koncom 18. stor. sa v Uhorsku začínajú formovať národnosti na
novodobé národy
- najlepšie podmienky mali Maďari, pretože mali dobré hospodárstvo, silnú strednú šľachtu, pozície na uhorskom sneme
a v kultúrnej oblasti sa postavili proti germanizačným snahám Viedne
- Maďari sa usilovali rozšíriť maďarčinu do celého Uhorska a
vytvoriť jednotný štát
- v 18.stor. v dosledku reforiem Márie Terézie a Jozefa II. vznikli predpoklady pre formovanie moderného
slovenského národa aj v duchu osvietenských myšlienok
- došlo k premene feudálnej spoločnosti na občiansko – národnú spoločnosť,
ktorá združovala všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na povod
- Slováci nemali jednotný jazyk, preto nemohli
byť považovaný za národ
- práve v tomto období vznikla idea SNO
slovo Slovák sa
spomína po prvýkrát v 15. stor.
- bol obmedzený hospodárskou a spoločenskou zaostalosťou
- obyvateľstvo sa venovalo
poľnohospodárstvu
- sloven. maloburžoázia bola malopočetná a málo národne uvedomelá
- hybnou silou SNO sa stala
inteligencia / kňazi a učitelia /, ktorá sa sústredila na tieto otázky :
· spisovný jazyk
· šírenie osvety a
národného cítenia
- NÁROD – spoločenstvo ľudí charakterizovaných týmito znakmi :
a) jednotné územie
b)
spoločná reč
c) národná kultúra
d) ekonomika
SNO sa vyvíjalo v 3 etapách:
1. 1780 –
1820
2. 1820 – 1835
3. 1835 – 1848
I. OBDOBIE SNO 1780 – 1820
1. snaha združovať vzdelancov spoločného jazyka zakladaním celonárodných spolkov napr. v r.
1808 vznikla Učená spoločnosť malohontská a v r. 1810
vznikla Učená spoločnosť banského okolia
2. šírenie osvety – najvýraz. Juraj Fándly
3.
zdrojom národnej hrdosti bola veľkomoravská a cyrilo – metodská tradícia
- sústredili sa na jazykovú otázku
-
diskusie o jazykových otázkach prebiehali na stránkach PREŠBURSKÝCH NOVÍN, ktoré vychádzali v rokoch 1783 –
1787 v Bratislave, boli to prvé slovenské noviny vydávané v biblickej češtine
- v 80. rokoch 18. stor. vytvoril
katolícký kňaz JOZEF IGNÁC BAJZA vlastnú jazykovú normu, ktorá vychádzala zo západoslovenčiny
- 1783
vydal v tomto jazyku 1. slovenský román RENÉ MLÁDENCA PRÍHODI A SKÚSENOSTI
- slovenské národné povedomie sa
usilovala šíriť národná generácia, ktorá sídlila v seminári v Bratislave a bola združená v Spoločnosti pestovania slovenskej
reči, na čele ANTON BERNOLÁK
- tento 1. generálný seminár bol v Braitslave otvorený 1.
júna 1784
- 1787 uzákonená jednotná západoslovenčina na základe trnavského
nárečia
- Bernolák vydal tieto diela :
· 1787 JAZYKOVEDNO – KRITICKÁ ROZPRAVA O SLOVENSKÝCH
PÍSMENACH – o povode slovenských slov
· 1790 GRAMATICA SLAVICA – vysvetľuje
slovenskú gramatiku
- veľkolepé dielo, ktoré vyšlo oveľa neskor slovník – SLOVÁR SLOVENSKÍ, ČESKO –
ĽATINSKO – NEMECKO – UHERSKÍ / MAĎARSKÝ /
- Slováci rozdelení nábožensky sa začali deliť aj v otázke
spisovného jazyka a vytvorili 2 prúdy SNO :
1. katolíckí vzdelanci – bernolákovci
-
1792 založili v TRNAVE Slovenské učené tovarišstvo
· predseda :
Anton Bernolák
· tajomník a pokladník : Juraj Fándly
· hlavným cieľom Slovenského účeného
tovarišstva bolo vydávať svetové a náboženské knihy v bernolákovčine
- JURAJ FÁNDLY – rozvíjal ľudovo –
výchovnú činnosť, vo svojich osvetových spisoch ZELINKÁR, VČELÁR, či PIĽNÍ, DOMAJŠÍ A POĽNÍ
HOSPODÁR poúčal roľníkov o najnovších hospodárských poznatkoch, a tak sa snažil zlepšiť ich sociálné
postavenie
2. slovenskí evanjelickí vzdelanci
- evanjelickí vzdelanci bernolákovčinu neprijali,
naďalej používali biblickú češtinu a úzko spolupracovali s ČNO
- medzi evanjelických vzdelancov patril ONDREJ
PALACKÝ, ktorý začal v máji 1785 v Banskej Bystrici vydávať časopis STARÉ NOVINY LITERÁTNÍHO
UMĚNÍ, po roku však zanikol
- 1785 v Banskej Bystrici založená SLOVANSKÁ
SPOLOČNOSŤ – založil PLACHÝ, RIBAY, HRDLIČKA
- 12. december
1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave založená KATEDRA REČI A LITERATÚRY ČESKOSLOVENSKEJ
-
zásluhu na činnosti Katedry mali BOHUSLAV TABLIC a JURAJ PALKOVIČ – predseda, bol profesorom na
Katedre, venoval sa aj vydávaniu ľudovovýchovných kalendárov
II. OBDOBIE SNO 1820 – 1835
· vystupovanie proti
nadradenosti Maďarov a obhajoba princípu rovnosti národov
- ideál Rusko – jediná slovanská slobodná krajina
- zhoršili sa
podmienky pre slovenské národné hnutie, pretože na čele monarchie stál kancelár METTERNICH
- slovenskí vzdelanci hľadali oporu u iných
slovanských národov, preto sa šírila myšlienka slovanskej vzájomnosti
- členili sa na 2 prúdy :
1.
