Základy podvojného a jednoduchého účtovníctva

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: filomena (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.09.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 250 slov
Počet zobrazení: 1 925
Tlačení: 88
Uložení: 75

Základy podvojného a jednoduchého účtovníctva

1. Charakterizujte pojem účtovníctvo, účtovná jednotka, účtovné obdobie, účtovné sústavy

Účtovníctvo je najucelenejším ekonomickým informačným systémom, ktorý presne a spoľahlivo podáva ekonomické informácie o skutočnostiach, ktoré sú jeho predmetom.

Predmetom účtovníctva je:
1. účtovanie účtovných prípadov
o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele
majetku a záväzkov o výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a o výsledku hospodárenia
účtovnej jednotky,
2. vykazovanie skutočností o účtovných prípadoch
(uvedených v bode 1) v účtovnej závierke.

Účtovnou jednotkou
sú:
a) všetky právnické osoby, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,
b) zahraničné osoby (právnické a fyzické), ak na území SR podnikajú, alebo vykonávajú inú
zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

Účtovníctvo sa vedie nepretržite od vzniku podniku, družstva, alebo obchodnej spoločnosti až
po zánik (zrušenie). V pravidelných intervaloch sa však sledujú skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva ako uceleného informačného systému. Jeden takýto interval sa nazýva účtovné obdobie. Účtovným obdobím je kalendárny rok alebo od 1, januára 2004 to môže byť aj hospodársky rok. Hospodársky rok je 12 po sebe idúcich mesiacov, ktoré netvoria kalendárny rok, napr. od 1.5.2009
do 30.4.2010. Kalendárny rok ako účtovné obdobie môžu uplatňovať všetky účtovné jednotky. Ak chce účtovná jednotka ako účtovné obdobie hospodársky rok, musí požiadať príslušný orgán o súhlas. Podnikateľom dáva súhlas príslušný daňový úradostatným účtovným jednotkám priamo Ministerstvo financií SR.
Účtovné obdobie hospodársky rok však nemôžu uplatňovať tie účtovné jednotky, ktoré sú napojené n
a štátny rozpočet, rozpočet obce, alebo vyššieho územného celku.

Účtovníctvo možno v súlade so zákonom o účtovníctve viesť v dvoch základných sústavách a to:
a) v sústave podvojného účtovníctva
b) v sústave jednoduchého účtovníctva

Podvojnú sústavu účtovníctva, resp. podvojné účtovníctvo, môžu viesť všetky účtovné jednotky bez ohľadu na to, či ide o fyzické, alebo právnické osoby.

Sústavu jednoduchého účtovníctva, resp. jednoduché účtovníctvo nemôžu viesť všetky účtovné jednotky, ale len tie, ktorým to povoľuje zákon o účtovníctve 431/2002 Z. z..

2. Popíšte účtovné knihy v podvojnom účtovníctve

Všetky účtovné zápisy z vecného hľadiska sú usporiadané v účtovnej knihe, ktorá sa nazýva účtovná kniha. Takýmto systematickým usporiadaním účtovných zápisov sa zabezpečuje a preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov daného účtovného obdobia. Tvoria ju účty aktív, pasív, nákladov, výnosov, Začiatočný účet súvahový, Konečný účet súvahový, Účet ziskov a strát. Účty hlavnej knihy sa označujú aj ako sústavné. Vedie sa prevažne vo forme voľných listov, alebo formou zostáv. Účty hlavnej knihy sa otvárajú pre každé účtovné obdobie nové.

V účtovníctve sa musia uskutočňovať zápisy v časovom slede, denne, tak ako vznikajú a chronologicky za sebou nasledujú. Účtovná kniha, v ktorej sa zachytávajú účtovné prípady každý deň sa nazýva denník. Časové (denné) zápisy majú kontrolnú funkciu, nimi sa zabezpečuje a preukazuje úplnosť účtovných prípadov a správnosť ich zaúčtovania do príslušného účtovného obdobia. Prostredníctvom zápisov v denníku sa kontroluje, či sa všetky účtovné prípady zaúčtované v denníku zaúčtovali aj v hlavnej knihe na syntetických účtoch.

3. Vysvetlite rámcovú účtovú osnovu

Rámcová účtová osnova je súhrn syntetických účtov usporiadaných podľa ekonomického hľadiska do účtových tried. Na týchto syntetických účtoch sa sleduje stav a pohyb majetku (účty aktív) a zdrojov krytia (účty pasív), ako aj náklady (účty nákladov) a výnosy (účty výnosov) a z nich vyplývajúci hospodársky výsledok. Rámcová účtová osnova pre podnikateľov má 10 účtových tried (0 až 9), pričom každú z nich možno členiť do 10 účtových skupín a v rámci každej účtovej skupiny môže byť 10 syntetických účtov.

