Živnostenský zákon

Živnostenský zákon

HISTÓRIA ŽIVNOSTÍ

Cechy

- predchodcovia živností

- prvé cechy začali vznikať v európskych krajinách už v 12. storočí najmä v Anglicku, Nemecku, Taliansku,

- cechová sústava mala svoj poriadok tzv. artikule,

úlohy cechov:

1. a) rozvoj remesiel c) rozdeľovanie surovín, pomôcok
2. b) organizovanie spoločného nákupu d) predaj výrobkov na trhoch.

- do začiatku 18. storočia bolo najviac cechov obuvníckych, krajčírskych, mäsiarskych, kováčskych, kožušníckych.

- na Slovensku ich bolo približne 1800 – 2000.

Členstvo v cechoch bolo povinné a stalo sa základnou podmienkou vykonávania remesla. Remeselník, ktorý nebol členom cechu bol označený za fušera, nesmel mať učňov a predávať na trhoch. Na čele cechu stál cechmajster, ktorý okrem iného mal právo vyraďovať nekvalitné výrobky.

V roku 1872 dochádza k zrušeniu zákonom a remeselníci sa začínajú združovať v iných organizačne voľnejších formách: spolkoch, spoločenstvách, jednotkách a pod. Uhorský zákon z roku 1872 umožnil živnostníkom združovať sa do živnostenských spolkov, ktoré mali podstatne liberálnejšie stanovy než cechy.

Súčasnosť

Zánik živnostníctva v roku 1952 znamenal aj zhabanie veľkého majetku. Po násilnom prerušení existencie živnostníctva na Slovensku sa začali po roku 1989 znovu zakladať živnosti a organizovať živnostenské spoločenstvá.

- Od 1993 sú živnosti najpočetnejšou formou podnikania na Slovensku. Pôsobia najmú vo sfére obchodu a služieb, v remeslách.

Podmienky živnostenského podnikania upravuje zákon o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon).

Živnostenský zákon sa označuje ako verejnoprávny predpis, pretože upravuje vzťahy medzi štátom a podnikateľmi z hľadiska verejných záujmov.

Pod verejným záujmom rozumieme ochranu záujmov zákazníka, zdravia a života občanov, majetkových hodnôt a bezpečnosť prevádzky.

Živnostenský zákon zabezpečuje určité minimum odbornej spôsobilosti podnikateľov v záujme ochrany spotrebiteľov, ako aj širších verejných záujmov.

Živnostenský zákon sa odlišuje týmto:

1. a) od Obchodného zákonníka, ktorý upravuje právne vzťahy medzi podnikateľmi a právne formy podnikania,
2. b) od Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom a vzťahmi medzi občanmi a podnikateľmi (napr. kúpna zmluva).

CHARAKTERISTIKA ŽIVNOSTI

Živnosť je v živnostenskom zákone (§ 2) vymedzená nasledovnými znakmi:

1. a)ide o sústavnú činnosť – vyžaduje súvislé alebo pravidelné opakované uskutočňovanie podnikania,
2. b) vykonávanú podnikateľom samostatne – za podnikanie sa nepovažuje činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný
3. c) vo vlastnom mene – znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom,
4. d) na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania, zodpovedá za prevzaté záväzky aj prípadné straty z podnikania alebo aj úpadok,
5. e) za účelom dosiahnutia zisku – zisk sa posudzuje ako motív, zákon pritom nevyžaduje, aby bol zisk skutočne dosiahnutý, stačí, ak podnikateľ vykonáva činnosť s úmyslom zisk dosiahnuť,
6. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Vymedzenie živnosti je vymedzením tzv. negatívnym. Živnosťou sa rozumie akákoľvek podnikateľská činnosť, pokiaľ nie je podľa zákona vylúčená zo živnosti, aj keď sa o nej zákon výslovne nezmieňuje alebo pokiaľ nie je v rozpore s dobrými mravmi (napr. obchod s drogami).

