Aténska demokracia

Aténska demokracia

Atény -ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika

– rozvíjali sa okolo dvoch centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly a okolo agory – centra verejného života 

– okolo agory vyrástli dôležité budovy: Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom 

– okolo Akropoly boli chrámy a svätyne 

– chlapci od 6 rokov chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať 

– ideálom výchovy bola kalokagatia – telesne krásny a mravne ušľachtilý človek

– vznikli slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges 

– štát riadili úradníci – archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli volení na jeden rok 

– rozdelenie moci: riadenie štátu – archont eponymos , náboženské funkcie – archont basileios
vojenský náčelník – archont polemarchos

– keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších – aristokratická rada (areopág) 

Vývoj aténskej demokracie

– grécka kolonizácia zmenila sociálne zloženie obyvateľstva, silné vrstvy remeselníkov a obchodníkov síce mali veľký majetok, ale nemohli rozhodovať o politických záležitostiach, pretože nepochádzali z aristokratických rodín → to vyvolávalo snahu o zmenu politickej situácie – bola nastolená raná grécka tyrania, ktorá obmedzila moc aristokracie

Reformy v Aténach: 

1.624 – 621 pred Kr. – zákonodarca Drakón bol poverený, aby spísal obyčajové právo v Aténach, podľa ktorého získali politické právo aj roľníci

– tieto zákony nedokázali vyriešiť priepastné majetkové rozdiely v meste

2. 594/593 pred Kr. bol za archonta zvolený Solón, kt. zaviedol v Aténach novú štátnu správu a ústavu

a) vydal zákon proti otroctvu slobodných občanov

b) zrušil aténskym občanom dlhy a vykúpil ich z otroctva

c) obyvateľstvo Atén rozdelil do 4 tried podľa veľkosti majetku
I. trieda
povinnosti: stavba a výzbroj lodí, usporadúvanie slávností, práva: prístup k najvyšším úradom
II. trieda
povinnosti: slúžiť vo vojsku ako jazdec na vlastnom koni, práva: účasť v rade, ktorá pripravovala návrhy zákonov
III. trieda
povinnosti: slúžiť vo vojsku ako ťažkoodenec s vlastnou výzbrojou, práva: zúčastňovať sa na zhromaždení a voliť
IV. trieda: slúžiť vo vojsku ako ľahkoodenec s vlastnou výzbrojou, práva: účasť na sneme slob.občanov

– svojou ústavou položil základy timokracie- polit. systém, v kt. moc v štáte závisí od veľkosti majetku

– zriadil nový najvyšší súd, tvorený porotcami vybratými losovaním

– snem slobodných občanov sa schádzal 4x ročne a rozhodoval o správnom výklade zákona, či o potrebe spresniť ho, potvrdzoval alebo zamietal voľbu najvyšších úradníkov, rozhodoval o vojne a mieri

3. v r. 547/546 prevzal moc v Aténach tyran Peisistratos , ktorý vládol do r. 528/527 pred Kr.

– Atény zaznamenali politický, kultúrny a hospodársky rozmach

– podporil roľníkov a zlomil moc a vplyv veľkostatkárov

– zreformoval peňažníctvo

– dôsledne dodržiaval Solónovu ústavu, dokonca rozdelil štátnu pôdu medzi bezzemkov a umožnil im pracovať na stavbe loďstva

4. v r. 510 pred Kr. uskutočnil reformu Solónovej ústavy Kleistenes – obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, každá fýla vysielala 50 členov do rady, kt. mala 500 členov

– pokúsil sa ústavnou cestou zamedziť tyranii ustanovením črepinového súdu – ostrakizmus

– všetci občania si boli rovní, mali právo voliť, zastávať úrady

– úrady sa obsadzovali žrebovaním

– vojenský úrad stratéga sa obsadzoval výberom vhodného kandidáta
 vytvorili zbor®- z každej fýly sa volil 1 stratég

– najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie – EKKLEZIA

– mohol sa ho zúčastňovať každý, tu sa volili úradníci, riešili spory , bola to priama demokracia

Vrchol aténskej otrokárskej demokracie za Perikla

– dôsledky víťazstva Grékov nad Peržanmi: a) rast politického vplyvu remeselníkov a obchodníkov

b) upevnenie a prehlbovanie demokracie

c) rozvoj Atén

d) zmeny v spôsobe riadenia štátu- rast moci vojenských veliteľov- stratégov

– najvýznamnejším stratégom bol Perikles ( 443-429 pred Kr. zastával úrad prvého stratéga)

