Aplikácia základných ekonomických pojmov a kategórií

Aplikácia základných ekonomických pojmov a kategórií

– ekonómia- je veda, ktorá skúma základné ekonomické otázky (čo? ako? Pre koho vyrábať?)

– skúma všetky ekonomické, hospodárske a finančné vzťahy medzi jednotlivými subjektami v hospodárstve, vystavuje prognózy a formuje ekonomické zákony.

– vznikla v 2. polovici 18. storočia a za začiatok tejto vedy sa považuje vydanie knihy anglického ekonóma: Adama Smitha- Bohatstvo národov; a druhého: David Richard- Zásady politickej ekonómie a zdaňovania.

– najskôr sa ekonómia vyvíjala ako celok, koncom 19. stor. sa rozdelila na:

• mikroekonómiu- skúma správanie sa jednotlivcov a firiem; zaoberá sa vytváraním cien a javmi ako nezamestnanosť, fungovanie trhu a pod.
• makroekonómiu– skúma celé hospodárstvo krajiny, zapojenie krajiny do medzinárodných hospodárskych štruktúr, stanovuje výsledky národného hospodárstva.

– ekonomika– ekonómia ako veda ponúka možnosti ako vyriešiť 3 základné otázky (č? ako? pre koho?). Podľa toho, ktorý zo spôsobov si krajiny vyberie, hovoríme o type ekonomiky:

• CENTRÁLNA- silnú úlohu hrá štát
• TRHOVÁ- silnú úlohu hrá trh
• ZMIEŠANÁ- silnú úlohu má trh, štát si ponecháva niektoré oblasti: obrana, životné prostredie, armáda...

– podľa toho, ako sa ekonomika danej krajiny zapája do medzinárodných hosp. vzťahov, hovoríme o ekonomike: – uzatvorenej (Kuba)

– otvorenej

– potreby– potreba, je taký stav ľudského organizmu, ktorý pociťujeme ako nedostatok alebo prebytok a snažíme sa ho odstrániť

– potreby: – primárne (jesť, piť, spať, dýchať...)

– sekundárne – kultúrne (divadlo, kino, knihy, vzdelanie...)

– sociálne (priateľstvo, láska, rodina...)

– ekonomické (niečo mať, vlastniť)

– potreby: – životne nevyhnutné (stravovanie, odievanie, bývanie)

– luxusné (návšteva divadla, kina...)

– potreby: – individuálne (treba kúpiť mlieko, topánky, motorku...)

– kolektívne ( spoločenské- potreby obyv. mesta- napr. mať kino)

– potreby: – hmotné (materiálne- stravovanie, odievanie...)

– nehmotné (nemateriálne- potreba čítať, učiť sa...)

– statky– na uspokojovanie potrieb potrebujeme rôzne prostriedky hmotného a nehmotného charakteru, ktoré nazývame statky. Nie každý človek môže uspokojiť všetky svoje potreby. Podľa toho, koľko potrieb a akého druhu dokáže človek uspokojiť hovoríme o životnej úrovni.

– statky: – voľné (nachádzajú sa v prírode; vznikajú sami, človek ich nevyrába)

– vzácne (človek ich vytvára sám, svojou prácou)

– statky: – hmotné (všetky výrobky)

– nehmotné (všetky služby)

– služby – vecné služby- súvisia s opravou a údržbou vecí, so zabezpečovaním čistoty a hygieny a s presunom osôb a tovarov

(čistiarne, doprava...)

– osobné služby- uspokojujú potreby ľudí priamo bez sprostredkovania pomocou vecí (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, ale aj

hygienické služby: kaderníctvo, holičstvo...)

– výrobné faktory– vstupy do výroby- nástroje, ktoré človek potrebuje, aby mohol vyrábať:

– práca: cieľavedomá činnosť ľudí zameraná na tvorbu statkov (fyzická- duševná)

– pôda: prírodné zdroje; poľnohospodárska, lúky, pasienky...

– kapitál: statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov.

