Cenné papiere

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.08.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 227 slov
Počet zobrazení: 1 364
Tlačení: 124
Uložení: 121

Cenné papiere

Cenný papier je listina alebo zápis, ktorý predstavuje pohľadávku alebo majetkový nárok vlastníka voči tomu kto cenné papiere emitoval. Táto pohľadávka a majetkový nárok sú s cennými papiermi tak úzko späté, že ich vznik, existencia, plnenie a nakoniec zánik sú viazané jedine na cenný papier. Veriteľ nemôže požadovať bez cenného papiera uspokojovanie svojich požiadaviek a rovnako dlžník nemôže odmietnuť plnenie záväzku, ak nie je predložený cenný papier. V podstate predstavujú doklad, vydaný ako protihodnotu získania finančných či kapitálových zdrojov.

Členenie cenných papierov:

  1. PODĽA DRUHU PRÁVA
  2. a) vecné práva

- pozemkový dlžný úpis,

- pozemkový záložný list.

  1. b) dlžnícke záväzky (úverové CP)

- obligácie, - depozitné certifikáty,

- zmenky, - pokladničné poukážky

- šeky, - vkladné knižky,

Pokladničné poukážky

Vydáva ich štát ak si chce na krátku dobu požičať peniaze. Štát je tu dlžníkom a majiteľ pokladničných poukážky je veriteľom štátu. Štát potvrdzuje, že držiteľ pokladničnej poukážky mu požičal určitý obnos peňazí na určitý čas. Pokladničná poukážka má obvykle krátku dobu splatnosti a je úročená. Emisiou pokladničných poukážok sa môžu kryť dočasné rozdiely medzi prijímami a výdavkami štátneho rozpočtu. Ich vydávanie zabezpečuje NBS.

Vkladné knižky

Vkladná knižka je úverový cenný papier, ktorý vystaví peňažný ústav (banka, sporiteľňa) klientovi pri prvom vklade pri vkladoch na požiadanie. Vkladná knižka je tiež potvrdenie o vklade. Vyznačujú sa v nej:

  • zmeny sumy vkladu,
  • jeho konečný stav,
  • úroky,
  • výpovedné lehoty (pri vkladných knižných s výpovednou lehotou),
  • iné skutočnosti, ktoré sa týkajú vkladu.

Druhy vkladných knižiek – najčastejšie používané druhy vkladných knižiek sú tieto:

  • vkladné knižky bez výpovednej lehoty,
  • vkladné knižky pre deti a mládež,
  • vkladné knižky s výpovednou lehotu – termínované.

Bankové obligácie

Bankové obligácie emituje banka v prípade, že si potrebuje zabezpečiť väčšie množstvo dlhodobých peňažných zdrojov s istotou, že veriteľ neskôr neodstúpi. Bankové obligácie môžu nakupovať podnikateľské subjekty (obyvateľstvo, iné banky). Peňažné zdroje, ktoré banka týmto spôsobom získa, sú stabilné a má ich k dispozícii po celú dobu ich splatnosti, preto sú dobre úročené.

Bankové obligácie podobne ako depozitné certifikáty patria medzi dlhopisy a sú úverovým CP. Obligácie sú strednodobé alebo dlhodobé úverové cenné papiere s pevnou lehotou splatnosti, najčastejšie 5-15 rokov, v ktorých sa dlžník (emitent) zaväzuje, že v stanovenej dobe splatí nominálnu hodnotu obligácie a v stanovenej dobe bude vyplácať úrok (ročne, polročne), prípadne iné platby, napr. prémie. V praxi rozoznávame viaceré typy obligácii v závislosti od toho, kto ich emituje.

Sú to:

- bankové obligácie – emituje ich banka, podnikateľské obligácie – emituje ich podnikat. subjekt,

- štátne obligácie – emituje ich štát (vláda), komunálne obligácie – emitujú ich komunálne orgány

Obligácie bánk majú náležitosti a formu ako obligácie ostatných emitentov, môžu byť umiestnené na tuzemskom alebo na zahraničnom kapitálovom trhu.

Bankové obligácie ako obligácie vôbec stelesňujú úverový vzťah, tak ako pri priamom bankovom úvere. Rozdiel je ten, že emitent obligácie – banka, ktorá vystupuje ako dlžník sa emisiou týchto úverových cenných papierov obracia na širokú ekonomickú verejnosť o pôžičku.

