Hneď prvý týždeň sa Ivana so svojimi ôsmimi spolužiakmi vybrali na kúpalisko do Sklených Teplíc. Za lístok na autobus zaplatili päťdesiatjeden korún. Po štyridsiatich ôsmich minútach boli v cieli. Plní očakávania sa ponáhľali k bazénu. Boli tu prvý raz, no dúfali, že nebudú sklamaní.
Hoci sa teplota vody blížila k dvadsiatim ôsmim stupňom, na prvýkrát sa im zdala studená. Popoludní navštívili Banskú Štiavnicu. V jednom zo siedmich väčších obchodov na banskoštiavnických uliciach si kúpili rovnaké tričká po stopäťdesiat korún. Mesto sa im nepáčilo.
„Títo Banskoštiavničania,“ podotkla Ivana, „sú akísi ľahostajní k svojim starobylým historickým pamiatkam.“ Na druhý deň sa rozhodli ísť radšej na túru do Štiavnických vrchov. Keď sa obliekli do nových tričiek a vydali sa na cestu, na Ivankinej tvári sa mihol úsmev. O štyri hodiny dorazili do cieľa prví dvaja, druhí dvaja o pol hodiny neskôr a posledným trvala túra päť hodín. Boli síce unavení, ale spokojní zo svojich výkonov. (152 slov)