– statky- výstupy z výroby: človek získava statky vlastnou činnosťou, formou transformačného procesu (premena vstupov na výstupy)

– spotrebné statky – kapitálové statky – služby

– peniaze– pred vznikom peňazí existovala naturálna výmena, v období ktorej sa vymieňal jeden tovar za hociktorý iný tovar. Peniaze slúžia ako platidlo, ktoré je prostriedkom výmeny tovarov. V súčasnosti máme 3 základné formy peňazí:

• papierové peniaze: bankovky, ktoré slúžia na výmenu tovarov, vydáva ich centrálne banka- NBS
• drobné mince
• depozitné- bankové peniaze: bezhotovostné peniaze- vklady v bankách

– funkcie peňazí: – sú prostriedkom výmeny- uľahčujú výmenu tovarov

– sú zúčtovacou jednotkou, pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb

– sú nositeľom hodnôt- zhromažďujú sa ako úspory

– poklad- v obehu môže byť len toľko peňazí, koľko má štát zlatých tehličiek

– etapy vývoja peňazí:

1. tovarové peniaze- vymieňal sa tovar za tovar (kožušiny, dobytok); u slovanov- plátno (odtiaľ slovo platiť)
2. drahé kovy – obdobie BIMETALIZMU: dvojkovu- vo forme odliatku alebo mince pôsobili dva kovy (striebro a zlato)

– obdobie MONOMETALIZMU: jeden kov- ako platobný prostriedok sa využíval len jeden kov (zlato alebo striebro)

1. papierové peniaze- vznikli najskôr ako symboly, resp. náhradná forma zlata v obehu. Neskôr zlato v obehu úplne nahradili papierové peniaze- bankovky.

– vývoj manažmentu: – manažment sa vyvíjal v 3 vývojových etapách

1. KLASICKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU
2. Frederic Winslow Taylor- začínal v továrni na výrobu čerpadiel vo Filadelfii, kde sa vyučil za modelára a strojného zámočníka. Postupne sa vypracoval z robotníka na predáka a dal sa na ďalšie štúdiá a stal sa strojným inžinierom. Vo firme postupne dosiahol funkciu vrchného inžiniera. Získal tak bohaté skúsenosti z riadenia výroby. Nechcel ponechať pracovný výkon na vôľu robotníka, ale presadzoval, aby sa pre prácu robotníka vytvorili také podmienky, aby jeho výkon mohol určovať zamestnávateľ. Zaviedol ČASOVÉ ŠTÚDIE- nový spôsob zisťovania času potrebného na vykonanie práce. Pomocou stopiek zisťoval čas trvania jednotlivých úkonov a operácií, ktorý sa stal základom pre NORMY PRACOVNÉHO VÝKONU robotníkov. Normovaním výkonov najlepších robotníkov a použitím noriem na hodnotenie práce ostatných robotníkov dosiahol u nich výrazné zlepšenie výkonov. Na druhej strane priniesol pre robotníkov monotónnu prácu, špecializovanú na vykonávanie jednotlivých operácií, ako vyčerpávajúci boj o výšku individuálnej mzdy pri ustavičnom spevňovaní noriem.
3. POKRAČOVATELIA KLASICKEJ ŠKOLY MANAŽMENTU
   1. Henry Ford- založil vlastnú spoločnosť na výrobu automobilov „Ford motor company“. Úspech získal výrobou legendárneho modelu „T“. Vyrábal ho 19 rokov. Vyrobil ich 15 miliónov. Toto si vyžiadalo novú organizáciu výroby. Stala sa ňou hromadná výroba. Uplatňoval zásadu, že materiál musí prichádzať k robotníkovi. Dopravu materiálu zabezpečovali koľajnice, dopravné pásy. Plynulosť materiálového toku malo znížiť stratové časy robotníkov a tým znížiť náklady. Ford bol pragmatik, snažil sa vyrobiť to, čo ľudia požadujú, za prijateľné ceny. Súčasne sa snažil dať zarobiť robotníkom také mzdy, aby si tieto výrobky mohli kúpiť.
   2. Tomáš Baťa- 1. podnikateľ v bývalom ČSR; začal uplatňovať a študovať teórie Taylorizmu. Založil tzv. Baťovu sústavu riadenia- rozdelil podnik na samostatné účtovné jednotky (dielne); každá jednotka nakupovala materiál od predchádzajúcej, uskutočnila na ňom príslušné operácie a predávala ich ďalšej jednotke. Po splnení plánu dostali tzv. PODIEL NA ZISKU; pri nesplnení plánu platili PENÁLE. Podiely na zisku a vyplácali v polovičných sumách, zvyšok zostal na tzv. osobných účtoch. Tieto financie využíval Baťa na rozvoj podniku. Kládol veľký dôraz na plánovanie a jeho cieľom bolo aj vychovať pracovníkov.

