Slovenské národné obrodenie

Slovenské národné obrodenie

PREDPOKLADY SNO

koncom 18. stor. sa v Uhorsku začínajú formovať národnosti na novodobé národy

– najlepšie podmienky mali Maďari, pretože mali dobré hospodárstvo, silnú strednú šľachtu, pozície na uhorskom sneme a v kultúrnej oblasti sa postavili proti germanizačným snahám Viedne

– Maďari sa usilovali rozšíriť maďarčinu do celého Uhorska a vytvoriť jednotný štát

– v 18.stor. v dosledku reforiem Márie Terézie a Jozefa II. vznikli predpoklady pre formovanie moderného slovenského národa aj v duchu osvietenských myšlienok

– došlo k premene feudálnej spoločnosti na občiansko – národnú spoločnosť, ktorá združovala všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na povod

– Slováci nemali jednotný jazyk, preto nemohli byť považovaný za národ

– práve v tomto období vznikla idea SNO

VÝVIN SLOVENSKÉHO NÁRODA

slovo Slovák sa spomína po prvýkrát v 15. stor.

– bol obmedzený hospodárskou a spoločenskou zaostalosťou

– obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu

– sloven. maloburžoázia bola malopočetná a málo národne uvedomelá

– hybnou silou SNO sa stala inteligencia / kňazi a učitelia /, ktorá sa sústredila na tieto otázky :

· spisovný jazyk

· šírenie osvety a národného cítenia

– NÁROD – spoločenstvo ľudí charakterizovaných týmito znakmi :

a) jednotné územie

b) spoločná reč

c) národná kultúra

d) ekonomika
SNO sa vyvíjalo v 3 etapách:

1. 1780 – 1820

2. 1820 – 1835

3. 1835 – 1848

I. OBDOBIE SNO 1780 – 1820

1. snaha združovať vzdelancov spoločného jazyka zakladaním celonárodných spolkov napr. v r. 1808 vznikla Učená spoločnosť malohontská a v r. 1810 vznikla Učená spoločnosť banského okolia

2. šírenie osvety – najvýraz. Juraj Fándly

3. zdrojom národnej hrdosti bola veľkomoravská a cyrilo – metodská tradícia

– sústredili sa na jazykovú otázku

– diskusie o jazykových otázkach prebiehali na stránkach PREŠBURSKÝCH NOVÍN, ktoré vychádzali v rokoch 1783 – 1787 v Bratislave, boli to prvé slovenské noviny vydávané v biblickej češtine

– v 80. rokoch 18. stor. vytvoril katolícký kňaz JOZEF IGNÁC BAJZA vlastnú jazykovú normu, ktorá vychádzala zo západoslovenčiny

– 1783 vydal v tomto jazyku 1. slovenský román RENÉ MLÁDENCA PRÍHODI A SKÚSENOSTI

– slovenské národné povedomie sa usilovala šíriť národná generácia, ktorá sídlila v seminári v Bratislave a bola združená v Spoločnosti pestovania slovenskej reči, na čele ANTON BERNOLÁK

– tento 1. generálný seminár bol v Braitslave otvorený 1. júna 1784

– 1787 uzákonená jednotná západoslovenčina na základe trnavského nárečia

– Bernolák vydal tieto diela :

· 1787 JAZYKOVEDNO – KRITICKÁ ROZPRAVA O SLOVENSKÝCH PÍSMENACH – o povode slovenských slov

· 1790 GRAMATICA SLAVICA – vysvetľuje slovenskú gramatiku

– veľkolepé dielo, ktoré vyšlo oveľa neskor slovník – SLOVÁR SLOVENSKÍ, ČESKO – ĽATINSKO – NEMECKO – UHERSKÍ / MAĎARSKÝ /

– Slováci rozdelení nábožensky sa začali deliť aj v otázke spisovného jazyka a vytvorili 2 prúdy SNO :

1. katolíckí vzdelanci – bernolákovci

– 1792 založili v TRNAVE Slovenské učené tovarišstvo

· predseda : Anton Bernolák

· tajomník a pokladník : Juraj Fándly

· hlavným cieľom Slovenského účeného tovarišstva bolo vydávať svetové a náboženské knihy v bernolákovčine

– JURAJ FÁNDLY – rozvíjal ľudovo – výchovnú činnosť, vo svojich osvetových spisoch ZELINKÁR, VČELÁR, či PIĽNÍ, DOMAJŠÍ A POĽNÍ HOSPODÁR poúčal roľníkov o najnovších hospodárských poznatkoch, a tak sa snažil zlepšiť ich sociálné postavenie

2. slovenskí evanjelickí vzdelanci

– evanjelickí vzdelanci bernolákovčinu neprijali, naďalej používali biblickú češtinu a úzko spolupracovali s ČNO

– medzi evanjelických vzdelancov patril ONDREJ PALACKÝ, ktorý začal v máji 1785 v Banskej Bystrici vydávať časopis STARÉ NOVINY LITERÁTNÍHO UMĚNÍ, po roku však zanikol