Činnosti, ktoré sa nepovažujú za živnosti

Činnosti, ktoré sú vylúčené zo živnostenského podnikania možno rozdeliť do týchto skupín:

1. a) sú to vyhradené činnosti, ktoré podľa zvláštnych zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá PO (pošta)
2. b)využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi (umelci, spisovatelia, autori vynálezov atď
3. c) činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní (lekári, advokáti, znalci, tlmočníci, makléri, reštaurátori, atď.)
4. d) činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať FO aj PO, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní, usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.)
5. e) činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania v školách, atď.

Podmienky prevádzkovania živnosti

Živnosť môžu prevádzkovať FO alebo PO, ak spĺňajú podmienky, ktoré stanovuje živnostenský zákon.

Tieto podmienky môžeme rozdeliť na:

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:

1. a) dosiahnutie veku 18 rokov,
2. b) spôsobilosť na právne úkony,
3. c) bezúhonnosť (výpis z registra).

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku, alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania.

- U právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať FO (osoby), ktorá je jej štatutárnym orgánom.

Osobitné podmienky prevádzkovania živnosti

Sem patrí odborná alebo iná spôsobilosť. Práve skúmanie podmienok odbornej spôsobilosti (uvedených v prílohe zákona) zabezpečuje ochranu verejného záujmu. Nedostatok odbornej spôsobilosti podnikateľa možno nahradiť ustanovením zodpovedného zástupcu. Zodpovedný zástupca je FO, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Tento zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi (neplatí pre manžela/manželku).

Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti a musí mať bydlisko na území SR.

Ak je podnikateľom PO, musí všeobecné aj osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť.

Prekážky prevádzkovania živnosti

1. návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok FO alebo PO, ktorý sa zamietol pre nedostatok majetku
2. ukončenie konkurzu v období troch rokov po ukončení konkurzu,
3. uloženie trestu zákazu činnosti súdom alebo správnym orgánom, ktorý sa týka prevádzkovania živnosti.

Členenie živností

1.Podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť 2.Podľa predmetu podnikania

1. a) remeselné a) obchodné
2. b) viazané b) výrobné
3. c) voľné c) poskytujúce služby

Živnostenské oprávnenie

Živnostenské oprávnenie je právo uskutočňovať živnosť. Toto oprávnenie vzniká fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ splnia požiadavky vyžadované živnostenským zákonom.

Živnostenské oprávnenie ako právo podnikateľa vykonávať živnosť vzniká:

1. a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia živnosti, príp. neskorším dňom, ak je uvedený v ohlásení,
2. b) pri zahraničnej osobe dňom zápisu do obchodného registra. Za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a 46.

Preukaz živnostenského oprávnenia

- zákonom stanovená písomnosť, ktorou podnikateľ preukazuje živnostenské oprávnenie. Preukazom je:

1. a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živnosti „osvedčenie o živnostenskom oprávnení“ – do jeho vydania rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením
2. b)výpis zo živnostenského registra.

Ohlásenie, ktorým vzniklo živnostenské oprávnenie, nemožno vziať späť!

Ohlasovacie živnosti

Ohlasovacie živnosti sa smú prevádzkovať po splnení podmienok na základe ohlásenia živnostenskému úradu. Podnikateľ uvedie v ohlásení všetky potrebné náležitosti:

FO:

1. osobné údaje (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo) a údaj, či súd neuložil zákaz činnosti,
2. obchodné meno,
3. predmet podnikania,
4. identifikačné číslo, ak bolo pridelené (prideľuje živnostenský úrad),
5. miesto podnikania,
6. prevádzkarne, ak sú zriadené,
7. dobu skončenia podnikania (ak sa zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu určitú),
8. deň začatia živnosti (ak chce začať neskôr ako dňom ohlásenia).

FO je povinná preukázať odbornú spôsobilosť (v prípade, že to právny predpis vyžaduje), pripojiť výpis z registra trestov splniť ďalšie náležitosti stanovené zákonom.