Podmienky úverového vzťahu medzi bankou a upisovateľom jej obligácii sú vopred určené, t. z. že veriteľ ešte pred upísaním obligácie vie:

  • koľko sa požičia – aká je jej nominálna hodnota,
  • na ako dlho sa požičiava – je presne stanovená doba, kedy sa požičaná suma vráti,
  • za koľko sa požičiava – je vopred dohodnutý úrok a dokonca aj lehoty, v ktorých sa bude vyplácať.

Bankové obligácie môžu vystupovať vo forme:

  1. listinnej,
  2. dematerializovanej – zaknihovanej – v podobe záznamu o jej existencii v centrálnom depozitári CP.

Plášť obligácie v súvislosti so zákonom o dlhopisoch musí obsahovať určité nevyhnutné náležitosti, ako sú: názov emitenta, názov CP, nominálna hodnota, výška úroku, vyhlásenie emitenta o dlžobe, záväzok emitenta splatiť nominálnu hodnotu v určitom termíne.

Kupónový árch obsahuje kupóny, ktoré stelesňujú nárok na výplatu úrokov z poskytnutého úveru vždy k určitému dátumu výplaty. Kupónový árch je samostatným CP. V prípade obligácie, ktorá sa vydáva na dlhšiu dobu sa k nej nedávajú všetky kupóny odrazu, ale po vyčerpaní ich prideleného počtu sa na základe talónu, čo je obnovovací list obdržia nové kupóny.

V poslednom čase sa čoraz častejšie emitujú obligácie bez kupónového archu a výnosy z nich sa poukazujú majiteľom priamo na ich bankové účty.

Bankové obligácie podobne ako emisia ostatných CP musia byť povolené ministerstvom financií SR. V žiadosti o ich emisiu sa prikladajú potrebné materiály, ktoré charakterizujú emisiu a ich emitenta. Rozhodujúci je tzv. prospekt emitenta CP, ktorý sa predkladá MF SR, ale je tiež zverejňovaný v ekonomickej tlači.

Emitent sa tak predstavuje verejnosti, demonštruje svoju solídnosť a stabilitu, v prípade perspektívy svojho vývoja.

Okrem klasických bankových obligácii sa stretávame aj s ich osobitnými typmi, t. j. s konvertibilnýmikomunálnymi bankovými obligáciami.

1.Konvertibilné bankové obligácie - sú to bankové obligácie, pri ktorých v lehote ich splatnosti existuje voľba:

  • požiadať o vyplatenie ich nominálnej hodnoty,
  • vymeniť ich za akcie banky.

Konvertibilné bankové obligácie musia byť vopred schválené valným zhromaždením banky, pričom sa presne určí pomer v akom sa budú obligácie vymieňať za akcie. U nás emisiu konvertibilných bankových obligácii uskutočnila

  1. komunálna banka, a. s., (Prima Banka).

2.Komunálne bankové obligácie - sú úverové CP, ktoré by mali emitovať verejnoprávne inštitúcie a miestne orgány správy (obce). Nakoľko po technickej stránke ako aj z dôvodov umiestnenia emisie komunálnych BO ekonomickej verejnosti je výhodnejšie poveriť týmito činnosťami banky.

Z hľadiska banky je to však účelová pôžička pre komunálne orgány. Oproti ostatným BO sa odlišujú v tom, že:

  • sú vydávané na určitý presne stanovený účel,
  • sú zaručené majetkom alebo prijímami miestnych orgánov správy.

Prvé ich vydala 1. komunálna banka, a. s., (Prima Banka).

Depozitné certifikáty

Depozitné certifikáty sú alternatívou termínovaných vkladov. Depozitný certifikát je cenný papier, ktorý vydáva banka pri nákupe zaokrúhlenej sumy vkladu. Depozitné certifikáty sú obchodovateľným cenným papierom. Majiteľ DC v lehote splatnosti dostane vyplatenú nominálnu hodnotu DC + úrok. V bankovej praxi SR majú depozitné certifikáty označenie aj ako vkladové listy alebo vkladové certifikáty. Banky ich vydávajú zo splatnosťou 1-2 roky, alebo aj na dobu kratšiu ako 1 rok.

