Revolúcie v rokoch 1848 – 1849

Revolúcie v rokoch 1848 – 1849

– príčiny: § politika Svätej aliancie
§ v druhej polovici 19. storočia neúroda zemiakov → zvyšovanie cien → nepokoje (hlavne v mestách)

– prvé revolučné vystúpenie na Sicílii: § január 1848
§ žiadali Ústavu
§ panovník prisľúbil zriadiť komisiu na vypracovanie Ústavy, tento úspech podporil povstalcov v Európe

Francúzska revolúcia

– po revolúcii v roku 1830 bola zakázaná verejná politická činnosť – schôdze s politickým programom – bankety – musela povoliť polícia – 22. februára 1848 – nepovolený banket v Paríži → vláda ho dala rozohnať → vzbura v Paríži → stavanie barikád – požiadavky: § zrušenie monarchie → republiku
§ slobodu tlače, zhromažďovania

– kráľ Ľudovít Filip abdikoval, do exilu – 1848 – 1852: druhá republika – vznikla dočasná vláda, hlavná úloha – Ústava – bolo vyhlásené všeobecné volebné právo – pripravovali sa voľby – ostatné časti Francúzska neboli také revolučné ako Paríž → voľby vyhrali umiernení liberáli a do vlády sa dostali aj monarchisti → povstanie v Paríži, vláda ho potlačila – prezidentské voľby vyhral kandidát Strany poriadku Napoleon Bonaparte, synovec Napoleona I. – bolo zrušené všeobecné volebné právo, obmedzilo sa zhromažďovacie právo, sloboda tlače, bol zavedený policajný dozor – posilnilo sa postavenie armády a polície – v decembri 1852 sa dal prezident korunovať za cisára Napoleona III. → Francúzsko sa stalo cisárstvom 

Revolúcie na Apeninskom polostrove

· príčiny: boj za občianske práva a národnú slobodu

· marec 1848 – vypukli povstania v Benátkach, v Miláne

· podpora zo strany Sardínskeho kráľovstva – vyhlásilo vojnu Rakúsku; rakúska armáda porazila sardínske jednotky

· ďalšie vzbury: v Toskánsku – republika

· v Benátkach – republika

· v nových republikách – voľby, príprava Ústavy

· rakúska armáda začala protiofenzívu a republiky zlikvidovala

Revolúcie v nemeckých štátoch

– príčiny: boje za občianske práva a národnú jednotu – nepokoje už koncom roka 1847 v Bádensku, Bavorsku, v Sasku – 18. marca 1848 – povstanie v Berlíne (Prusko): § kráľ odstúpil
§ všetku moc liberáli
§ voľby – zvolení zástupcovia sa zišli ako celonemecké Národné zhromaždenie v máji 1848 vo Franfurkte nad Mohanom

§ hlavná úloha: zjednotenie Nemecka podľa Ústavy
§ dve formy zjednotenia:

· Veľkonemecká – aj Čechy a Rakúsko

· Malonemecká – zjednotenie okolo Pruska

– nezvíťazila ani jedna koncepcia – 18. marca 1849 – vyhlásená Ústava (občianske slobody, všeobecné hlasovacie právo, zrušila feudálne výsady) – hlasovaním sa rozhodlo, že panovníkom nad zjednoteným Nemeckom bude pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV., ten odmietol, odmietol schváliť aj Ústavu → tak urobili potom aj ostatní panovníci nemeckých štátov – vznikajú povstania v Porýní, Bádensku, Falcku, Sasku – pruská armáda ich potlačila – v Pruskom kráľovstve bola vyhlásená oktrojovaná ústava – ústava z vôle panovníka – reštauroval sa starý poriadok

Habsburská monarchia

· marec 1848: búrlivé zhromaždenia v Prahe, Viedni, Budapešti – prvá fáza:
§ vypracúvali sa petície a žiadosti, aby panovník odvolal Metternicha, nastolil Ústavu, občianske slobody a zrušil feudálne výsady

· druhá fáza revolúcie: k uvedeným požiadavkám pripojili povstalci aj národné a hlavne jazykové

· Metternich bol odvolaný

· 25. apríla – Ústava: obsahovala niektoré občianske slobody, ale nerátala so všeobecným hlasovacím právom → protesty

· vláda musela Ústavu odvolať a zvolať ríšsky snem, ktorý mal vypracovať novú Ústavu

· na jeseň 1848 – nepokoje → musela zasiahnuť armáda

· 2. decembra 1848 odstupuje Ferdinand I. a na trón nastúpil František Jozef

· ríšsky snem bol rozpustený

· niekde – vojenská diktatúra

· bol nastolený predrevolučný režim

· február 1848 v Londýne – Zväz komunistov (Karol Marx, Fridrich Engels)

· program: Manifest komunistickej strany

· chceli nahradiť kapitalizmus socializmom