PO:

1. obchodné meno, sídlo, právnu formu, meno a bydlisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, osobné údaje zodpovedného zástupcu,
2. identifikačné číslo,
3. predmet podnikania,
4. prevádzkarne, ak sú zriadené,
5. dobu ukončenia podnikania (ak sa zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu určitú),
6. deň začatia živnosti.

PO je povinná preukázať odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, pripojiť výpis z registra trestovosôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom a splniť ďalšie náležitosti stanovené zákonom.

V prípade, že má podnikateľ záujem podnikať vo viacerých oblastiach, musí ich všetky v ohlásení uviesť.

Ak má ohlásenie všetky náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky požadované zákonom, vydá mu živnostenský úrad do 5 dní osvedčenie o živnostenskom oprávnení ako doklad o oprávnení uskutočňovať príslušnú živnosť. Oprávnenie o živnostenskom podnikaní obsahuje tie isté údaje ako ohlásenie, navyše ešte dátum vydania osvedčenia. Okrem tohto osvedčenia o živnostenskom oprávnení je preukazom živnostenského oprávnenia aj výpis zo živnostenského registra. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení je jeden doklad aj pre viac predmetov činnosti

ŽIVNOSTI PODĽA POŽIADAVIEK NA ODBORNÚ SPÔSOBILOSŤ

1.) Remeselné živnosti

Za remeselné živnosti sa považujú také činnosti, podmienkou ktorých je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore (v učebnom alebo študijnom).

Odborná spôsobilosť (schopnosť vykonávať ich) sa preukazuje:

• výučným listom
• iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru (maturitné vysvedčenie, vysokoškolský diplom, osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky)
• dokladom o vykonaní najmenej 1 ročnej praxe v odbore alebo 2 ročnej praxe v príbuznom odbore (pre strednú odbornú školu a vysokú školu).

Remeselné živnosti sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.

Napr. zámočníctvo, hodinárstvo, kamenárstvo, stolárstvo, kaderníctvo, mäsiarstvo, kozmetické služby, pedikúra a manikúra...

2.) Viazané živnosti

Viazané živnosti sú náročnejšie činnosti, pri ktorých je odborná spôsobilosť upravená osobitnými predpismi. Zákon presne určuje podmienky pre konkrétne živnosti, t. j. pre každú živnosť zvlášť.

Viazané živnosti sú uvedené v prílohe č. 2. zákona.

Napr. zlievanie drahých kovov, očná optika, zubná technika, preskúšavanie komínov, masérske služby, sprievodca cestovného ruchu, realitná činnosť, vývoj a výroba zbraní a streliva, sprostredkovanie zamestnania za úhradu.

3.) Voľné živnosti

Voľnými živnosťami sú činnosti, ktoré si nevyžadujú žiadnu odbornú spôsobilosť, čiže odborná spôsobilosť sa vôbec nepreukazuje. Stačí, ak podnikateľ spĺňa všeobecné podmienky.

Voľné živnosti nie sú uvedené v žiadnej prílohe zákona. Sú to teda všetky ostatné živnosti, ktoré spĺňajú znaky podnikateľskej činnosti, napr. podomový obchod, predaj na tržnici

ŽIVNOSTI PODĽA PREDMETU PODNIKANIA

Obchodné živnosti

Sú to:

1. a) kúpa tovaru na účely jeho predaja končenému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
2. b) pohostinská činnosť.

1. Výrobné živnosti

Výrobné živnosti sa v zákone presne nevymedzujú, ale ich podstatou je:

1. a) zhotovovanie strojov, náradí a prípravkov určených na výrobu finálneho výrobku,
2. b) vykonávanie súboru nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,
3. c) predaj a oprava výrobkov,
4. d) montáž, nastavenie, údržba výrobkov.

1. Živnosti poskytujúce služby

Patrí sem:

1. a) poskytovanie opráv a údržby vecí,
2. b) preprava osôb a tovaru,
3. c) iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.