Podmienky depozitných certifikátov:

- sú vyplácané na doručiteľa i na meno (výhodné sú na meno, pretože ak banka skrachuje, budú vyplatené iba depozitné certifikáty na meno),

- sú prevoditeľné na inú osobu, možno ich darovať a dediť,

- úroky sú vyplácané jednorazovo súčasne s vkladom najskôr v deň ich splatnosti,

- úroky sú stanovené spravidla ročne formou pevnej % sadzby,

- úroky sú odstupňované podľa dĺžky trvania vkladu a výšky nominálnej hodnoty.

Úroky z depozitných certifikátov sa stanovujú na základe úrokových sadzieb platných pri ich vystavení. Zmena úrokových sadzieb sa ich netýka, až do termínu ich splatnosti platia pôvodné úrokové sadzby. DC sú pre banku výhodné pri narastajúcej inflácii, kedy priemerná úroková miera narastá, ale vklady získané prostredníctvom DC zostávajú rovnako úročené.

S pohľadu bankového klienta je to práve naopak, pre neho je výhodné ak priemerná úroková miera klesá ale úroková sadzba pri DC zostáva stále na tej istej úrovni a je vyššia ako priemerná.

Druhy depozitných certifikátov:

  1. podľa doby splatnosti podľa nominálnej hodnoty
  • krátkodobá – do 1 roka, - DC malých nominálnych hodnôt,
  • dlhodobé – viac ako 1 rok, - DC veľkých nominálnych hodnôt.

Zmenka

- je cenný papier, ktorý predstavuje bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v presne stanovenej forme a zo zvláštnymi právnymi dôsledkami, ku ktorým sa vystavovateľ zaväzuje alebo dáva príkaz tretej osobe zaplatiť určitú čiastku peňazí na určitom mieste, v určitom čase a určitej osobe,

- zmenka je krátkodobý úverový platobný prostriedok,

- druhy zmeniek:

  1. Vlastná zmenka
  2. Cudzia zmenka

VLASTNÁ ZMENKA

- je cenný papier, v ktorom sa vystavovateľ zmenky (dlžník) – TRASANT zaväzuje, že zaplatí veriteľovi – REMITENT v určitom čase stanovenú čiastku,

- poznáme ju podľa toho, že v texte na zmenke je napísané ZATÚTO ZMENKU ZAPLATÍM

- zúčastňujú sa dve osoby

CUDZIA ZMENKA

- obsahuje príkaz vystavovateľa – dlžníka (TRASANTA) tretej osobe – TRASÁTOVI, aby miesto neho zaplatil sumu uvedenú na zmenke jeho veriteľovi,

- sú v nej zúčastnené 3 osoby: TRASANT, REMITENT, TRASÁT – tretia osoba – zmenečník, zmenkovník,

- poznáme ju podľa textu na zmenke ZAPLAŤTE ZA TÚTO ZMENKU

Zmenka podľa zmen. a šekového zákona musí obsahovať nasledujúce náležitosti, bez ktorých by nebola platná:

- označenie, že ide o zmenku zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spínaná,

- bezpodmienečný prísľub – zaplatím alebo príkaz – zaplaťte k plateniu príslušnej peňažnej čiastky,

- údaj splatnosti,

- údaj miesta, kde sa má platiť,

- meno toho, komu sa bude platiť,

- dátum a miesto vystavenia zmenky,

- podpis vystavovateľa menom alebo firmou podľa zápisu v registri,

- cudzia zmenka obsahuje okrem uvedených náležitosti ešte meno toho kto má platiť.