Rámcová účtová osnova pre podnikateľov má tieto účtové triedy sa nasledujúcim obsahom:

Účtová trieda Názov účtovej triedy Obsah účtových tried (druh účtov)
0 Dlhodobý majetok súvahové účty aktív
1 Zásoby účty aktív
2 Finančné účty účty aktív a pasív
3 Zúčtovacie vzťahy účty aktív a pasív
4 Kapitálové účty a dlhodobé záväzky účty pasív____
5 Náklady výsledkové účty nákladov
6 Výnosy účty výnosov_
7 Uzávierkové účty a podsúvahové účty uzáv. účty a podsúvahové účty__
8 Vnútroorganizačné účtovníctvo vyhradené pre vnútroorg. účtovníctvo
9 Vnútroorganizačné účtovníctvo vyhradené pre vnútroorg. účtovníctvo_

Rámcová účtová osnova pre podnikateľov obsahuje 255 syntetických účtov. Pre každý účet je v účtovej osnove popri slovnom označení záväzne určený aj trojmiestny číselný znak.

Trojmiestny číselný znak určuje:
XXX
prvá číslica označuje účtovú triedu
druhá číslica označuje účtovú skupinu v rámci účtovej triedy
tretia číslica označuje priamo účet v rámci príslušnej účtovej triedy a skupiny

Podľa účtovej osnovy uviesť stručný prehľad zamerania jednotlivých účtových tried podľa rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov.

Účtové jednotky si zostavujú vlastný účtový rozvrh, v ktorom uvádzajú len tie syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy, ktoré potrebujú na účtovanie vlastných účtových prípadov.

Rámcovosť účtovej osnovy
spočíva v tom, že účtovná jednotka si môže do svojho účtového rozvrhu vytvoriť vlastné syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania, nadväzujúce na ekonomický obsah príslušnej účtovej skupiny. Účtový rozvrh obsahuje okrem vybraných syntetických účtov z rámcovej účtovej osnovy aj všetky analytické účty, ktoré si účtovná jednotka zvolila k jednotlivým syntetickým účtom.

4. Definujte pojem súvaha, druhy súvah a obsah súvahy

Pojem súvaha pochádza z latinských slov BILANX LIBRA, t.j. dvojmisková váha.
Súvaha, resp. bilancia je prehľadné usporiadanie majetku, t.j. aktív a zdrojov jeho krytia, t.j. pasív v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu. Aktíva sa uvádzajú na ľavej strane súvahy a pasíva na pravej strane súvahy. Deň, ku ktorému sa súvaha zostavuje sa nazýva súvahový deň. Ide obvykle o posledný deň účtovného obdobia.
SÚVAHA je:
1. prehľad aktív a pasív (A vľavo, P vpravo)
2. v peňažnom vyjadrení (v EUR)
3. k určitému dátumu (ku dňu....)

V súlade so zákonom o účtovníctve možno súvahu rozdeliť z týchto hľadísk:
a) z časového hľadiska na:
- riadnu – zostavuje sa k poslednému dňu účtovného obdobia
- mimoriadnu, ktorá môže byť:
- otváracia,
- ku dňu vzniku
- ku dňu vstupu do likvidácie
- ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu, alebo vyrovnania
- ku dňu zrušenia bez likvidácie
- ku dňu zániku
a v iných prípadoch uvedených v zákone o účtovníctve
- priebežnú – povinne ju zostavujú tie účtovné jednotky, ktoré majú cenné papiere kótované na
burze cenných papierov a banky
b) z hľadiska počtu účtovných jednotiek, za ktoré sa zostavuje na:
- individuálnu (za 1 podnik)
- konsolidovanú (za podniky v konsolidovanom celku)
c) z hľadiska právnych noriem, podľa ktorých je zostavená:
- zostavená podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve
- zostavená podľa Medzinárodných účtovných štandardov (IAS)
- zostavená podľa Amerických všeobecne uznávaných účtovných zásad (US GAAP)

Strana aktív Súvaha ku dňu .................... Strana pasív
1. NEOBEŽNÝ MAJETOK 1. VLASTNÉ IMANIE
DNM Základné imanie - ZI
DHM Kapitálové fondy – KF
DFM Fondy tvorené zo zisku – FzoZ
2. OBEŽNÝ MAJETOK VH m.r.
ZÁSOBY VH b.ú.o.
POHĽADÁVKY (DLHODOBