Aténska demokracia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 21.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 008 slov
Počet zobrazení: 7 651
Tlačení: 342
Uložení: 367
Aténska demokracia
 
Atény -ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika
- rozvíjali sa okolo dvoch centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly a okolo agory – centra verejného života
- okolo agory vyrástli dôležité budovy: Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom
- okolo Akropoly boli chrámy a svätyne
- chlapci od 6 rokov chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať
- ideálom výchovy bola kalokagatia – telesne krásny  a mravne ušľachtilý človek
- vznikli slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges
- štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli volení na jeden rok
- rozdelenie moci: riadenie štátu – archont eponymos ,  náboženské funkcie – archont basileios
vojenský náčelník – archont polemarchos
- keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších - aristokratická rada (areopág)
Vývoj aténskej demokracie
- grécka kolonizácia zmenila sociálne zloženie obyvateľstva, silné vrstvy remeselníkov a obchodníkov síce mali veľký majetok, ale nemohli  rozhodovať o politických záležitostiach, pretože nepochádzali z aristokratických rodín → to vyvolávalo snahu o zmenu politickej situácie – bola nastolená raná grécka tyrania, ktorá obmedzila moc aristokracie
Reformy v Aténach:
1.624 -  621 pred Kr. – zákonodarca Drakón bol poverený, aby spísal obyčajové právo v Aténach, podľa ktorého  získali politické právo aj roľníci
- tieto zákony nedokázali vyriešiť priepastné majetkové rozdiely v meste
2. 594/593 pred Kr. bol za archonta zvolený Solón, kt. zaviedol v Aténach novú štátnu správu a ústavu
a) vydal zákon proti otroctvu slobodných občanov
b) zrušil aténskym občanom dlhy  a vykúpil ich z otroctva
c) obyvateľstvo Atén rozdelil do 4 tried podľa veľkosti majetku
I. trieda
povinnosti: stavba a výzbroj lodí, usporadúvanie slávností, práva: prístup k najvyšším úradom
II. trieda
povinnosti: slúžiť vo vojsku ako jazdec na vlastnom koni, práva: účasť v rade, ktorá pripravovala návrhy zákonov
III. trieda
povinnosti: slúžiť vo vojsku ako ťažkoodenec s vlastnou výzbrojou, práva: zúčastňovať sa  na zhromaždení a voliť
IV. trieda: slúžiť vo vojsku ako ľahkoodenec s vlastnou výzbrojou, práva: účasť na sneme slob.občanov
- svojou ústavou položil základy timokracie- polit. systém, v kt. moc v štáte závisí od veľkosti majetku
- zriadil nový najvyšší súd, tvorený porotcami vybratými losovaním
- snem slobodných občanov sa schádzal 4x ročne a rozhodoval  o správnom výklade zákona, či o potrebe  spresniť ho, potvrdzoval alebo zamietal voľbu najvyšších úradníkov, rozhodoval o vojne a mieri 
3. v r. 547/546 prevzal moc v Aténach tyran Peisistratos , ktorý vládol do r. 528/527 pred Kr.
- Atény zaznamenali politický, kultúrny  a hospodársky rozmach
- podporil roľníkov a zlomil moc  a vplyv veľkostatkárov
- zreformoval peňažníctvo
- dôsledne dodržiaval Solónovu ústavu, dokonca rozdelil štátnu pôdu medzi bezzemkov a umožnil im pracovať na stavbe loďstva
4. v r. 510 pred Kr. uskutočnil reformu Solónovej ústavy Kleistenes  - obyvateľov rozdelil podľa územnej príslušnosti na 10 fýl, každá fýla vysielala 50 členov do rady,  kt. mala 500 členov
- pokúsil sa ústavnou cestou zamedziť tyranii ustanovením črepinového súdu - ostrakizmus
- všetci občania si boli rovní, mali právo voliť, zastávať úrady
- úrady sa obsadzovali žrebovaním
- vojenský úrad stratéga sa obsadzoval výberom vhodného kandidáta
 vytvorili zbor®- z každej fýly sa volil 1 stratég 
- najdôležitejším politickým orgánom bolo ľudové zhromaždenie - EKKLEZIA
- mohol sa ho zúčastňovať každý, tu sa volili úradníci, riešili spory ,  bola to priama demokracia