V zmenkách sa môžu vyskytnúť nasledovné osoby:

VYSTAVITEĽ ZMENKY (DLŽNÍK, TRASANT)

- je to osoba, ktorá zmenku vystavila a je podpísaná spravidla v pravom dolnom rohu zmenky a zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky,

ZMENEČNÍK, ZMENKOVÝ DLŽNÍK (TRASÁT)

- je osoba, ktorá je povinná zmenku na základe svojho akceptovania v čase jej splatnosti zaplatiť,

VERITEĽ (REMITENT)

- osoba, ktorej má byť zaplatené,

ZMENKOVÝ RUKOJEMNÍK (AVALISTA)

- osoba, ktorá sa zaručila za zmenkového dlžníka

 

POJMY:

Eskont zmenky – majiteľ zmenky môže získať hotovosť pred jej splatnosťou tzv. eskontom, t. j. predajom zmenky banke pred lehotou splatnosti po zrážke DISKONTU

Diskont – úrok odo dňa eskontu do dňa splatnosti

Aval zmenky – je zmenkové ručenie, ktorý môže zabezpečiť zaplatenie zmenky. Ručiteľ preberá na seba záväzok, že v prípade nezaplatenia zmenky dlžníkom on uhradí príslušnú sumu. Ručiteľom môže byť aj banka.

Splatnosť zmenky – je určená časom, v ktorom musí byť zmenka zaplatená.

Akcept zmenky – akceptácia, t. j. prijatím zmenky prechádza záväzok z vystaviteľa na zmenkovníka a zmenkovník sa stáva hlavným dlžníkom. Ručí za to, že v deň splatnosti zmenky zaplatí stanovenú sumu. Akcept sa uskutoční pripojením akceptačnej doložky – prijal, zaplatím a podpísaním zmluvy.

Zmenka má tieto funkcie:

  1. Úverovú funkciu – zmenka je prostriedkom získania obchodného alebo bankového úveru,
  2. Funkciu platobného prostriedku – zmenka ako cenný papier je prostriedkom platenia,
  3. Peňažnú funkciu – zmenka je prostriedkom získania peňazí jej predajom pred lehotou splatnosti,
  4. Zabezpečovaciu funkciu – zmenka slúži ako záruka pri poskytnutí úveru.

Splatnosť zmenky

Je určená časom, v ktorom musí byť zmenka zaplatená. Poznáme 4 spôsoby určenia dňa splatnosti

  1. Na videnie (vistazmenka) – obsahuje doložku „pri predložení“ – je splatná ihneď pri predložení zmenky na zaplatenie (deň splatnosti nie je určený).
  2. Po videní (termínovaná vistazmenka, lehotozmenka) – je splatná určitý čas po predložení, napr. do 14 dní po predložení.
  3. Po vystavení (datozmenka) – je splatná určitý čas po jej vystavení (napr. 30 dní a dato).
  4. Splatná v určitý deň (fixná zmenka, denná zmenka) – je splatná v presne určený deň (napr. 5. mája 2008).

Splatnosť zmenky môže byť po dohode predĺžená (prolongovaná).

Operácie so zmenkami

Akcept zmenky

Pri cudzej zmenke musí dlžník uznať záväzok a zmenku akceptovať. Akceptovaním zmenky sa zmenkovník stáva hlavným (priamym) dlžníkom a ručí za to, že v deň splatnosti zmenky zaplatí stanovenú sumu. Akcept sa robí pripojením akceptačnej doložky „prijal (prijaté) alebo „zaplatím“ a podpísaním zmenky (zmenkovníkom) na prednej (lícnej) strane zmenky. V medzinárodnom platobnom styku zmenky najčastejšie akceptujú banky.

Aval zmenky

Aval zmenky je ručenie za zmenku, ktorým možno zabezpečiť jej zaplatenie. Zmenkový ručiteľ (avalista) preberá na seba záväzok, že ak zmenku dlžník nezaplatí, on uhradí príslušnú sumu. Ručiteľom býva zvyčajne banka. Aval sa robí pripojením doložky „ako ručiteľ“ alebo „avalované“ („per aval“) na prednej (lícnej) strane zmenky, a podpisom, pričom sa uvedie, za koho sa ručenie preberá.

Prevod zmenky

Zmenka je prevoditeľný cenný papier. Prevádza sa na nového majiteľa rubopisom (indosamentom). Indosament je písomná doložka umiestnená spravidla na zadnej strane zmenky (na rube), preto mu hovoríme rubopis. Ak nie je na rube zmenky dosť miesta na ďalší text, pripojí sa príloha zmenky, tzv. zmenkový prívesok (alonž).

Vystaviteľ zmenky môže prevoditeľnosť zmenky vylúčiť. Takúto zmenku nie je možné previesť robopisom, ale len postúpiť cesiou. Cesia sa neuskutočňuje na samotnej zmenke, ale osobitnou dohodou. Cesia je zmluva, ktorou jedna osoba prevádza na druhú osobu pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi.