– 1785 v Banskej Bystrici založená SLOVANSKÁ SPOLOČNOSŤ – založil PLACHÝ, RIBAY, HRDLIČKA

– 12. december 1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave založená KATEDRA REČI A LITERATÚRY ČESKOSLOVENSKEJ

– zásluhu na činnosti Katedry mali BOHUSLAV TABLIC a JURAJ PALKOVIČ – predseda, bol profesorom na Katedre, venoval sa aj vydávaniu ľudovovýchovných kalendárov

II. OBDOBIE SNO 1820 – 1835

· vystupovanie proti nadradenosti Maďarov a obhajoba princípu rovnosti národov

– ideál Rusko – jediná slovanská slobodná krajina

– zhoršili sa podmienky pre slovenské národné hnutie, pretože na čele monarchie stál kancelár METTERNICH

– slovenskí vzdelanci hľadali oporu u iných slovanských národov, preto sa šírila myšlienka slovanskej vzájomnosti

– členili sa na 2 prúdy :

1. vstúpenci biblickej češtiny
JÁN KOLLÁR

· autor myšlienky všeslovanskej vzájomnosti, inšpirovaný nemeckým filozofom Herderom / chápal jazyk ako základný znak národa /

· považoval všetkých Slovanov za jeden národ a odlišnosť jeho jazykov pokladal len za nárečové odchýlky a dialekty

· slovanský národ rozdelil na 4 kmene, ďalej členené na podnárečia

· národ – 4 kmene a 4 nárečia

· 4 kmene :

1. ruské

2. česko – slovenské

3. poľské

4. ilýrske / Srbsko a Chorvátsko /

– základné znaky národa : mravy, obyčaje, reč

– túto koncepciu národa vysvetlil v práci PÍSNĚ SVETSKÉ LIDU SLOVESNKÉMU V UHŘICH a v práci O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEDZDI KMENY A NÁREČIMI SLÁVSKÝMI
 
PAVOL JOZEF ŠAFÁRIK

· podporoval myšlienku slovanskej vzájomnosti

· tvorca základov vedeckej slavistiky

· priklonil sa ku Kollárovej koncepcii národa

· diela : SLOVANSKÝ NÁRODOPIS 1842
SLOVANSKÉ STAROŽITNOSTI 1837
DEJINY SLOVANSKEJ REČI A LITERATÚRY 1826

· tieto diela napísal v nemčine, chcel nimi dokázať, že Slovania patria medzi povodné národy a prispeli k tvorbe jej kultúry

· otázku jazyka chcel riešiť reformou češtiny pomocou slovenčiny

2. bernolákovci

– JÁN HERKEĽ vypracoval gramatiku spoločného slovanského jazyka

– JÁN KOIŠ zostavil 5 zvazkový VŠESLOVANSKO – NEMECKO – LATINSKÝ SLOVNÍK

– JURAJ PALKOVIČ preložil bibliu do benolákovčiny

– ALEXANDER RUDNAY – ostrihomský arcibiskup, podporovateľ zavádzania bernolákovčiny v cirkevnom živote, podporoval vydávanie slovenských učebníc

– MARTIN HAMULJAK – podporoval myšlienku rozvoja slovenčiny ako aj myšlienku rozvoja slovenského národa

– zaslúžil sa o zblíženie a spoluprácu obidvoch prúdov SNO

– 30. apríl 1826 v PEŠTI založený SLOVENSKÝ ČITATEĽSKÝ SPOLOK

· založil ho M. Hamuljak za bernolákovcov a Ján Kollár za evanjelikov

· spolok zabezpečoval nákup slovanských kníh

– 1. august 1834 založil Hamuljak v Budíne SPOLOK MILOVNÍKOV REČI A LITERATÚRY SLOVENSKEJ

· 1. celonárodná slovenská kultúrná inštitúcia

· nástupca Slovenského čitateľského spolku

· predseda JÁN KOLLÁR

· podpredseda a tajomník MARTIN HAMULJAK

· 1835 – 1840 tento spolok vydával ALMANACH ZORA

JÁN HOLLÝ

– vytvoril v bernolákovčine diela básnickej a národnej hodnoty

– venoval sa hlavne veľkomoravskej tradícii

– napísal eposy SLÁV, SVATOPLUK

– počas 2. etapy SNO silneli aj národné obrany proti silnejúcej maďarizácii

– najaktívnejší odporcovia maďarizácie – SAMO HOJČ, ĽUDO ŠUHAJDA, JÁN KOLLÁR

– vo svojich prejavoch obhajoval rovnosť všetkých národov a kritizovali snahy Maďarov o nadradenosť

– v rámci národných obrán sa rozvíjalo aj slovenské divadelníctvo napr. GAŠPAR FEJÉRPATAKY – BELOPOTOCKÝ založil v Liptovskom Sv. Mikuláši 1. slovenské ochotnícké divadlo, prvá hra – Chalupka – Kocúrkovo

– 1841 v obci SOBOTIŠTE vznikol divadelný spolok SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO V STOLICI NITRIANSKEJ