vstúpenci biblickej češtiny
JÁN KOLLÁR
· autor myšlienky všeslovanskej vzájomnosti,
inšpirovaný nemeckým filozofom Herderom / chápal jazyk ako základný znak národa /
· považoval všetkých Slovanov za jeden národ a
odlišnosť jeho jazykov pokladal len za nárečové odchýlky a dialekty
· slovanský národ rozdelil na 4 kmene, ďalej členené na
podnárečia
· národ – 4 kmene a 4 nárečia
· 4 kmene :
1. ruské
2.
česko – slovenské
3. poľské
4. ilýrske / Srbsko
a Chorvátsko /
- základné znaky národa : mravy, obyčaje, reč
- túto koncepciu národa vysvetlil v práci
PÍSNĚ SVETSKÉ LIDU SLOVESNKÉMU V UHŘICH a v práci O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEDZDI KMENY A NÁREČIMI
SLÁVSKÝMI
PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK
· podporoval myšlienku slovanskej vzájomnosti
· tvorca základov
vedeckej slavistiky
· priklonil sa ku Kollárovej koncepcii národa
· diela : SLOVANSKÝ NÁRODOPIS
1842
SLOVANSKÉ STAROŽITNOSTI 1837
DEJINY SLOVANSKEJ REČI A
LITERATÚRY 1826
· tieto diela napísal v nemčine, chcel nimi dokázať, že Slovania patria medzi povodné
národy a prispeli k tvorbe jej kultúry
· otázku jazyka chcel riešiť reformou češtiny pomocou slovenčiny
2.
bernolákovci
- JÁN HERKEĽ vypracoval gramatiku spoločného slovanského jazyka
- JÁN
KOIŠ zostavil 5 zvazkový VŠESLOVANSKO – NEMECKO – LATINSKÝ SLOVNÍK
- JURAJ
PALKOVIČ preložil bibliu do benolákovčiny
- ALEXANDER RUDNAY – ostrihomský arcibiskup, podporovateľ
zavádzania bernolákovčiny v cirkevnom živote, podporoval vydávanie slovenských učebníc
- MARTIN HAMULJAK –
podporoval myšlienku rozvoja slovenčiny ako aj myšlienku rozvoja slovenského národa
- zaslúžil sa o zblíženie a spoluprácu obidvoch
prúdov SNO
- 30. apríl 1826 v PEŠTI založený SLOVENSKÝ ČITATEĽSKÝ
SPOLOK
· založil ho M. Hamuljak za bernolákovcov a Ján Kollár za evanjelikov
· spolok
zabezpečoval nákup slovanských kníh
- 1. august 1834 založil Hamuljak v Budíne SPOLOK MILOVNÍKOV REČI
A LITERATÚRY SLOVENSKEJ
· 1. celonárodná slovenská kultúrná inštitúcia
· nástupca Slovenského
čitateľského spolku
· predseda JÁN KOLLÁR
· podpredseda a tajomník MARTIN
HAMULJAK
· 1835 – 1840 tento spolok vydával ALMANACH ZORA
JÁN
HOLLÝ
- vytvoril v bernolákovčine diela básnickej a národnej hodnoty
- venoval sa hlavne veľkomoravskej tradícii
-
napísal eposy SLÁV, SVATOPLUK
- počas 2. etapy SNO silneli aj národné obrany proti silnejúcej maďarizácii
-
najaktívnejší odporcovia maďarizácie – SAMO HOJČ, ĽUDO ŠUHAJDA, JÁN KOLLÁR
- vo svojich prejavoch obhajoval
rovnosť všetkých národov a kritizovali snahy Maďarov o nadradenosť
- v rámci národných obrán sa rozvíjalo aj slovenské
divadelníctvo napr. GAŠPAR FEJÉRPATAKY – BELOPOTOCKÝ založil v Liptovskom Sv. Mikuláši 1.