Eskont zmenky

Ak potrebuje veriteľ peniaze skôr, ako je zmenka splatná, môže ju predať. Eskont je predaj zmenky pred lehotou splatnosti, najčastejšie banke. Banka vyplatí majiteľovi zmenky sumu menšiu o diskont, t.j. úrok počítaný za obdobie odo dňa eskontovania (odkúpenia) zmenky do dňa jej splatnosti. Banka v čase splatnosti vymáha sumu uvedenú na zmenke od dlžníka. Ak banka zmenku predá inej banke, hovoríme o opakovanom eskonte (reeskonte) zmenky.

Protest zmenky

Protest je verejná listina, ktorá preukazuje, že zmenka bola predložená na akceptáciu alebo platbu v správnom čase a mieste, ale nebola akceptovaná alebo zaplatená. Ak zmenka nie je potestovaná do 2 pracovných dní, stráca majiteľ zmenky svoje nároky voči všetkým zúčastnený, okrem zmenkovníka. Nároky zo zmenky voči zmenkovníkovi sa premlčia po 3 rokoch od termínu splatnosti.

Vyplatenie zmenky

Vyplatenie zmenky znamená vyrovnanie záväzku zo strany vystaviteľa (pri vlastnej zmenke) alebo zmenkovníka (pri cudzej zmenke). Na zmenke sa vyznačí, že bola zaplatená a uvedie sa dátum platby. Zmenkový dlžník má pri zaplatení právo na vrátenie zmenky.

Šek

- je cenný papier, je to platobný príkaz, ktorým vystaviteľ šeku, t. j. majiteľ príslušného účtu dáva príkaz peňažnému ústavu, v ktorom je príslušný účet vedený vyplatiť osobe uvedenej na šeku alebo doručiteľovi šeku uvedenú šekovú čiastku, píše sa číslom,

- šeky sa vystavujú na formulároch, ktoré klientom dáva banka v šekovej knižke,

- vystaviteľ šeku vyplní na formulári sumu, prípadne meno osoby, ktorej sa má zaplatiť a podpíše sa

Náležitosti šeku:

- označenie, že ide o šek,

- bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú sumu peňazí (ZAPLAŤTE ZA TENTO ŠEK),

- meno toho, kto má platiť (spravidla to je peňažný ústav, ktorý ma šek preplatiť),

- údaj miesta, kde má byť zaplatené,

- dátum a miesto vystavenia šeku,

- podpis vystavovateľa šeku

- /na území SR splatnosť do 8 dní)

DRUHY ŠEKOV:

  1. Podľa spôsobu zaplatenia

- Hotovostný šek – vypláca sa v hotovosti,

- Šek na zúčtovanie /zúčtovací šek – suma sa pripíše na účet (nepreplatí sa v hotovosti)

  1. Podľa príjemcu platby

- Šek na meno – vystaviteľom je dlžník – klient banky (FO alebo PO), ktorý má účet v banke a vlastní šekovú knižku. Kvalita a bezpečnosť šeku závisia od bonity klienta.

- Šek na doručiteľa / majiteľa

3.Podľa vystavovateľa šeku

- Súkromný šek – vystavuje ho klient banky

- Bankový šek – vystavuje ho banka dlžníka

- Cestovné šeky – napr. eurošeky

Lehota predloženia šeku

Šek je splatný na videnie (t.j. pri jeho predložení).

Obmedzená je však lehota, počas ktorej sa musia šeky predložiť banke na preplatenie alebo zúčtovanie, a to:

  • 8 dní od vystavenia – na šeky vystavené a vyplatiteľné v tuzemsku,
  • 20 dní od vystavenia – na šeky vystavené v jednom štáte a vyplatiteľné v inom štáte na tom istom svetadiele,
  • 70 dní od vystavenia – na šeky vystavené v jednom svetadiele a vyplatiteľné v inom svetadiele.

Účastníci platby šekom

Pri šekoch sa môžeme stretnúť s týmito osobami:

- Vystaviteľ – majiteľ účtu v banke, ktorý vystavuje šek.