Živnosti poskytujúce služby sa presnejšie vymedzujú v rámci rozsahu živnostenského oprávnenia, čím sa umožní podnikateľovi vykonávať aj niektoré činnosti, ktoré nemajú charakter služieb (napr. podávanie občerstvenia v dopravných prostriedkoch).

ZALOŽENIE ŽIVNOSTI

Na Slovensku je v súčasnosti 50 jednotných kontaktných miest (JKM), kde môžu začínajúci podnikatelia nielen požiadať o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ale hneď si aj splniť niektoré registračné povinnosti, ktoré súvisia so začiatkom podnikania. Jednotné kontaktné miesta sa nachádzajú na odboroch živnostenského podnikania obvodných úradov.

Vyplnením formulára získajú JKM okamžitý prehľad o trestnej bezúhonnosti žiadateľov a o vzniku nového podnikateľského subjektu (pridelenie IČO – identifikačné číslo organizácie) sa automaticky dozvedia aj príslušné daňové úrady a zdravotné poisťovne.

Jednotné kontaktné miesta zaregistrujú podnikateľské subjekty aj za platiteľov dane z príjmov a poistného do verejného zdravotného poistenia.

JKM zaregistrujú nové firmy v súvislosti s následným plnením daňových povinností len v obmedzenom rozsahu. Prihlasujú PO alebo FO iba za platiteľov dane z príjmov. Žiadosti o registráciu za platiteľov iných druhov daní, napr. dane z pridanej hodnoty, dane zo závislej činnosti (ide väčšinou o daň z príjmov zamestnancov), treba podať osobne (priamo) na mieste príslušnom daňovom úrade.

Na JKM nepochodia tí podnikatelia, ktorých predmet činnosti sa viaže na niektorú zo spotrebných daní, napríklad dane z tabakových výrobkov, piva, vína, liehu alebo minerálnych olejov. Správu spotrebných daní vykonáva colná správa.

Novo registrovanej firme bude pridelené daňové identifikačné číslo. Registráciu vykoná daňový úrad do siedmych dní. Lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov z JKM do daňového informačného systému. Daňový úrad potom doručí zaregistrovanému daňovému subjektu desaťmiestne DIČ, ktoré je uvedené na kartičke označenej ako „Osvedčenie o registrácii“.

VÝHODY ŽIVNOSTI

1. jednoduchosť založenia

Živnosť je možné si založiť v priebehu jedného týždňa a žiadateľovi stačí navštíviť živnostenský úrad na vhodnom úrade, alebo vo väčšine prípadov navštíviť len JKM na vhodnom úrade. Ten sa postará o povinnosti spojené s registráciou žiadateľa na daňovom úrade ako aj jeho prihlásenie do systému zdravotného poistenia.

1. počiatočné náklady podnikateľa na živnosť sú nízke
2. Pri založení živnosti nemá podnikateľ zákonom stanovenú povinnosť vložiť do podnikania minimálny počiatočný kapitál a náklady spojené so získaním živnostenského oprávnenia sú oveľa nižšie ako náklady spojené so založením iných foriem podnikania.
3. samostatnosť

Podnikateľ rozhoduje o všetkých záležitostiach sám.

1. zisk

Nerozdeľuje sa, celý si ponechá živnostník.

1. jednoduchosť prevádzkovania

Môže si uplatniť tzv. paušálne výdavky. Tieto predstavujú určité percento z celkových príjmov podnikateľa. V prípade paušálnych výdavkov nie je živnostník povinný viesť účtovníctvo. Túto možnosť však nemôže využiť, ak je platiteľom DPH.

NEVÝHODY ŽIVNOSTI

1. ručenie

Ručí za záväzky celým svojím majetkom, t. j. majetkom používaným na podnikanie, ale aj svojím súkromným majetkom, vrátane majetku manželského partnera v bezpodielovom spoluvlastníctve. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva je možné z ručenia vylúčiť časť majetku, ktorý patrí manželovi/manželke.