slovenské ochotnícké divadlo, prvá hra – Chalupka – Kocúrkovo
- 1841 v obci SOBOTIŠTE
vznikol divadelný spolok SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO V STOLICI NITRIANSKEJ
·
zakladateľ SAMUEL JURKOVIČ, otec 1. slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej
III. OBDOBIE
SNO 1835 – 1848
- vedúcu úlohu prevzala štúrovská generácia pod vedením Ľudovíta Štúra
-
vo svojej práci zvýraznila sociálnú otázku, usilovala sa o sociálné pozdvihnutie ľudových vrstiev
- patrili tu HURBAN,
HODŽA, VRCHOVSKÝ, ŠKULTÉTY, J. F. RIMAVSKÝ, CTIBOR ZOH, SAMO CHALUPKA
- jadrom štúrovskej
generácie bola skupina študujúca na evanjelickom lýceu v Bratislave
- august 1839 založili SPOLOČNOSŤ
ČESKOSLOVANSKÚ, aj keď prvá slovenská študentská spoločnosť bola založená už v roku 1824 na evanjelickom
lýceu v Kežmarku
- zameriavali sa na národno – buditeľsku prácu / sústredili sa na meštianské a roľnícké vrstvy,
v ktorých videli základ ďalšieho rozvoja národného hnutia /
- od 30. rokov 19. stor. sa hlavným organizátorom stal
Ľudovít Štúr, jeho najbližšími spolupracovníkmi boli JOZEF MILOSLAV HURBAN, MICHAL MILOSLAV HODŽA
- 1.
predsedom študentského spolku sa stal JURAJ PALKOVIČ, podpredseda Ľ. ŠTÚR
- 24. apríl 1836 uskutočnili
Štúrovci pamiatkovú vychádzku na Devín, kde prisahali vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená / Štúr
– Velislav, Hurban + Hodža – Miloslav /
- 1. február 1837 Štúr sa stal námestníkom Palkoviča na katedre
-
1837 vláda zatvorila študenstské spoločnosti a Štúrovci založili tajný spolok VZÁJOMNOSŤ / 1837 – 1840
/, mal protifeudálné zameranie, jeho cieľom bolo šíriť vzdelanosť medzi Slovákmi a princípy demokratickej občianskej
spoločnosti, preto sa zamerali na sociálnú oblasť a tým sa líšili od predchdzajúcich 2 období
- propagovali moderné
podnikanie a vzdelávanie
- podporovali zakladanie úverových družstiev
- 5. január 1842 v Bratislave
začal posobiť 1. peňažný ústav na Slovensku – SPORITEĽŇA
- bojovali za zrušenie poddanstva, šľachtických
privilégií, boli za rovnosť všetkých občanov, propagovali slovenčinu ako úradný jazyk
- 5. jún 1842 vypracovali a
odovzdali cisárovi FERDINANDOVI V. Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti
národnostného útlaku, požadoval zastavenie maďarizácie – reakcia na generálny inšpektorát evanjelického grófa KAROLA ZAIA, ktorý
presadzoval maďarčinu v evanjelickom cirkevnom živote
- odozva – Štúr odvolaný z miesta tajomníka Palkoviča + na protest proti
odvolaniu Štúra 5. – 6. marca 1844 odišlo z lýcea 22 študentov, pri odchode spievali na nápev ľudovej
piesne KOPALA STUDIENKU slová básne Janka Matušku – štátná hymna NAD TATROU SA BLÝSKA
- 11.
– 16. júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom bol uzákonený celonárodný spisovný jazyk na základe stredoslovenského
nárečia
- 1844 vyšla 1. slovenská kniha almanach NITRA
- 26. – 28. august
1844 založili Š + H + H 1. slovenskú celonárodnú kultúrnu inštitúciu TATRÍN v Liptovskom Sv.
Mikuláši, zanikol v r. 1848
- predsedom Tarínu bol Hodža
- 1. august
1845 začal vydávať SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINY, vychádzali 2-krát týždenne a boli to prvé slovenské politické noviny
-
príčiny, ktoré štúrovcov viedli k prijatiu nového spisovného jazyka Štúr vysvetlil v spise NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA
PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ 1846, nová gramatika slovenčiny NÁUKA REČI SLOVENSKEJ
1846
- 9. február 1845 vznikol Spolok gazdovsky – 1. svojpomocné družstvo v Európe,
jeho založenie inicioval S. Jurkovič
- 1846 začal Hurban vydávať literárno – vedecký časopis SLOVENSKJE
POHĽADY, po obnovení v roku 1881 vychádzajú dodnes a sú najstarším periodikom na Slovensku
- 10. august
1847 Tatrínské zhromaždenie v Čachticiach došlo k zjednoteniu štúrovcov a bernolákovcov, k spolupráci
evanjelikov a katolíkov, Štúrová slovenčina sa stala spisovným jazykom
- 21. september 1847 Štúr sa stal poslancom za
mesto Zvolen na Uhorskom sneme, kde predniesol slovenký politický program
- žiadal zrušenie poddanstva, aby sa z neho
poddaní mohli za pomoci štátu vykúpiť