Klasická novoveká filozofia

Klasická novoveká filozofia

Rozvíja sa v priebehu 17 a 18 storočia a končí sa v 1. tretine 19 storočia nemeckým klasickým idealizmom ( zakl. F. Bacon, R. Descartes, T. Hobbes )

– na jej rozvoj mali vplyv dva rozhodujúce činitele:

– Prechod západonemeckých krajín od feudalizmu k buržoázií

– Konštituovanie a rozvoj novovekej vedy

Kľúčovou disciplínou novovekej filozofie sa stáva Teória poznania

– Ideál poznania-Matematika ( ranní filozofi boli skvelý matematici ) alebo budovali svoj filozofický systém poznania matematickým spôsobom (Spinóza)

– Na základe úspechov prírodných vied , matematiky a mechaniky vzniká nový filozofický –Mechanický pohľad na svet, uzavretý mechanický systém ( skladá sa z nemených prvkov ich pohyb určujú zákony klasickej mechaniky.

– Pre filozofické zovšeobecňovanie bolo dôležité používanie jednotlívých metód a postupov skúmania prírody- časť filozofov považovala za univerzálnu matematickú metódu: Dôkaz pravdivosti ( Dedukcie), iní zase upredňostňovali Empirickú metódu (Indukcia). Filozofi tohto obdobia sa rozvíjali v dvoch líniách

Empirizmus : Filozofický smer, ktorý považuje pociťovanie a zmyslovú skúsenosť za najpodstatnejšie východisko poznatkov v skutočnosti, základ poznania: Zmyslová skúsenosť.
Predstavitelia : F.Bacon, J. Locke, G.Berkeley, D.Hume

Racionalizmus : Vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka , človek je schopný poznť celú skutočnosť rozumom. Predstavitelia : R.Descartes, B.Spinoza, G.W. Leibniz

Zakladatelia Novovekej Filozofie ( 1. Pol. 17. Storočia)
F.Bacon, R.Descartes, T.Hobbes

Thomas Hobbes (1588-1679)

– Predstaviteľ sociálnej filozofie, anglický politológ a filozof

– Diela : Základy prirodzeného a politického práva, elementy filozofie, o slobode a nutnosti

– Leviathan, Hlavné dielo zaoberajúce sa štátom

– Jadrom jadrom jeho filozofie je nákua o štáte

– Človeka vidí ako egoistu ktorý sa snaží o vlastná výhody

Leviathan:

Štát je umelé teleso (Leviathan je to biblická príšera schopná požierať všetko okolo seba vrátane svojích tvorcov). Vzinikal vtedy keď človek zistil že nemôže žiť v stave absolútnej slobody. Tento stav vytvára situáciu keď každý môže uplatniť svoju neohraničenú slobodu (človek človeku je vekom).

Možno ho prekonať ib tak, že každý sa vzdá časti svojej slobody a odovzdá ju do rúk vládcu. Toto odovzdanie má charakter spoločenskej zmluvy ktorý
Je základom štátneho spolužitia ( najoptimálnejšia forma vlády je podľa Hobbesa absolutistická monarchia)

Francis Bacon (1561-1626)

– Zakladateľ novovekého empirizmu Právnik, politik

– Jeho filozofia je sústredená v diele Veľké obnovenie vied

– Sústreďoval sa na skúmanie prírody a hľadanie správnej vedeckej metódy bádania Poznanie je sila.

– Hlavnou ideou jeho diela je aby človek ovládol prírodu prostredníctvom poznania a prakticky využil jej vlastnosti, procesy a zákony.

– Vytýčil projekt veľkej obrany vied. Tažisko splnenia vidl vo vytvorení novej metódy-Indkucie

– Meradlom pravdivosti vedeckých výsledkov sú skúsenosti

– Z procesu poznania treba vylúčiť falošné predsudky, ilúzie, omyly-Idoly (prekážky ktoré bránia rozumu dostať sa k pravde)

– Rozoznávame štyry druhy idolov

Idoly Kmeňa : Prekážky spôsobené príslušnosťou k jednotlivému ľudskému rodu

Idoly Jaskyne : Omyly človeka alebo jednotlivca, nadobudnuté hlavne výchovou, Vzdelaním a záujmami

Idoly Trhu : Vznikajú zo vzájomnej komunikácie medzi ľudmi

Idoly Divadla : Spočívaju v nekritickom preberaní názorov autorít , niesu vrodené

Ľudský rozum treba od idolov oslobodiť a očistiť
Francis Bacon Znovu obnovuje materializmus. Hmota-Elementy ( elementy sú nemenné, nedeliteľné mjú vlastný pohyb).

Spôsob vedeckého poznávania použil aj na skúmanie spoločnosti
Dielo: Nová Atlantída ( Obraz hospodársky rozkvitajúcej ideálnej spoločnosti)

Utopický ideál. Veda sa môže stať silou ktorá zabezpečí rozkvet spoločnosti