Klasická novoveká filozofia
Klasická novoveká filozofia
Rozvíja sa v priebehu 17 a 18 storočia a končí sa
v 1. tretine 19 storočia nemeckým klasickým idealizmom ( zakl. F. Bacon, R. Descartes, T. Hobbes )
- na jej rozvoj mali vplyv dva
rozhodujúce činitele:
- Prechod západonemeckých krajín od feudalizmu k buržoázií
- Konštituovanie
a rozvoj novovekej vedy
Kľúčovou disciplínou novovekej filozofie sa stáva Teória poznania
-
Ideál poznania-Matematika ( ranní filozofi boli skvelý matematici ) alebo budovali svoj filozofický systém poznania matematickým spôsobom
(Spinóza)
- Na základe úspechov prírodných vied , matematiky a mechaniky vzniká nový filozofický –Mechanický pohľad na
svet, uzavretý mechanický systém ( skladá sa z nemených prvkov ich pohyb určujú zákony klasickej mechaniky.
- Pre
filozofické zovšeobecňovanie bolo dôležité používanie jednotlívých metód a postupov skúmania prírody- časť filozofov považovala za
univerzálnu matematickú metódu: Dôkaz pravdivosti ( Dedukcie), iní zase upredňostňovali Empirickú metódu
(Indukcia). Filozofi tohto obdobia sa rozvíjali v dvoch líniách
Empirizmus : Filozofický smer, ktorý
považuje pociťovanie a zmyslovú skúsenosť za najpodstatnejšie východisko poznatkov v skutočnosti, základ poznania: Zmyslová
skúsenosť.
Predstavitelia : F.Bacon, J. Locke, G.Berkeley, D.Hume
Racionalizmus : Vyzdvihuje
rozumové schopnosti a poznanie človeka , človek je schopný poznť celú skutočnosť rozumom. Predstavitelia : R.Descartes, B.Spinoza, G.W.
Leibniz
Zakladatelia Novovekej Filozofie ( 1. Pol. 17. Storočia)
F.Bacon, R.Descartes, T.Hobbes
Thomas Hobbes (1588-1679)
- Predstaviteľ sociálnej filozofie, anglický politológ a filozof
- Diela :
Základy prirodzeného a politického práva, elementy filozofie, o slobode a nutnosti
- Leviathan, Hlavné dielo
zaoberajúce sa štátom
- Jadrom jadrom jeho filozofie je nákua o štáte
- Človeka vidí ako egoistu ktorý sa snaží
o vlastná výhody
Leviathan:
Štát je umelé teleso (Leviathan je to biblická príšera schopná požierať
všetko okolo seba vrátane svojích tvorcov). Vzinikal vtedy keď človek zistil že nemôže žiť v stave absolútnej slobody. Tento stav vytvára
situáciu keď každý môže uplatniť svoju neohraničenú slobodu (človek človeku je vekom). Možno ho prekonať ib tak, že
každý sa vzdá časti svojej slobody a odovzdá ju do rúk vládcu. Toto odovzdanie má charakter spoločenskej zmluvy ktorý
Je základom štátneho spolužitia ( najoptimálnejšia forma vlády je podľa Hobbesa absolutistická monarchia)
Francis
Bacon (1561-1626)
- Zakladateľ novovekého empirizmu Právnik, politik
- Jeho filozofia je sústredená v diele
Veľké obnovenie vied
- Sústreďoval sa na skúmanie prírody a hľadanie správnej vedeckej metódy bádania
Poznanie je sila.
- Hlavnou ideou jeho diela je aby človek ovládol prírodu prostredníctvom poznania a prakticky využil
jej vlastnosti, procesy a zákony.
- Vytýčil projekt veľkej obrany vied. Tažisko splnenia vidl vo vytvorení novej
metódy-Indkucie
- Meradlom pravdivosti vedeckých výsledkov sú skúsenosti
- Z procesu poznania treba vylúčiť
falošné predsudky, ilúzie, omyly-Idoly (prekážky ktoré bránia rozumu dostať sa k pravde)
- Rozoznávame štyry druhy
idolov
Idoly Kmeňa : Prekážky spôsobené príslušnosťou k jednotlivému ľudskému rodu
Idoly
Jaskyne : Omyly človeka alebo jednotlivca, nadobudnuté hlavne výchovou, Vzdelaním a záujmami
Idoly Trhu :
Vznikajú zo vzájomnej komunikácie medzi ľudmi
Idoly Divadla : Spočívaju v nekritickom preberaní názorov
autorít , niesu vrodené
Ľudský rozum treba od idolov oslobodiť a očistiť
Francis Bacon Znovu
obnovuje materializmus. Hmota-Elementy ( elementy sú nemenné, nedeliteľné mjú vlastný pohyb).
Spôsob vedeckého poznávania
použil aj na skúmanie spoločnosti
Dielo: Nová Atlantída ( Obraz hospodársky rozkvitajúcej ideálnej spoločnosti)
Utopický ideál. Veda sa môže stať silou ktorá zabezpečí rozkvet spoločnosti
Zones.sk – Zóny pre každého študenta