1. možnosť získania dodatočného kapitálu

Pri rozširovaní svojho podnikania sa podnikateľ musí spoliehať hlavne na vlastné zdroje alebo úvery od bánk. Banky sú však veľmi opatrné, čo sa týka malého a stredného podnikania a žiadajú veľké záruky. Ide o „ONE MAN WHOW“ čo znamená, že za všetko je zodpovedný človek.

1. registrácia živnostníka

Po získaní živnostenského oprávnenia je živnostník povinný oznámiť začatie podnikania:

1. a) na daňovom úrade – každý živnostník je povinný vykonať registráciu na daň z príjmov. Tento krok za neho zariadi JKM alebo sa na daňovom úrade zaregistruje osobne. Osobná registrácia na DÚ je tiež nevyhnutná v prípade registrácie na daň z pridanej hodnoty.
2. b) v zdravotnej poisťovni – živnostník je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie a preto má povinnosť do 8 dní od vydania živnostenského oprávnenia navštíviť svoju zdravotnú poisťovňu a oznámiť výšku preddavkov, ktoré bude platiť na verejné zdravotné poistenie. K oznámeniu v zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť podklady:

- kópiu živnostenského oprávnenia a originál k nahliadnutiu

- občiansky preukaz

1. c) v sociálnej poisťovni – začínajúci podnikateľ sa pri založení živnosti v sociálnej poisťovni zaregistruje iba v prípade, že chce byť dobrovoľným platiteľom sociálneho poistenia. Povinnosť registrovať sa má až po prekročení zákonom stanoveného obratu po podaní daňového priznania. Potrebné podklady:

- kópia živnostenského oprávnenia a originál k nahliadnutiu

- občiansky preukaz

POVINNOSTI PODNIKATEĽA

- pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom

- prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne

- prevádzkareň označiť, spôsob označenia prevádzkarne určujú predpisy

- chrániť životné a pracovné prostredie

- plniť si daňové povinnosti voči štátu

- viesť účtovníctvo

- hodnoverne preukázať pôvod a spôsob získania tovaru

- tovar označiť cenami

- zákazníkovi vydať doklad o zakúpení tovaru

- viesť inšpekčnú knihu autorizovanú živnostenským úradom, do ktorej sa zapisujú všetky kontrolné zápisy obchodnej inšpekcie, hygienika, daňového úradu a pod.

Prevádzkareň je priestor, kde sa vykonáva živnosť. musí byť na vhodnom a viditeľnom mieste označená (obchodné meno, sídlo, prevádzková doba, zodpovedný vedúci, kategória napr. pohostinstva a pod.

ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER

Je to verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú všetky dôležité údaje týkajúce sa podnikateľskýchsubjektov, ktorým sa vydalo živnostenské oprávnenie. Tieto registre vedú živnostenské úrady a zapisujú do nich podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti. Registre majú evidenčnú a kontrolnú funkciu.

Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejná časť obsahuje osobné údaje fyzickej osoby živnostníka a zodpovedného zástupcu (meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo). Do verejnej časti registra má právo nahliadnuť každý. K identifikácii postačuje obchodné meno a miesto podnikania.

ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

Živnostenské oprávnenie zaniká:

- smrťou FO, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva,

- zánikom PO,

- uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas,

- rozhodnutím živnostenského úradu,

- vety, ak to ustanoví osobitný zákon,

- uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa.

Živnostenský úrad je povinný živnostenské oprávnenie zrušiť, ak:

1. a) podnikateľ prestal spĺňať podmienky na vznik živnostenského oprávnenia,
2. b) nastanú prekážky podnikania,
3. c) podnikateľ o to požiada.

Živnostenský úrad môže živnostenské oprávnenie zrušiť, ak:

1. a) podnikateľ porušuje podmienky stanovené koncesnou listinou alebo zákonom,
2. b) podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského oprávnenia,
3. c) z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov a najviac tri roky.