- Veriteľ (remitent) – osoba, ktorá dostane zaplatené.

- Šekovník – banka, ktorá preplatí alebo zúčtuje šek.

- Predložiteľ šeku – ďalší majiteľ šeku, na ktorého bol šek prevedený.

Operácie so šekmi

Križovanie seku

Používa sa na zabránenie zneužitia šeku neoprávnenou osobou. Môže byť:

  1. a) Všeobecné – dvomi rovnobežnými čiarami na líci šeku. Medzi čiarami nie je žiadne označenie alebo len označenie „& Co.“. Takto križovaný šek zaplatí šekovník len svojmu klientovi alebo peňažnému ústavu.
  2. b) Špeciálne (osobitné) – medzi dvomi rovnobežnými čiarami na prednej strane šeku je napísané meno peňažného ústavu. Takto križovaný šek môže šekovník preplatiť len označenému peňažnému ústavu.
  3. c) Šek na zúčtovanie – medzi čiarami je uvedené „len na zúčtovanie“. Takto križovaný šek nemôže šekovník vyplatiť v hotovosti, ale musí pripísať sumu v prospech účtu doručiteľa alebo osoby uvedenej na šeku.

Prevod šeku

Šek je prevoditeľný cenný papier. Práva majiteľa šeku možno previesť na inú osobu rubopisom. Prevod sa uskutočňuje na zadnej strane (rube) šeku.

Protest šeku

Ak bol šek riadne a včas predložený a bolo odmietnuté jeho preplatenie, je potrebné urobiť protest

  • majetková účasť /členstvá a podiely/

Akcie

Akcia - je majetkový cenný papier, ktorý svojmu majiteľovi zaručuje určitý podiel na celkovom majetku akciovej spoločnosti.

Obchodný zákonník definuje akciu ako cenný papier, s ktorým je spojené právo akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa tohto zákona a stanov spoločnosti na jej riadení (účasťou na valnom zhromaždení), jej zisku (dividende), na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.

Držba akcie oprávňuje vlastníka podieľať sa na zisku spoločnosti, nedáva mu však právo požadovať vrátanie podielu. Majiteľ akcie ju môže predať na burze cenných papierov za cenu, ktorá je stanovená podľa trhového kurzu.

Stanovy akciovej spoločnosti určujú počet emitovaných akcií. Pri založení a. s. sa podielnici - zakladatelia zaväzujú zložiť určitý kapitál, t. j. upisujú akcie.

Akcia sa skladá z týchto častí:

1) Plášť akcie - predstavuje vlastnícky podiel na majetku a.s. a je hlavnou listinou. Obsahuje: meno a sídlo spoločnosti, číselné označenie akcie a jej nominálnu hodnotu, označenie či akcia znie na meno alebo na doručiteľa - majiteľa, dátum vydania a dva podpisy členov predstavenstva oprávnených podpisovať za spoločnosť.

2) Kupónových arch - slúži na inkaso dividendy, obsahuje 10-30 kupónov a na kupónoch sú uvedené údaje - názov a.s., počet akcií, poradové číslo kupónu a dátum inkasa dividendy.

3)Talón - je legitimačným preukazom n vydanie nového kupónového archu. Obsahuje názov spoločnosti a číslo akcie.

Akcie môžu mať:

- listinnú podobu ale musia mať aj zaknihovanú podobu, t. j. zápis v centrálnej registrácii CP.

Akcie môžu znieť:

- na majiteľa /doručiteľa/ - na akcii nie je uvedené meno vlastníka akcie a akcie sú prevoditeľné odovzdaním. Práva spojené s akciou má momentálny držiteľ.

- na meno - na akcií je uvedené meno vlastníka a akcie sú prevoditeľné rubopisom, t. j. zápisom na rube akcie a odovzdaním (a. s. si vedie zoznam akcionárov, v ktorom si vyznačí zmenu vlastníka akcie).

Z hľadiska práv a povinnosti majiteľa akcie rozlišujeme:

  1. a) prioritné akcie - ich majitelia majú prednostné právo na výplatu dividend, ale majú obmedzené právo zúčastniť sa na riadení spoločnosti.
  2. b) kmeňové akcie (obyčajné) - sú základným druhom akcií a oprávňujú ich vlastníka zúčastňovať sa na riadení spoločnosti, poberať dividendu v závislosti od dosiahnutého zisku a podieľať sa na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.
  3. c) zamestnanecké akcie - znejú na meno a sú prevoditeľné iba medzi zamestnancami a. s. a zamestnancami, ktorí odišli do dôchodku.