• MODERNÉ TEÓRIE MANAŽMENTU- po 2. sv. vojne
  1. európsky manažment (Goldsmith; Nagel)
  2. americký manažment- po 2. sv. vojen sa v teórii manažmentu vyvinulo množstvo smerov a prúdov: procesný; systémový; psychologicko-sociologický (A.Maslow); kvantitatívny; pragmatický ( P. Drucker, Peters a Waterman).

Peter Drucker- vydal množstvo publikácií a kníh, ktoré sa stali bestsellermi pre manažérov (Prax manažmentu). Ďalší jeho prínos v teórii manažmentu je teória MBO- čo znamená riadenie podľa cieľov. Podstata spočíva v tom, že na cieľoch, ktoré sa stanovujú na vrcholovej úrovni riadenia sa podieľajú aj podriadení pracovníci. Stanovené ciele sú potom záväzné a na ich plnení je nadviazaný aj systém odmeňovania.

Peters a Waterman- vychádzali zo skúseností riešenia konkrétnych reálnych problémov amerických firiem. Vlastnili známu poradenskú firmu. Do povedomia verejnosti vstúpili knihou „V hľadaní dokonalosti- lekcie z najlepších amerických spoločností“. Táto kniha sa nazýva aj Biblia manažmentu. Dlhodobo skúmali 62 najlepších amerických firiem. Zisťovali a analyzovali príčiny ich úspešnosti. Zistili, že tieto príčiny sú v mnohom spoločné. Medzi základné charakteristiky dokonalých podnikov patrí: 1. aktívne vystupovanie vedúcich pracovníkov

1. byť blízko pri zákazníkovi
2. autonómnosť a podnikavosť
3. zvyšovať produktivitu práce prostredníctvom ľudí
4. pridŕžať sa toho, čo firma vie a dokáže
5. jednoduchá organizácia s neveľkým riadiacim aparátom
6. umenie riadiť s priťahovaním a uvoľňovaním uzdy
7. japonský manažment (Chung)- hlavné zdroje úspechu japonského manažmentu sú:
   1. umenie vytvoriť systém riadenia založený na lojalite, t.j. kladnom vzťahu pracovníkov k firme
   2. zmysel pre plnenie povinností
   3. dôkladná kvalifikačná príprava
   4. ľudské vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými

– rozdiel medzi japonským a americkým manažmentom:

AMERICKÝ: JAPONSKÝ:

– ide o rozvoj vnútornej súťaživosti – ide o preferovanie harmónie v kolektíve- spolupráca

– autoritatívne rozhodovanie vedúcich pracovníkov – zakladá sa na spolurozhodovaní- v japonskom manažmente je zaujímavý

tzv. Ringi-systém (všetky iniciatívne návrhy sa predkladajú zdola- od najnižš-

ích riadiacich úrovní. Tieto návrhy sa najskôr prediskutujú so spolupracovní-

kmi na rovnakej riadiacej úrovni, až potom sa odovzdajú na vyššiu úroveň.

Návrhy, ktoré prídu do vrcholového vedenia firmy, sú prerokované a odsú-

hlasené všetkými stupňami riadenia.)

– spôsob riadenia založený na autorite vedúceho – vedenie na základe neformálnej autority

– kladie dôraz na vysokú kvantitu výrobkov- vysoký zisk – kladie dôraz na kvalitu výrobkov

Prenikanie prvkov japonského manažmentu do amerického či európskeho je zatiaľ pomalšie. Tendencia je skôr vyberať jednotlivé časti za japonských systémov a adaptovať ich do už existujúcich manažérskych systémov.

Úspešnosť JM mala vplyv na rozvoj ďalších ázijských krajín- 4 ázijské tigre: Južná Kórea, Tchaj-wan, Singapur, Hong-kong.

– účtovné doklady a ich náležitosti– v účtovníctve platí zásada preukázateľnosti. Z toho vyplýva, že každá skutočnosť, ktorá je predmetom zápisu v účtovníctve (účtovný prípad), musí byť doložená účtovným dokladom. Účtovné doklady sú teda preukázateľné

účtovné záznamy, na základe ktorých sa uskutočňujú účtovné zápisy. Je spojovacím článkom medzi vzniknutým účtovným prípadom a jeho zaúčtovaním.

