Formovanie sovietskeho bloku
Formovanie sovietskeho bloku
- po vojne sa pred ZSSR vynorila otázka, ako obnoviť vojnou zničenú krajinu
- už
v roku 1948 priemyselná výroba prekročila predvojnový stav a naďalej rástla
- veľmi pomaly sa oživovala poľnohospodárska výroba, na
zásobovanie miest sa používali podobné prostriedky :roľníkom sa odoberali potraviny násilím, v roku 1946 vypukol na Ukrajine ďalší
hladomor
- po vojne Stalina trápili aj iné obavy – domov sa vracali milióny vojakov zo zahraničia, kde poznali svet, ktorý im sovietska
propaganda zakrývala, preto sa Stalin rozhodol zostriť kontrolu nad všetkými oblasťami života – novým upevnením
diktatúry
- do gulagov sa dostávali ďalšie milióny ľudí
- aj stranícky aparát
zasiahli nové čistky, ktoré sa nevyhli ani armáde
- v povojnových rokoch Stalinov diktátorský spôsob vládnutia
dosiahol vrchol
- strach pred vplyvmi zo zahraničia naplno zasiahol sovietsku vedu a umenie, začala sa kampaň za „
ideovú očistu vedy a kultúry“, ktorej cieľom bolo izolovať krajinu od okolitého sveta
- izolovanie kultúrneho života
sa nieslo pod heslom boja proti kozmopolitizmu ( nepriaznivými pre sovietsky režim sa stali napr. hudobníci S. Prokofiev, D. Šostakovič, A.
Chačaturjan, spisovateľ M. Bulgakov a iní.....)
- prijatím tzv. Trumanovej doktríny si začal aj Stalin uvedomovať, že
v Európe sa skončili nestabilné povojnové pomery, v ktorých bolo možné dúfať vo víťazstvo komunizmu, to prinútilo ZSSR k snahe
o konsolidáciu svojho bloku
- v strednej a východnej Európe sa začala sovietizácia , resp. presadzovanie sovietskeho
modelu komunizmu
- tieto krajiny mali tvoriť akési nárazníkové pásmo medzi ZSSR a Európou, ktorú oslobodzovali iné
jednotky
- pod tlakom ZSSR začali krajiny nárazníkového pásma svoju politiku prispôsobovať jeho záujmom
- v prvých mesiacoch po vojne sovietskej politike nahrávala povojnová atmosféra, hlavne ľavicový posun v každej európskej
spoločnosti
- za hlavných sprostredkovateľov si vybral domáce komunistické strany
- keďže pri
slobodných voľbách „hrozilo riziko víťazstva“ nekomunistických strán, snažili sa Sovieti o založenie organizácie, , ktorá by určitým
spôsobom koordinovala činnosť komunistických strán a doviedla ich tak do víťazného konca
- za tým to účelom bola
v septembri 1947 do poľského mesta Szklarska Poreba zvolaná konferencia komunistických strán
- tam bolo založené
INFORMBYRO ( Informačné byro komunistických a robotníckych strán), členmi sa stali komunisti zo ZSSR, ČSR, Poľska, Maďarska, Bulharska,
Rumunska, Juhoslávie, Francúzska a Talianska
- v praktickej činnosti sa činnosť Informbyra prejavovala bezodkladným
vykonávaním príkazov z Moskvy
- aj vďaka činnosti Informbyra začali v strednej a východnej Európe vznikať tzv.
