Renesancia a humanizmus
- renesancia (v preklade: znovuzrodenie, obrodenie): § obnovenie antickej kultúry a nadviazanie
na jej tradície
§ renesanční umelci sa priklonili len vonkajšou formou k antike,
obsah zostáva kresťanský
§ celé 15. storočie je obdobím rannej
renesancie – quatrocento (renesancia na Apeninskom polostrove)
§ od začiatku 16. storočia
do rokov 1560 – 1580 rozlišujeme obdobie vrcholnej renesancie – cinquecento
(renesancia za Alpy)
§ v prvých desaťročiach 17. storočia vyúsťuje renesancia do
baroka
· renesanční myslitelia:
§ človek je slobodné indivíduum, nemá sa len
odriekať a pracovať, má rozvíjať svoje schopnosti
§ verili v silu človeka
§ v centre
poznania je človek s jeho ľudským poznaním (humanus) →
humanizmus → myšlienkový smer (vystriedal stredovekú scholastiku)
· rozhodujúci význam pri
šírení myšlienok humanizmu malo vynájdenie kníhtlače roku 1443 Jánom
Gutenbergom
· miestom vzniku renesancie boli severotalianske mestá: Florencia,
Miláno, Benátky, Janov, Ferrara
· Florencia → Florentská republika – vládol tu
rod Medici, boli podporovateľmi umenia, najmä Cosimo I. Medici; bankárske
a hospodárske centrum
Literatúra
- humanizmus nepôsobil na široké ľudové
vrstvy, ale ovplyvňoval vzdelaných šľachticov a bohatých mešťanov - nepoužíva sa len latinčina, ale začalo sa
písať v jazyku národa → prispieva k rozvoju národných jazykov a literatúry -
predstavitelia: Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erazmus
Rotterdamský – písal po nemecky, kritizoval cirkev, napísal dielo Chvála
bláznovstva
Veda
- bolo potrebné zhromaždiť všetky vedomosti - rozvoj textilnej
výroby, v Taliansku prvé manufaktúry - zdokonalila sa výroba lodí - výroba pušného prachu
a strelných zbraní - výroba okuliarov a ďalekohľadov - rozvoj astronómie: § Ptolemaios –
geocentrický systém (dovtedy)
§ Mikuláš Kopernik – heliocentrický
systém
Umenie
- oslavovalo pozemský život a bolo určené pre
človeka - potrebovali ho hlavne bohatí mešťania a šľachtici, ktorí túžili po kráse → umenie sa sústreďovalo
v mestách a palácoch, nie v kostoloch
Staviteľstvo
- prevládali svetské stavby nad
cirkevnými - stavebné prvky: stĺp, pilier, oblúk,
klenba - paláce: štvorhranné s priestranným dvorom uprostred (dvor ozdobovali arkády)
– štvorcové okná, na stenách rímsy a pilastre - vzniká záhradná
architektúra
Sochárstvo, maliarstvo
- sochári sa usilovali verne zobraziť
skutočnosť, používali živý model a zobrazovali skutočného človeka bez príkras - snažili sa odraziť
duševné stavy v napätí svalov a v držaní tela - predstavitelia: § Donatello – socha
Dávida
§ Michelangelo Buonarroti:
· najvýznamnejší a vrcholný umelec
·
sochy: socha Dňa a Noci, socha Dávida, Mojžiša
· maľby v Sixtínskej
kaplnke
§ Leonardo da Vinci:
· Mona Lisa, Posledná večera –
vrchol perspektívy, Madona v skalách, Dáma s hranostajom
§ Sandro Botticelli –
Primavera, Giuliano de Medici, Cosimo de Medici
§ Rafael Santi – Sixtínska
madona
§ Dürer, Holbein, Cranach – predstavitelia nemeckej
renesancie
Výchova
- cieľom bolo vychovať namiesto rytiera
uhladeného dvorana, ktorý by bol vzdelaný – pribudli nové predmety:
gréčtina, literatúra a dejepis - šľachtici zamenili nepohodlný život
v osamotenom hrade za bývanie v mestskom paláci - Niccolò Macchiavelli – napísal
dielo O kniežati: § podal tu obraz vynikajúceho štátnika (Giuliano de Medici)
§ knieža sledujúce
ušľachtilý cieľ mohlo používať lož, podvody, ba i vraždy (účel svätí prostriedky)
§ nemal žiadne mravné
zásady ako ostatní ľudia
Zones.sk – Zóny pre každého študenta