– účtovný doklad je záznam, ktorý nám hovorí o nutnosti účtovania. Hovorí čo a ako máme zaúčtovať.

– všetky účtovné doklad musia obsahovať údaje stanovené zákonom o účtovníctve, ktoré sa označujú ako náležitosti účtovných dokladov:

1. označenie účtovného dokladu
2. obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, vrátane IČO- ak je účtovnej jednotke pridelené
3. peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva- SUMA
4. dátum vyhotovenia účtovného dokladu
5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný z dátumom vyhotovenia
6. podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie
7. označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje

-rozdelenie účtovných dokladov:

• podľa vecného obsahu:
  1. vonkajšie- externé- vznikajú pri styku účtovnej jednoty s vonkajším okolím. Každý podnik si ich môže kúpiť ako predtlačený formulár, alebo si ich vytláča priamo z počítača. Najčastejšie sú to faktúry, alebo doklady, ktoré ich nahrádzajú (dodacie listy). Osobitné postavenie v tejto skupine majú výpisy z bankového účtu podniku. Prostredníctvom bánk sa uskutočňuje bezhotovostný platobný styk (inkaso pohľadávok, úhrady záväzkov...). Výpis z účtu v banke je vždy dokladom o pohybe peňažných prostriedkov na bankovom účte každého podniku. Bez neho preto nikdy nemožno účtovať na účte 221- BÚ.
  2. vnútorné- interné- vyplývajú z vnútornej činnosti podniku a môžu byť dvojaké:

– také, z ktorých názvu je zrejmé (presne určené),pre aký účtovný prípad sa vystavujú (PPD, VPD,

príjemky zásob, výdajky zásob). Možno ich kúpiť predtlačené, alebo si ich podnik tlačí sám z PC.

– také, ktoré majú všeobecný tvar a podnik si ich obsah naplní podľa potreby. Na základe nich sa účtujú

účtovné prípady, pre ktoré nie je osobitý druh dokladu- odpisy dlhodobého majetku, oprava chybných

účtovných zápisov, uzavretie a otváranie účtovných kníh na konci a začiatku účtovacieho obdobia.

• podľa počtu zachytených účtovných prípadov:
  1. jednotlivé- slúžia na zaúčtovanie jedného účtovného prípadu, napr. faktúra od dodávateľa, PPD, VPD.
  2. zberné- súhrnné- vznikajú zhrnutím viacerých dokladov rovnakého typu do jedného zberného účtovného dokladu- môže sa vystavovať za každý deň, alebo za dlhšie časové obdobie- najviac však jeden kalendárny mesiac (výdajka)

– účtovné doklady, ktoré pomáhajú podnikateľovi posúdiť finančnú situáciu podniku:

– výkaz kesh-flow (výkaz ziskov a strát = výsledovka)

– súvaha: – prehľadné usporiadanie aktív a pasív (majetku a zdrojov krytia); v peňažnom vyjadrení; k určitému dňu – súvahový deň.

Súvaha môže byť: RIADNA k 31.12. – na konci účtovacieho obdobia; MIMORIADNA: – pri predaji firmy, pri zlúčení firiem, krádeže, živelné pohromy.

Súvaha k 31.12.

Aktíva: Pasíva:

––––––––––––––––––––––––––––––––

stroj 37 000 ZI

budova 1 200 000 úver

dodávatelia

––––––––––––––––––––––––––––––––

1 237 000 musí sa rovnať 1 237 000

strata zisk

– spracovanie účtovných dokladov: každý účtovný doklad sa musí v podniku spracovať. Spracovanie obsahuje tieto činnosti:

• preskúmanie účtovných dokladov (po vecnej a formálnej stránke)- musí sa uskutočniť vždy pred zaúčtovaním dokladu.
• očíslovanie účtovných dokladov- účtovné doklady sa v podniku rozdelia do rovnorodých skupín podľa obsahu (VPD, PPD, VF, PF, VBÚ, príjemky, výdajky...) a v rámci toho sa číslujú.
• zapísanie účtovného predpisu- t.j. stanovenie predkontácie a jej zaznamenanie buď na samostatný účtovný doklad alebo na samostatný lístok, ktorý sa pripojí k účtovnému dokladu (označuje sa likvidačný list účtovného dokladu).
• zaúčtovanie podľa účtovného predpisu- na príslušné účty účtovacích kníh
• archivovanie účtovných dokladov- pokiaľ sa s účtovnými dokladmi pracuje, archivujú sa v príručnom archíve, keď sa už nepoužívajú pri bežných učtárenských prácach, archivujú sa spolu s ostatnou účtovnou dokumentáciou v archíve podniku.