ľudovodemokratické štáty, čo bol v podstate dobový termín pre komunistické diktatúry
- schéma komunistických
prevratov bola v zásade rovnaká, najprv sa konali slobodné voľby, ktoré vďaka dozoru sovietskej armády boli často zmanipulované tak, aby
z nich víťazne vyšli komunistické strany, pokiaľ sa predsa podarilo zvíťaziť nekomunistickým stranám, začalo komunisti opäť so
sovietskou pomocou s osočovaním a kriminalizovaním nekomunistických strán
- po úspešne prevedenom prevrate s pravidla
nasledoval podpis priateľskej zmluvy so ZSSR, ktorou si Stalin zabezpečil svoju dominanciu v tomto priestore
- napr. postup
komunistických strán nazvali výstižne maďarskí komunisti salámovou taktikou
- bývalé krajiny sovietskej záujmovej
sféry sa zmenili na spoločenstvo satelitných štátov, tzv. sovietsky blok, pevne riadené a do detailov kontrolované ZSSR
krajina
|
obdobie prevratu | meno vodcu komunistov |
Rumunsko |
1946-1947 | George Georgiu-Dej |
Bulharsko
| 1947 |
Juraj Dimitrov |
Poľsko | 1947
| Boleslaw Bierut |
Maďarsko | 1947-1948 | Matyás Rákosi
|
ČSR | 1948 | Klement Gottwald |
a)Sovietsko – juhoslovanská
roztržka
- aj v Juhoslávii sa po vojne dostali k moci komunisti
- na rozdiel od ostatných štátov však juhoslovanské
národy ( Srbi, Chorváti, Slovinci, Bosniaci, Macedónci a Albánci) za svoju slobodu nevďačili sovietskej armáde, ale domácemu odboju, na čele
ktorého stál partizánsky vodca Josip Broz Tito
- aj v Juhoslávii vládla komunistická diktatúra, ale rozdiel bol v tom,že tam
zaviedli komunisti vlastný a nie sovietsky model diktatúry
- bezprostredne po vojne boli juhoslovansko-sovietske styky veľmi priateľské,
potvrdené spojeneckou zmluvou v roku 1945
- problém nastal v roku 1947, keď začal Tito podnikať prvé kroky na vznik akejsi balkánskej
federácie, do ktorej by okrem Juhoslávie patrili aj Bulhari a Albánci
- spor vyvrcholil v roku 1948, keď boli juhoslovanskí komunisti na
pôde Informbyra obviňovaní zo zrady socializmu a dokonca aj z fašizmu
- Tito odmietol Stalinove požiadavky na podriadenie sa, čo viedlo
k vylúčeniu Komunistickej strany Juhoslávie z Informbyra, odvolaniu sovietskych poradcov z Belehradu, a k politickej a ekonomickej izolácii
Juhoslávie
- vojenskému konflikti zabránilo pravdepodobne iba vypuknutie Kórejskej vojny v roku 1950
- sovietsko – juhoslovanský
konflikt poukázal na „nebezpečenstvo nacionalizmu“ v sovietskom bloku
- Stalin sa začal obávať, aby Juhosláviu nenasledovali ďalší
komunistickí vodcovia v Európe, preto na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia inicioval vlnu čistiek, ktorými mali byť odstránení
predstavitelia tzv. nacionalistickej úchylky
- v prvej vlne boli na dlhoročné tresty a priamo na smrť odsúdení vodcovia opozícií,
radoví občania predstavitelia a príslušníci cirkví
- v druhej vlne boli odsúdení predstavitelia komunistických strán napr.
v Poľsku ( Wladyslaw Gomulka-väznený), v Maďarsku ( László Rajk – popravený), v ČSR ( Rudolf Slánský-popravený, Vladimír Clementis
– popravený, Gustáv Husák- väznený)
b) Hospodársky vývoj
- so sovietizáciou politického života
postupovala aj sovietizácia hospodárstva
- v každej krajine sa prijímali direktívne národnohospodárske plány- päťročnice, krajinám
bol vnútený monolitný model hospodárskeho vývoja
- v súvislosti s juhoslovanskou neposlušnosťou vznikla aj ekonomicko- mocenská
organizácia, ktorá mala spočiatku slúžiť na koordináciu sankcií voči Juhoslávii
- 5.-8.1. 1949 založilo sedem štátov sovietskeho
bloku Radu vzájomnej hospodárskej pomoci - RVHP ( ZSSR, ČSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Albánsko- vystúpilo v roku 1961), ktorá
mala koordinovať a urýchliť ekonomický vývoj krajín sovietskeho bloku, v skutočnosti však mala podriadiť sovietskemu vojensko-priemyselnému
komplexu aj ekonomiky ostatných satelitov
- v roku 1950 do RVHP vstúpila NDR, v roku 1962 Mongolsko, od roku 1964 mala svoje zastúpenie
v jednotlivých sekciách aj Juhoslávia, v roku 1972 Kuba, v roku 1978 Vietnam, jej sídlom bola Moskva, svoju činnosť ukončila v roku
1990
- začiatkom 50. rokov 20. storočia sa vo všetkých krajinách sovietskeho bloku začala kolektivizácia poľnohospodárstva- násilné
združstevňovanie
- sovietskemu modelu sa muselo prispôsobiť aj riadenie kultúrneho života
