRITICKÁ ROZPRAVA O SLOVENSKÝCH PÍSMENACH –  o povode slovenských slov
· 1790 GRAMATICA SLAVICA – vysvetľuje slovenskú gramatiku
-  veľkolepé dielo, ktoré vyšlo oveľa neskor slovník – SLOVÁR SLOVENSKÍ, ČESKO – ĽATINSKO – NEMECKO – UHERSKÍ / MAĎARSKÝ /
-  Slováci rozdelení nábožensky sa začali deliť aj v otázke spisovného jazyka a vytvorili 2 prúdy SNO :

1. katolíckí vzdelanci – bernolákovci

1792 založili v TRNAVE Slovenské učené tovarišstvo
· predseda : Anton Bernolák
· tajomník a pokladník : Juraj Fándly
· hlavným cieľom Slovenského účeného tovarišstva bolo vydávať svetové a náboženské knihy v bernolákovčine
JURAJ FÁNDLY – rozvíjal ľudovo – výchovnú činnosť, vo svojich osvetových spisoch  ZELINKÁR, VČELÁR, či PIĽNÍ, DOMAJŠÍ A POĽNÍ HOSPODÁR  poúčal roľníkov o najnovších hospodárských poznatkoch, a tak sa snažil zlepšiť ich sociálné postavenie

2. slovenskí evanjelickí vzdelanci

-  evanjelickí vzdelanci bernolákovčinu neprijali, naďalej používali biblickú češtinu a úzko spolupracovali s ČNO
-  medzi evanjelických vzdelancov patril ONDREJ PALACKÝ, ktorý začal v máji 1785 v Banskej Bystrici vydávať časopis STARÉ NOVINY LITERÁTNÍHO UMĚNÍ, po roku však zanikol
1785 v Banskej Bystrici založená SLOVANSKÁ SPOLOČNOSŤ – založil PLACHÝ, RIBAY, HRDLIČKA
12. december 1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave založená KATEDRA REČI A LITERATÚRY ČESKOSLOVENSKEJ
-  zásluhu na činnosti Katedry mali BOHUSLAV TABLIC a JURAJ PALKOVIČ – predseda, bol profesorom na Katedre, venoval sa aj  vydávaniu ľudovovýchovných kalendárov

II. OBDOBIE SNO  1820 – 1835
· vystupovanie proti nadradenosti Maďarov a obhajoba princípu rovnosti národov
-  ideál Rusko – jediná slovanská slobodná krajina
-  zhoršili sa podmienky pre slovenské národné hnutie, pretože na čele monarchie stál kancelár METTERNICH
-  slovenskí vzdelanci hľadali oporu u iných slovanských národov, preto sa šírila myšlienka slovanskej vzájomnosti
-  členili sa na 2 prúdy :

1. vstúpenci biblickej češtiny
JÁN KOLLÁR
· autor myšlienky všeslovanskej vzájomnosti, inšpirovaný nemeckým filozofom Herderom / chápal jazyk ako základný znak národa /
· považoval všetkých Slovanov za jeden národ a odlišnosť jeho jazykov pokladal len za nárečové odchýlky a dialekty
· slovanský národ rozdelil na 4 kmene, ďalej členené na podnárečia
· národ – 4 kmene a 4 nárečia
· 4 kmene :
1. ruské
2.  česko – slovenské
3.  poľské
4.  ilýrske / Srbsko a Chorvátsko /
-  základné znaky národa : mravy, obyčaje, reč
-  túto koncepciu národa vysvetlil v práci PÍSNĚ SVETSKÉ LIDU SLOVESNKÉMU V UHŘICH a v práci O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI  MEDZDI KMENY A NÁREČIMI SLÁVSKÝMI
 
PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK

· podporoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
· tvorca základov vedeckej slavistiky
· priklonil sa ku Kollárovej koncepcii národa
· diela : SLOVANSKÝ NÁRODOPIS 1842
SLOVANSKÉ STAROŽITNOSTI  1837
DEJINY SLOVANSKEJ REČI A LITERATÚRY  1826
· tieto diela napísal v nemčine, chcel nimi dokázať, že Slovania patria medzi povodné národy a prispeli k tvorbe jej kultúry
· otázku jazyka chcel riešiť reformou češtiny pomocou slovenčiny

2.  bernolákovci
JÁN HERKEĽ  vypracoval gramatiku spoločného slovanského jazyka
JÁN KOIŠ  zostavil 5 zvazkový VŠESLOVANSKO – NEMECKO – LATINSKÝ SLOVNÍK
JURAJ PALKOVIČ preložil bibliu do benolákovčiny
ALEXANDER RUDNAY – ostrihomský arcibiskup, podporovateľ zavádzania bernolákovčiny v cirkevnom živote, podporoval vydávanie slovenských učebníc
MARTIN HAMULJAK – podporoval myšlienku rozvoja slovenčiny ako aj myšlienku rozvoja slovenského národa
-  zaslúžil sa o zblíženie a spoluprácu obidvoch prúdov SNO
30. apríl 1826PEŠTI založený SLOVENSKÝ ČITATEĽSKÝ SPOLOK
· založil ho M. Hamuljak za bernolákovcov a Ján Kollár za evanjelikov
· spolok zabezpečoval nákup slovanských kníh
1. august 1834 založil Hamuljak v Budíne SPOLOK MILOVNÍKOV REČI A LITERATÚRY SLOVENSKEJ
· 1. celonárodná slovenská kultúrná inštitúcia
· nástupca Slovenského čitateľského spolku
· predseda JÁN KOLLÁR
· podpredseda a tajomník MARTIN HAMULJAK
· 1835 – 1840 tento spolok vydával ALMANACH ZORA