– obeh účtovných dokladov– pri likvidácii účtovných dokladom prechádzajú účtovné doklady rôznymi útvarmi podniku a rukami viacerých zamestnancov. tento pohyb sa nazýva obeh účtovných dokladov. spôsob obehu účtovných dokladov v každej konkrétnej účtovnej jednotke musí byť vypracovaný písomne a musí sa dôsledne dodržiavať. Uvádzajú sa v ňom, okrem iného, aj funkcie a mená pracovníkov oprávnených nariaďovať, schvaľovať a preskúmavať hospodárske operácie. Nesmú tu chýbať podpisové vzory týchto osôb.

– ľudské telo: základnou stavebnou a funkčnou jednotkou ľudského tela je bunka. Bunky tela však nie sú prispôsobené na samostatný život, preto sa zoskupujú do väčších celkov, ktoré majú rôzne funkcie- tkanivá. Tkanivo je teda súhrn buniek rovnakého pôvodu a tvaru s jednou hlavnou funkciu.

Tkanivá: – výstelkové: epitelové, zložené z tesne vedľa seba uložených buniek; krytie povrchu tela a vystieľanie telových dutín.

– spojivové: hlavná úloha- spájanie orgánov v tele. Bunky sú od seba vzdialené a vznikajú medzibunkové priestory.

3 druhy: väzivo- tuhé a elastické; chrupka- kĺby, priedušnica; kosť

– svalové: hl. úloha- umožňovať pohyb; majú schopnosť zmršťovať sa. Svaly môžu byť: hladké- nepodliehajú vôli človeka;

priečne pruhované- podliehajú vôli človeka; srdcový sval- zmršťuje sa automaticky- nezávisle od vôle človeka.

– nervové: základnou vlastnosťou je dráždivosť a vodivosť. Podráždenie nerv. tkaniva spôsobujú receptory (oko, ucho...) a na

vzruchy odpovedá efektor ( niektorý orgán ľudského čreva).

Tkanivá vytvárajú orgány a jednotlivé orgány sú časťami príslušných sústav. Sústavy ľudského tela:

– cievna / obehová – dýchacia – nervová – močová

– tráviaca – oporná – rozmnožovacia / pohlavná

– tráviaca sústava: trávenie je súbor zmien, pomocou ktorých sa potrava prispôsobuje prijatiu a využitiu v organizme; nestrávené a nevyužité látky sa z tela odstraňujú.

tráviaci systém sa delí na: 1. tráviaca rúra- duté orgány, ktoré nasledujú za sebou nasledovne: ústna dutina, hltan, pažerák, tenké

črevo, hrubé črevo.

1. žľazové orgány- sa nachádzajú priamo a nepriamo v jednotlivých častiach tráviacej rúry a dela sa na:
2. drobné žliazky- vylučujú šťavy potrebné na spracovanie potravy. Sú priamo v tráviacej rúre.
3. veľké žľazy- slinná, podžalúdková (pankreas), pečeň; vylučujú výlučky do dutiny tráviacej rúry, ktoré pomáhajú pri využívaní potravy.

ÚSTNA DUTINA: vpredu je ohraničená ďasnami a zubami a hore podnebím; jej dôležitou časťou sú zuby a jazyk. Jazyk je dôležitý pri spracovaní potravy- presúva ju do ďalšej časti tráviacej rúry. Skladá sa z: hrot, telo jazyka, koreň jazyka. Povrch tvorí sliznica a zmyslové orgány chuti. Zuby sú najtvrdšie orgány ľudského tela. Zúčastňujú sa na mechanickom rozhryzení potravy. Mliečny chrup- 20 zubov; trvalý chrup- 32 zubov. Do ústnej dutiny vyúsťujú SLINNÉ ŽĽAZY: – drobné slinné žľazy

– veľké slinné žľazy- príušné, podsánkové, podjazykové

úlohou slín je navlhčovať a zrieďovať; sliny sa vylučujú pomocou tzv. nepodmienených reflexov (keď žujeme) a podmienených reflexov (keď vidíme jedlo).