– Periklove ústavné zákony- politickú štruktúru tvorilo:

I. ľudové zhromaždenie ( eklezia)- bolo zvolávané 40x ročne, bolo to hlasovanie všetkých osobne slobodných a plnoprávnych občanov

– rozhodovalo o otázke vojny a mieru, spojenectva, zásobovania, občianstva, náboženstva

– malo najvyššiu zákonodárnu a súdnu moc, kontrolovalo úradníkov, štátne financie, stavby

II. Rada 500
III. úrad 10 stratégov
IV. najvyšší porotný súd

– za vlády Perikla vyvrcholila priama otrokárska demokracia – podiel všetkých plnoprávnych občanov na riadení štátu

– chudobným boli vyplácané odmeny – diety – náhrada za stratený čas pri výkone štátneho úradu alebo účasti na ľudovom zhromaždení

Sparta

– najjužnejší cíp Peloponézu na území Lakónie

– pred rokom 1000 pred Kr. príchod Dórov, ktorí ovládli pôvodné grécke kmene Achájcov a zmocnili sa pôdy

– odlišný spôsob vývoja ako v Aténach

– prevaha poľnohospodárstva, pôda a otroci boli kolektívnym majetkom mestského štátu, každý príslušník spartského kmeňa dostal rovnaký prídel pôdy a otrokov

ROZDELENIE OBYVATEĽSTVA

a) Sparťania – jediní plnoprávni občania ( asi 10 000 mužov), nevenovali sa žiadnej výrobnej činnosti, boli to vojaci z povolania, ktorý mali tvrdý vojenský výcvik

b) perioikovia – osobne slobodní, ale politicky neplnoprávni ( roľníci, remeselníci, obchodníci), povinná vojenská služba

c) heilóti – otroci, neslobodné, bezprávne pôvodné obyvateľstvo

VOJENSKÝ SPÔSOB VÝCHOVY

– stála pohotovosť mužov

– vojenská výchova detí bola zverená štátu

1. chlapci– do 7 roku vychovávaní doma

a) 7-20 rokov: výchova k telesnej zdatnosti v štátnych školách s 20- ročnými veliteľmi

– písať, čítať, počítať, naspamäť štátne zákony

– telesná zdatnosť: beh, hod diskom, vrh oštepom, skok do diaľky, zápasenie, výcvik so zbraňami, výchova k odolnosti, otužilosti, poslušnosti ( telesné tresty), oddanosti, statočnosti

b) od 20 do 30 rokov: plná výzbroj, zaradenie do vojenských oddielov

– 10 ročná vojenská služba

– po dovŕšení 30. roku života sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť rodinu

c) 30-60 rokov– vojenská služba

– po dovŕšení 60. roku života sa stávali členmi rady starších- geruzie

vojsko: pechota ťažkoodencov- hopliti

2. dievčatá– výchova zdravých a zdatných žien, telesné cvičenie

– učili sa hrať na hudobnom nástroji, tancovať a spievať

ŠTÁTNE ZRIADENIE SPARTY

- od 8. st. pred Kr. sa obyvatelia Sparty riadili Lykurgovou ústavou, ktorá rozdelila pôdu na toľko dielov, koľko bolo v armáde vojakov, čím sa prepojila vojenská moc s politickou a ekonomickou

– forma vlády oligarchia ( vláda silnej skupiny aristokratov)

– št. zriadenie malo monarchisticko-aristokraticko-demokratické prvky

1. na čele 2 králi- archágetovia z dvoch najmocnejších rodov- dedičná doživotná funkcia, boli vrchnými veliteľmi vojska, kňazmi, sudcami a plnú moc mali len na vojnových výpravách

2. rada starších- geruzia ( 28 členov + 2 králi) – mala správnu, súdnu a zákonodárnu právomoc

3. 5 eforov- úradníkov– boli volení z mužov starších ako 60 rokov a boli najvplyvnejšími v čase mieru, dohliadali na úradníkov a kráľov, na výchovu mládeže a kontrolovali štátne financie

– všetci plnoprávni Sparťania sa zúčastňovali na ľudových zhromaždeniach ( apellá), na kt. schvaľovali zákony, volili eforov a rozhodovali o vojne a mieri

– v polici 6. storočia pred Kr. vytvorili Sparťania peloponézsky spolok, ktorý bol najmocnejšou vojenskou silou v starovekom Grécku