JÁN HOLLÝ
-  vytvoril v bernolákovčine diela básnickej a národnej hodnoty
-  venoval sa hlavne veľkomoravskej tradícii
-  napísal eposy SLÁV, SVATOPLUK
-  počas 2. etapy SNO silneli aj národné obrany proti silnejúcej maďarizácii
-  najaktívnejší odporcovia maďarizácie – SAMO HOJČ, ĽUDO ŠUHAJDA, JÁN KOLLÁR
-  vo svojich prejavoch obhajoval rovnosť všetkých národov a kritizovali snahy Maďarov o nadradenosť
-  v rámci národných  obrán sa rozvíjalo aj slovenské divadelníctvo napr. GAŠPAR FEJÉRPATAKY – BELOPOTOCKÝ založil v Liptovskom Sv. Mikuláši 1. slovenské ochotnícké divadlo, prvá hra – Chalupka – Kocúrkovo
1841 v obci SOBOTIŠTE vznikol divadelný spolok SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO V STOLICI NITRIANSKEJ
· zakladateľ SAMUEL JURKOVIČ, otec 1. slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej

III. OBDOBIE SNO  1835 – 1848
-  vedúcu úlohu prevzala štúrovská generácia pod vedením Ľudovíta Štúra
-  vo svojej práci zvýraznila sociálnú otázku, usilovala sa o sociálné pozdvihnutie ľudových vrstiev
-  patrili tu HURBAN, HODŽA, VRCHOVSKÝ, ŠKULTÉTY, J. F. RIMAVSKÝ, CTIBOR ZOH, SAMO CHALUPKA
-  jadrom štúrovskej generácie bola skupina študujúca na evanjelickom lýceu v Bratislave
august 1839 založili SPOLOČNOSŤ ČESKOSLOVANSKÚ, aj keď prvá slovenská študentská spoločnosť bola založená už v roku 1824 na evanjelickom lýceu v Kežmarku
-  zameriavali sa na národno – buditeľsku prácu / sústredili sa na meštianské a roľnícké vrstvy, v ktorých videli základ  ďalšieho rozvoja národného hnutia /
od 30. rokov 19. stor. sa hlavným organizátorom stal Ľudovít Štúr, jeho najbližšími spolupracovníkmi boli JOZEF MILOSLAV HURBAN, MICHAL MILOSLAV HODŽA
-  1. predsedom študentského spolku sa stal JURAJ PALKOVIČ, podpredseda Ľ. ŠTÚR
24. apríl 1836 uskutočnili Štúrovci pamiatkovú vychádzku na Devín, kde prisahali vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená / Štúr – Velislav, Hurban + Hodža – Miloslav /
1. február 1837 Štúr sa stal námestníkom Palkoviča na katedre
1837 vláda zatvorila študenstské spoločnosti a Štúrovci založili tajný spolok VZÁJOMNOSŤ / 1837 – 1840 /, mal protifeudálné zameranie, jeho cieľom bolo šíriť vzdelanosť medzi Slovákmi a princípy demokratickej občianskej spoločnosti, preto sa zamerali na sociálnú oblasť a tým sa líšili od predchdzajúcich 2 období
propagovali moderné podnikanie a vzdelávanie
podporovali zakladanie úverových družstiev
5. január 1842 v Bratislave začal posobiť 1. peňažný ústav na Slovensku – SPORITEĽŇA
bojovali za zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií, boli za rovnosť všetkých občanov, propagovali slovenčinu ako úradný jazyk
5. jún 1842 vypracovali a odovzdali cisárovi FERDINANDOVI V. Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti národnostného útlaku, požadoval zastavenie maďarizácie – reakcia na generálny inšpektorát evanjelického grófa KAROLA ZAIA, ktorý presadzoval maďarčinu v evanjelickom cirkevnom živote
-  odozva – Štúr odvolaný z miesta tajomníka Palkoviča + na protest proti odvolaniu Štúra 5. – 6. marca 1844 odišlo z lýcea 22 študentov, pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne KOPALA STUDIENKU slová básne Janka Matušku – štátná hymna NAD TATROU SA BLÝSKA
11. – 16. júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom bol uzákonený celonárodný spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia
1844 vyšla 1. slovenská kniha almanach NITRA
26. – 28. august 1844 založili Š + H + H 1. slovenskú celonárodnú kultúrnu inštitúciu TATRÍN v Liptovskom Sv. Mikuláši, zanikol v r. 1848
predsedom Tarínu bol Hodža
1. august 1845 začal vydávať SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINY, vychádzali 2-krát týždenne a boli to prvé slovenské politické noviny
-  príčiny, ktoré štúrovcov viedli k prijatiu nového spisovného jazyka Štúr vysvetlil v spise NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ  1846, nová gramatika slovenčiny NÁUKA REČI SLOVENSKEJ 1846
9. február 1845 vznikol Spolok gazdovsky – 1. svojpomocné družstvo v Európe, jeho založenie inicioval S. Jurkovič
1846 začal Hurban vydávať literárno – vedecký časopis SLOVENSKJE POHĽADY, po obnovení v roku 1881 vychádzajú dodnes a sú najstarším periodikom na Slovensku
10. august 1847 Tatrínské zhromaždenie v Čachticiach došlo k zjednoteniu štúrovcov a bernolákovcov, k spolupráci evanjelikov a katolíkov, Štúrová slovenčina sa stala spisovným jazykom
21. september 1847 Štúr sa stal poslancom za mesto Zvolen na Uhorskom sneme, kde predniesol slovenký politický program
-  žiadal zrušenie poddanstva, aby sa z neho poddaní mohli za pomoci štátu vykúpiť

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/8956-slovenske-narodne-obrodenie/