Vrchol aténskej otrokárskej demokracie za Perikla
- dôsledky víťazstva Grékov nad Peržanmi: a) rast politického vplyvu remeselníkov  a obchodníkov
b) upevnenie a prehlbovanie demokracie
c) rozvoj Atén 
d) zmeny v spôsobe riadenia štátu- rast moci vojenských veliteľov- stratégov
- najvýznamnejším stratégom bol Perikles ( 443-429 pred Kr. zastával úrad prvého stratéga)
- Periklove ústavné zákony- politickú štruktúru tvorilo:
I. ľudové zhromaždenie ( eklezia)- bolo zvolávané 40x ročne, bolo to hlasovanie všetkých osobne slobodných a plnoprávnych občanov
- rozhodovalo o otázke vojny a mieru, spojenectva, zásobovania, občianstva, náboženstva
- malo najvyššiu zákonodárnu a súdnu moc, kontrolovalo úradníkov, štátne financie, stavby
II. Rada 500
III. úrad 10 stratégov
IV. najvyšší porotný súd 
- za vlády Perikla vyvrcholila priama otrokárska demokracia – podiel všetkých plnoprávnych občanov na riadení štátu
- chudobným boli vyplácané odmeny – diety – náhrada za stratený čas pri výkone štátneho úradu alebo účasti na ľudovom zhromaždení
 
Sparta
- najjužnejší cíp Peloponézu na území Lakónie
- pred rokom 1000 pred Kr. príchod Dórov, ktorí ovládli pôvodné grécke kmene Achájcov a zmocnili sa pôdy
- odlišný spôsob vývoja ako v Aténach
- prevaha poľnohospodárstva, pôda a otroci boli kolektívnym majetkom mestského štátu, každý príslušník spartského kmeňa dostal rovnaký prídel pôdy a otrokov
 
ROZDELENIE  OBYVATEĽSTVA
a)  Sparťania – jediní plnoprávni občania ( asi 10 000 mužov), nevenovali sa žiadnej výrobnej činnosti, boli to vojaci z povolania, ktorý mali tvrdý vojenský výcvik
b)  perioikovia – osobne slobodní, ale politicky neplnoprávni ( roľníci, remeselníci, obchodníci), povinná vojenská služba
c)  heilóti – otroci, neslobodné, bezprávne pôvodné obyvateľstvo
 
VOJENSKÝ SPÔSOB VÝCHOVY
- stála pohotovosť mužov
- vojenská výchova detí bola zverená štátu
1. chlapci- do 7 roku vychovávaní doma
a) 7-20 rokov: výchova k telesnej zdatnosti v štátnych školách s 20- ročnými veliteľmi
- písať, čítať, počítať, naspamäť štátne zákony
- telesná zdatnosť: beh, hod diskom, vrh oštepom, skok do diaľky,  zápasenie, výcvik so zbraňami, výchova k odolnosti, otužilosti, poslušnosti ( telesné tresty), oddanosti, statočnosti
b) od 20 do 30 rokov: plná výzbroj, zaradenie do vojenských oddielov
- 10 ročná vojenská služba
- po dovŕšení 30. roku života sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť rodinu
c) 30-60 rokov- vojenská služba
- po dovŕšení 60. roku života sa stávali členmi rady starších- geruzie
 
vojsko: pechota ťažkoodencov- hopliti
 
2. dievčatá- výchova zdravých a zdatných žien, telesné cvičenie
- učili sa hrať na hudobnom nástroji, tancovať  a spievať
 
ŠTÁTNE ZRIADENIE SPARTY
- od 8. st. pred Kr. sa obyvatelia Sparty riadili Lykurgovou ústavou, ktorá rozdelila pôdu na toľko dielov, koľko bolo v armáde vojakov, čím sa prepojila vojenská moc s politickou a ekonomickou
- forma vlády oligarchia ( vláda silnej skupiny aristokratov)
- št. zriadenie malo monarchisticko-aristokraticko-demokratické prvky
1. na čele 2 králi- archágetovia z dvoch najmocnejších rodov- dedičná doživotná funkcia, boli vrchnými veliteľmi vojska, kňazmi, sudcami a plnú moc mali len na vojnových výpravách
2. rada starších- geruzia ( 28 členov + 2 králi) – mala správnu, súdnu a zákonodárnu právomoc
3. 5 eforov- úradníkov- boli volení z mužov starších ako 60 rokov a boli najvplyvnejšími v čase mieru, dohliadali na úradníkov a kráľov, na výchovu mládeže a kontrolovali štátne financie
 
- všetci plnoprávni Sparťania sa zúčastňovali na ľudových zhromaždeniach ( apellá), na kt. schvaľovali zákony, volili eforov a rozhodovali o vojne a mieri
- v polici 6. storočia pred Kr. vytvorili Sparťania peloponézsky spolok, ktorý bol najmocnejšou vojenskou silou v starovekom Grécku
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016