c) Stalinova smrť
a zmena sovietskej politiky
- 5.3.1953 zomrel Stalin
- v najužšom vedení strany sa rozpútal brutálny mocenský boj (
vrcholil zavraždením jedného z kandidátov na najvyššiu pozíciu- šéfa tajnej služby L. Beriju)
- z boja o nástupníctvo
v rokoch 1953-1955 víťazne vyšiel Nikita Sergejevič Chruščov, stal sa prvým tajomníkom ÚV KSSZ , oficiálne sa však najužšie vedenie
strany rozhodlo, že bude rešpektovať zásady kolektívneho vedenia, doba Stalinovej samovlády bola preč, no namiesto moci jedného človeka
nastúpila vláda oligarchie
- hospodárstvo bolo do značnej miery zmilitarizované, čo sa prejavovalo na nízkej výrobe spotrebných
tovarov a na veľmi nízkej životnej úrovni obyvateľstva komunistických krajín
- Chruščov sa preto začal výraznejšie zaujímať
možnosťami oživenia poľnohospodárstva a spotrebného priemyslu
- na medzinárodnom poli sa snažil o zníženie napätia, dokonca
navštívil USA
- vo vnútornej politike sa rozhodol zasadiť mýtu o Stalinovi rozhodnú ranu
- vo februári 1956 sa zišiel XX. zjazd
KSSZ, na ktorom predniesol tajný referát ( medzi delegátmi na uzavretom zasadaní), v ktorom jednoznačne odsúdil kult Stalinovej osobnosti,
pomenoval Stalinove zločiny, odsúdil stalinský spôsob vlády, nekritizoval však komunistický systém a aj napriek zmierneniu represálií
nedošlo k odstráneniu diktátorského spôsobu vlády v ZSSR- režim bez masovéhoteroru, ale so zachovaním politického systému-
NEOSTALINIZMUS
- zrušil však niektoré obmedzenia slobody, propagoval mierové spolužitie národov, zastavil kampaň proti Juhoslávii
( v roku 1955- ospravedlnenie Titovi)
- Chruščovova politika bola na sovietske pomery nezvykle liberálna ( umelci toto obdobie nazvali „
dobou odmäku“)
- ZSSR ďalej zbrojil a upevňoval svoju vojenskú silu, úspešne rozvíjal svoj kozmický program (4.10. 1957 vypustil
prvú umelú družicu Zeme Sputnik1)
- kombinácia zahraničných a vnútorných neúspechov však podlomila Chruščovove pozície
a v roku 1964 ho zvrhlo Politbyro a jeho nástupcom sa stal prívrženec tradicionalistického konzervatívneho krídla v komunistickej strane
Leonid Iľjič Brežnev – začala sa éra neoficiálnej rehabilitácie J. V. Stalina
d) Prejavy protikomunistického odporu v
Európe
- obdobie 50. rokov 20. storočia, aj v súvislosti so Stalinovou smrťou, sa stalo obdobím masových prejavov nespokojnosti
národov v strednej Európe s komunistickou diktatúrou
Situácia v NDR
- už v roku 1953 došlo k výbuchu
odporu v tzv. východnom Berlíne, kde proti komunistickej diktatúre protestovali nemeckí študenti a robotníci
- Ústredný výbor SED
vyhlásil v roku 1953 nový kurz- zvýšenie životnej úrovne
- berlínski stavbári protestovali proti zvýšeniu noriem- vypuklo ľudové
povstanie ( 17.6.1953), ktoré bolo potlačené vojskami ZSSR
Situácia v Poľsku
- historicky podmienené
nepriateľstvo Poliakov voči Rusom, ako aj neobmedzené zasahovanie do poľských záležitostí viedlo v roku 1956 k masovým nepokojom
-
28.6.1956- vzbura poľských robotníkov v Poznani
- v októbri sa po 8 rokoch väzenia dostal do vedenia strany Wladyslaw Gomulka, keďže
neprejavoval nepriateľstvo voči komunistickému režimu, Sovieti vojensky nezasiahli a nechali ho pri moci
- bolo umožnené drobné
podnikanie, roľníci vystupovali z družstiev, zlepšili sa vzťahy cirkev-štát
- vďaka tomu sa Poľsko stalo najslobodnejším
komunistickým štátom Európy
- už v roku 1957 bola opäť zavedená cenzúra
Revolúcia v Maďarsku
-
úspech Gomulku v Poľsku povzbudil komunistov v Maďarsku, ktorí sa chceli zbaviť stalinistu M Rákosiho a E. Geroa
- v júni 1956 sa
predseda vlády Imre Nagy vyslovil za demokratizáciu strany a štátu ( snaha o pluralitnú demokraciu, neutralitu Maďarska, slobodné voľby),
čím narazil na odpor Rákosiho, ktorý mal podporu ZSSR
- v októbri 1956 prerástla nespokojnosť do protikomunistickej revolúcie
-
23.10. 1956 vypuklo ľudové povstanie v Budapešti
- 4.11.1956- útok sovietskych tankov na Budapešť ( zahynulo asi 400Maďarov, 600
sovietskych vojakov)
- po tejto „ druhej sovietskej okupácii“ sa krajinou prehnala vlna represálií, tisíce ľudí bolo uväznených,
tristo popravených ( vrátane I. Nagya), státisíce ušli do cudziny
- k moci sa dostal János Kádar- ktorý bol promoskovsky orientovaný
Zones.sk – Zóny pre každého študenta