· zakladateľ SAMUEL JURKOVIČ, otec 1. slovenskej herečky Aničky Jurkovičovej

III. OBDOBIE SNO 1835 – 1848

– vedúcu úlohu prevzala štúrovská generácia pod vedením Ľudovíta Štúra

– vo svojej práci zvýraznila sociálnú otázku, usilovala sa o sociálné pozdvihnutie ľudových vrstiev

– patrili tu HURBAN, HODŽA, VRCHOVSKÝ, ŠKULTÉTY, J. F. RIMAVSKÝ, CTIBOR ZOH, SAMO CHALUPKA

– jadrom štúrovskej generácie bola skupina študujúca na evanjelickom lýceu v Bratislave

– august 1839 založili SPOLOČNOSŤ ČESKOSLOVANSKÚ, aj keď prvá slovenská študentská spoločnosť bola založená už v roku 1824 na evanjelickom lýceu v Kežmarku

– zameriavali sa na národno – buditeľsku prácu / sústredili sa na meštianské a roľnícké vrstvy, v ktorých videli základ ďalšieho rozvoja národného hnutia /

– od 30. rokov 19. stor. sa hlavným organizátorom stal Ľudovít Štúr, jeho najbližšími spolupracovníkmi boli JOZEF MILOSLAV HURBAN, MICHAL MILOSLAV HODŽA

– 1. predsedom študentského spolku sa stal JURAJ PALKOVIČ, podpredseda Ľ. ŠTÚR

– 24. apríl 1836 uskutočnili Štúrovci pamiatkovú vychádzku na Devín, kde prisahali vernosť slovenskému národu a prijali slovanské mená / Štúr – Velislav, Hurban + Hodža – Miloslav /

– 1. február 1837 Štúr sa stal námestníkom Palkoviča na katedre

– 1837 vláda zatvorila študenstské spoločnosti a Štúrovci založili tajný spolok VZÁJOMNOSŤ / 1837 – 1840 /, mal protifeudálné zameranie, jeho cieľom bolo šíriť vzdelanosť medzi Slovákmi a princípy demokratickej občianskej spoločnosti, preto sa zamerali na sociálnú oblasť a tým sa líšili od predchdzajúcich 2 období

– propagovali moderné podnikanie a vzdelávanie

– podporovali zakladanie úverových družstiev

– 5. január 1842 v Bratislave začal posobiť 1. peňažný ústav na Slovensku – SPORITEĽŇA

– bojovali za zrušenie poddanstva, šľachtických privilégií, boli za rovnosť všetkých občanov, propagovali slovenčinu ako úradný jazyk

– 5. jún 1842 vypracovali a odovzdali cisárovi FERDINANDOVI V. Slovenský prestolný prosbopis, ktorý obsahoval sťažnosti národnostného útlaku, požadoval zastavenie maďarizácie – reakcia na generálny inšpektorát evanjelického grófa KAROLA ZAIA, ktorý presadzoval maďarčinu v evanjelickom cirkevnom živote

– odozva – Štúr odvolaný z miesta tajomníka Palkoviča + na protest proti odvolaniu Štúra 5. – 6. marca 1844 odišlo z lýcea 22 študentov, pri odchode spievali na nápev ľudovej piesne KOPALA STUDIENKU slová básne Janka Matušku – štátná hymna NAD TATROU SA BLÝSKA

– 11. – 16. júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom bol uzákonený celonárodný spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia

– 1844 vyšla 1. slovenská kniha almanach NITRA

– 26. – 28. august 1844 založili Š + H + H 1. slovenskú celonárodnú kultúrnu inštitúciu TATRÍN v Liptovskom Sv. Mikuláši, zanikol v r. 1848

– predsedom Tarínu bol Hodža

– 1. august 1845 začal vydávať SLOVENSKJE NÁRODŇJE NOVINY, vychádzali 2-krát týždenne a boli to prvé slovenské politické noviny

– príčiny, ktoré štúrovcov viedli k prijatiu nového spisovného jazyka Štúr vysvetlil v spise NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ  1846, nová gramatika slovenčiny NÁUKA REČI SLOVENSKEJ 1846

– 9. február 1845 vznikol Spolok gazdovsky – 1. svojpomocné družstvo v Európe, jeho založenie inicioval S. Jurkovič

– 1846 začal Hurban vydávať literárno – vedecký časopis SLOVENSKJE POHĽADY, po obnovení v roku 1881 vychádzajú dodnes a sú najstarším periodikom na Slovensku

– 10. august 1847 Tatrínské zhromaždenie v Čachticiach došlo k zjednoteniu štúrovcov a bernolákovcov, k spolupráci evanjelikov a katolíkov, Štúrová slovenčina sa stala spisovným jazykom

– 21. september 1847 Štúr sa stal poslancom za mesto Zvolen na Uhorskom sneme, kde predniesol slovenký politický program

– žiadal zrušenie poddanstva, aby sa z neho poddaní mohli za pomoci štátu vykúpiť