Rozoznávame:

- nominálnu hodnotu (menovitá hodnota akcie) - vyjadruje podiel na ZI a. s. Súčet nominálnych hodnôt všetkých akcií sa musí rovnať základnému imaniu a. s.

- účtovná hodnota akcie - vyjadruje podiel na vlastnom imaní spoločnosti,

- emisný kurz - je cena, za ktorú sa predávajú nové akcie na primárnom trhu (emisný kurz nesmie byť nižší ako NH),

- trhová cena akcie = kurz akcie - je to cena, za ktorú sa akcie predávajú na sekundárnom trhu. Kurz je výsledkom stretnutia ponuky a dopytu, na ktorý vplýva množstvo ekonomických ale aj politických faktorov..

Výnos z akcie predstavuje:

- dividenda - podiel na zisku a. s., o jej výške rozhoduje valné zhromaždenie na návrh predstavenstva,

- tantiéma - je podiel na zisku, ktorý je určený pre členov predstavenstva a dozornej rady a. s.

Kurz akcie = dividenda x 100

úroková miera

Dividenda = kurz akcie x úroková miera

100

PRÍKLAD

Vypočítajte kurz akcie, ak úroková miera je 5% a dividenda je vo výške 500 €.

kurz akcie = (500 x 100)/5 = 10 000 €

 

Vypočítajte dividendu, ak kurz akcie je 6 000 € a úroková miera je 7%.

dividenda = (6000 x 7)/100 = 420 €

 

PODIELOVÉ LISTY

Podielový list je cenný papier, s ktorým sa spája právo investora (podielnika) na zodpovedajúci podiel majetku - podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku. Podielové listy spravuje samostatná správcovská spoločnosť. Investuje základný kapitál do rôznych druhov CP a tým rozloží možné riziko (do kúpy akcií, obligácii). Podielové listy sa podobajú akciám a ich výnos závisí od zisku spoločnosti. Na rozdiel od akcie, majiteľ podielového listu nie je spoluvlastníkom správcovskej spoločnosti. 

Rozdiel medzi obligáciami a akciami

  1. Obligácia je úverový CP. Akcia je majetkový CP.
  2. Po uplynutí doby musia byť obligácie splatené, akcie nie sú vydávané na určitú dobu a nemusia byť vykupované.
  3. Majiteľ obligácie po uplynutí doby lehoty, na ktorú bola vydaná má právo žiadať od organizácie, ktorá ju vydala na zaplatenie jej nominálnej hodnoty v plnej výške. Majiteľ akcie takéto právo nemá, môže ju iba predať na trhu CP za trhový kurz.
  4. Z obligácie sa každoročne vypláca úrok, ktorý je vopred stanovený. Z akcie sa vypláca dividenda, ktorej výške kolíše podľa dosiahnutého zisku a. s.
  5. Obligácia neoprávňuje majiteľa, aby sa zúčastnil na valnom zhromaždení a majiteľ obligácie nie je ani spolumajiteľom spoločnosti, ale iba jej veriteľom. Majiteľ akcie je spolumajiteľ a. s. a môže sa zúčastňovať valného zhromaždenia.
  1. Dispozičné cenné papiere

Dispozičné CP sú listiny, ktoré oprávňujú majiteľa k určitým dispozíciám s tovarom, na ktorý boli vydané.

  1. Konosament - náložný list v námornej doprave. Je najdôležitejším dokladom v námornej doprave kusových zásielok. Predstavuje záväzok dopravcu vydať náklad prevzatý na prepravu, ak mu bude predložený konosament. (už je istota, že je za tovar zaplatené).
  2. Warrant (skladový list) - je CP vystavený verejným skladom, ktorý potvrdzuje uskladnenie tovaru. Sklad sa v ňom zaväzuje vydať tovar oproti vráteniu skladového listu osobe, ktorá je na ňom splnomocnená.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Konvertibilné obligácie, warant


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu