Revolúcie v rokoch 1848 – 1849
- príčiny: § politika Svätej aliancie
§
v druhej polovici 19. storočia neúroda zemiakov → zvyšovanie cien → nepokoje (hlavne
v mestách)
- prvé revolučné vystúpenie na Sicílii: § január 1848
§
žiadali Ústavu
§ panovník prisľúbil zriadiť komisiu na vypracovanie Ústavy,
tento úspech podporil povstalcov v Európe
Francúzska revolúcia
- po revolúcii v roku 1830
bola zakázaná verejná politická činnosť - schôdze s politickým programom – bankety –
musela povoliť polícia - 22. februára 1848 – nepovolený banket v Paríži →
vláda ho dala rozohnať → vzbura v Paríži → stavanie barikád - požiadavky: § zrušenie monarchie
→ republiku
§ slobodu tlače, zhromažďovania
- kráľ Ľudovít
Filip abdikoval, do exilu - 1848 – 1852: druhá republika - vznikla
dočasná vláda, hlavná úloha – Ústava - bolo vyhlásené všeobecné volebné právo - pripravovali sa
voľby - ostatné časti Francúzska neboli také revolučné ako Paríž → voľby vyhrali umiernení
liberáli a do vlády sa dostali aj monarchisti → povstanie v Paríži,
vláda ho potlačila - prezidentské voľby vyhral kandidát Strany poriadku Napoleon
Bonaparte, synovec Napoleona I. - bolo zrušené všeobecné volebné právo, obmedzilo sa
zhromažďovacie právo, sloboda tlače, bol zavedený policajný dozor - posilnilo sa postavenie armády
a polície - v decembri 1852 sa dal prezident korunovať za
cisára Napoleona III. → Francúzsko sa stalo cisárstvom
Revolúcie na Apeninskom polostrove
· príčiny: boj za občianske
práva a národnú slobodu
· marec 1848 – vypukli povstania
v Benátkach, v Miláne
· podpora zo strany Sardínskeho
kráľovstva – vyhlásilo vojnu Rakúsku; rakúska armáda porazila sardínske jednotky
· ďalšie vzbury: v Toskánsku – republika
· v Benátkach –
republika
· v nových republikách – voľby, príprava Ústavy
· rakúska armáda začala
protiofenzívu a republiky zlikvidovala
Revolúcie v nemeckých štátoch
-
príčiny: boje za občianske práva a národnú jednotu - nepokoje už
koncom roka 1847 v Bádensku, Bavorsku, v Sasku -
18. marca 1848 – povstanie v Berlíne (Prusko): § kráľ odstúpil
§ všetku
moc liberáli
§ voľby – zvolení zástupcovia sa zišli ako celonemecké
Národné zhromaždenie v máji 1848 vo Franfurkte nad Mohanom
§ hlavná úloha: zjednotenie
Nemecka podľa Ústavy
§ dve formy zjednotenia:
· Veľkonemecká – aj Čechy
a Rakúsko
· Malonemecká – zjednotenie okolo Pruska
- nezvíťazila ani jedna koncepcia -
18. marca 1849 – vyhlásená Ústava (občianske slobody, všeobecné hlasovacie právo, zrušila
feudálne výsady) - hlasovaním sa rozhodlo, že panovníkom nad zjednoteným Nemeckom bude pruský kráľ
Fridrich Wilhelm IV., ten odmietol, odmietol schváliť aj Ústavu → tak urobili potom aj
ostatní panovníci nemeckých štátov - vznikajú povstania v Porýní, Bádensku,
Falcku, Sasku – pruská armáda ich potlačila - v Pruskom kráľovstve bola vyhlásená
oktrojovaná ústava – ústava z vôle panovníka – reštauroval sa starý poriadok
Habsburská monarchia
· marec 1848: búrlivé zhromaždenia v Prahe,
Viedni, Budapešti – prvá fáza:
§ vypracúvali sa petície a
žiadosti, aby panovník odvolal Metternicha, nastolil Ústavu, občianske slobody a zrušil feudálne výsady
·
druhá fáza revolúcie: k uvedeným požiadavkám pripojili povstalci aj
národné a hlavne jazykové
· Metternich bol odvolaný
· 25.
apríla – Ústava: obsahovala niektoré občianske slobody, ale nerátala so všeobecným hlasovacím
právom → protesty
· vláda musela Ústavu odvolať a zvolať ríšsky
snem, ktorý mal vypracovať novú Ústavu
· na jeseň 1848 – nepokoje →
musela zasiahnuť armáda
· 2. decembra 1848 odstupuje Ferdinand I. a na trón nastúpil
František Jozef
· ríšsky snem bol rozpustený
· niekde – vojenská
diktatúra
· bol nastolený predrevolučný režim
· február 1848 v Londýne –
Zväz komunistov (Karol Marx, Fridrich Engels)
· program: Manifest komunistickej strany
· chceli nahradiť kapitalizmus socializmom
Zones.sk – Zóny pre každého študenta