Diktát zameraný na číslovky (9. ročník)

Diktát zameraný na číslovky

Hneď prvý týždeň sa Ivana so svojimi ôsmimi spolužiakmi vybrali na kúpalisko do Sklených Teplíc. Za lístok na autobus zaplatili päťdesiatjeden korún. Po štyridsiatich ôsmich minútach boli v cieli. Plní očakávania sa ponáhľali k bazénu. Boli tu prvý raz, no dúfali, že nebudú sklamaní.

Hoci sa teplota vody blížila k dvadsiatim ôsmim stupňom, na prvýkrát sa im zdala studená. Popoludní navštívili Banskú Štiavnicu. V jednom zo siedmich väčších obchodov na banskoštiavnických uliciach si kúpili rovnaké tričká po stopäťdesiat korún. Mesto sa im nepáčilo.

„Títo Banskoštiavničania,“ podotkla Ivana, „sú akísi ľahostajní k svojim starobylým historickým pamiatkam.“ Na druhý deň sa rozhodli ísť radšej na túru do Štiavnických vrchov. Keď sa obliekli do nových tričiek a vydali sa na cestu, na Ivankinej tvári sa mihol úsmev. O štyri hodiny dorazili do cieľa prví dvaja, druhí dvaja o pol hodiny neskôr a posledným trvala túra päť hodín. Boli síce unavení, ale spokojní zo svojich výkonov. (152 slov)