Renesancia a humanizmus

Renesancia a humanizmus

– renesancia (v preklade: znovuzrodenie, obrodenie): § obnovenie antickej kultúry a nadviazanie na jej tradície

§ renesanční umelci sa priklonili len vonkajšou formou k antike, obsah zostáva kresťanský

§ celé 15. storočie je obdobím rannej renesancie – quatrocento (renesancia na Apeninskom polostrove)

§ od začiatku 16. storočia do rokov 1560 – 1580 rozlišujeme obdobie vrcholnej renesancie – cinquecento (renesancia za Alpy)

§ v prvých desaťročiach 17. storočia vyúsťuje renesancia do baroka

· renesanční myslitelia:

§ človek je slobodné indivíduum, nemá sa len odriekať a pracovať, má rozvíjať svoje schopnosti

§ verili v silu človeka

§ v centre poznania je človek s jeho ľudským poznaním (humanus) → humanizmus → myšlienkový smer (vystriedal stredovekú scholastiku)

· rozhodujúci význam pri šírení myšlienok humanizmu malo vynájdenie kníhtlače roku 1443 Jánom Gutenbergom

· miestom vzniku renesancie boli severotalianske mestá: Florencia, Miláno, Benátky, Janov, Ferrara

· Florencia → Florentská republika – vládol tu rod Medici, boli podporovateľmi umenia, najmä Cosimo I. Medici; bankárske a hospodárske centrum

Literatúra

– humanizmus nepôsobil na široké ľudové vrstvy, ale ovplyvňoval vzdelaných šľachticov a bohatých mešťanov – nepoužíva sa len latinčina, ale začalo sa písať v jazyku národa → prispieva k rozvoju národných jazykov a literatúry – predstavitelia: Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Erazmus Rotterdamský – písal po nemecky, kritizoval cirkev, napísal dielo Chvála bláznovstva

Veda

– bolo potrebné zhromaždiť všetky vedomosti – rozvoj textilnej výroby, v Taliansku prvé manufaktúry – zdokonalila sa výroba lodí – výroba pušného prachu a strelných zbraní – výroba okuliarov a ďalekohľadov

– rozvoj astronómie: § Ptolemaios – geocentrický systém (dovtedy)
§ Mikuláš Kopernik – heliocentrický systém

Umenie

– oslavovalo pozemský život a bolo určené pre človeka – potrebovali ho hlavne bohatí mešťania a šľachtici, ktorí túžili po kráse → umenie sa sústreďovalo v mestách a palácoch, nie v kostoloch

Staviteľstvo

– prevládali svetské stavby nad cirkevnými – stavebné prvky: stĺp, pilier, oblúk, klenba – paláce: štvorhranné s priestranným dvorom uprostred (dvor ozdobovali arkády) – štvorcové okná, na stenách rímsy a pilastre – vzniká záhradná architektúra 

Sochárstvo, maliarstvo

– sochári sa usilovali verne zobraziť skutočnosť, používali živý model a zobrazovali skutočného človeka bez príkras – snažili sa odraziť duševné stavy v napätí svalov a v držaní tela – predstavitelia: § Donatello – socha Dávida

§ Michelangelo Buonarroti:

· najvýznamnejší a vrcholný umelec

· sochy: socha Dňa a Noci, socha Dávida, Mojžiša

· maľby v Sixtínskej kaplnke

§ Leonardo da Vinci:

· Mona Lisa, Posledná večera – vrchol perspektívy, Madona v skalách, Dáma s hranostajom
§ Sandro Botticelli – Primavera, Giuliano de Medici, Cosimo de Medici
§ Rafael Santi – Sixtínska madona
§ Dürer, Holbein, Cranach – predstavitelia nemeckej renesancie

Výchova

– cieľom bolo vychovať namiesto rytiera uhladeného dvorana, ktorý by bol vzdelaný – pribudli nové predmety: gréčtina, literatúra a dejepis – šľachtici zamenili nepohodlný život v osamotenom hrade za bývanie v mestskom paláci – Niccolò Macchiavelli – napísal dielo O kniežati: § podal tu obraz vynikajúceho štátnika (Giuliano de Medici)

§ knieža sledujúce ušľachtilý cieľ mohlo používať lož, podvody, ba i vraždy (účel svätí prostriedky)

§ nemal žiadne mravné zásady ako ostatní ľudia