HLTAN: hltan má 12-14 cm, je z priečne pruhovanej svaloviny, ktorá umožňuje prehĺtanie. Skladá sa z 3 častí:

– nosohltan- vyúsťuje tu eustachova trubica (sluchová)

– ústna časť- križujú sa tu dýchacie cesty s cestami hltacími

– hrtanová časť hltana- najužšia časť

PAŽERÁK: má 25-28 cm a skladá sa z 3 častí: krčná časť, hrudná časť a brušná časť. Svalovina v hornej tretine je priečne pruhovaná, v dolnej časti je hladká. Svalovina v pažeráku umožňuje peristaltické pohyby.

ŽALÚDOK: je rozšírený vakovitý orgán umiestnený v ornej časti brušnej dutiny. Má obsah 1-2 litre a skladá sa zo 4 častí:

1. vstup pažeráka- tzv. CARDIA; 2. klenba; 3. telo; 4. vrátnik

tvar žalúdka je menlivý a jeho stena sa skladá z vnútornej sliznice, hladkej svaloviny a väzivovej blany, na jeho povrchu je serózny obal- tzv. POBRUŠNICA. V sliznici žalúdka je veľké množstvo žliaz, ktoré produkujú žalúdočnú šťavu- je bezfarebná, má kyslé PH. Obsahuje HCl, enzímy- PEPSÍN, hlien, organické látky a vodu. Žalúdok po naplní zostáva 15- 20 min. v pokoji, potom nastáva premiešanie so žalúdočnou šťavou pomocou peristaltických pohybov žalúdka. Vytvorí sa kašovitá trávenina-chýmus. Potrava v žalúdku zostáva 3-6 hod.

TENKÉ ČREVO: najdlhší oddiel tráviacich orgánov, nadväzuje na vrátnik žalúdka, meria 3-5 metrov, preto je zložené do početných kľučiek, ktoré vypĺňajú najväčšiu časť brušnej dutiny. Priemer má 2-3 cm. Delí sa na: – dvanástnik – lačník – bedrovník.

Stena čreva je zložená z tých istých vrstiev ako žalúdok. Na sliznici je množstvo kruhovitých žliazok a klkov (výbežkov). Tenké črevo tiež vykonáva peristaltické pohyby y potrava tu zostáva približne 5 hodín.

HRUBÉ ČREVO: je hrubšie ako tenké- 5-8 cm, jeho dĺžka je 1,5 metra. Je uložené po obvode brušnej dutiny. Obsah tenkého čreva sa postupne dostáva do hrubého čreva a tu zostáva približne 12-16 hodín. Najdôležitejšou úlohou hr. čreva je vyprázdňovanie stolice, čo sa znovu deje pomocou preistaltických pohybov. Časti hr. čreva:

PANKREAS: podžalúdková žľaza- uložená pod žalúdkom, sivo-ružovej farby, 25 cm dlhá. Vyúsťuje do dvanástnika, kde odteká pankreatická šťava, aby sa premiešala s tráveninou. Pankreas produkuje hormóny: 1. inzulín

1. glukagón

zloženie pankreatickej šťavy je: – anorganické látky- najmä uhličitan sódny

– organické látky- hlavne enzýmy (maltóza, lipáza).

pankreatická šťava je číra tekutina a za deň sa jej vylúči asi 1 liter. Jej zloženie nie je konštantné, závisí od zloženia potravy.

PEČEŇ A ŽLČOVÉ CESTY: pečeň je najväčšia a najťažšia žľaza v ľudskom tele (1,5 kg), má červenohnedú farbu a je pomerne krehká- pri úrazoch sa ľahko trhá. Uložená je pod pravým rebrovým oblúkom v brušnej dutine. skladá sa z 2 lalokov (ľavý je menší ako pravý). Vpredu vpravo pod pečeňou je uložený žlčník. V pečeňových bunkách sa do rezervy ukladajú vitamíny a minerály. Pečeň má aj detoxikačnú schopnosť. Pečeňové bunky produkujú žlč, ktorá odteká do žlčových vývodov. Pečeňový vývod sa pripája k žlčníkovému vývodu a vzniká žlčovod, ktorý vyúsťuje do dvanástnika.

TRÁVENIE: – bielkoviny: žalúdok, tenké črevo

– sacharidy: ústna dutina, žalúdok, tenké črevo

– tuky: tenké črevo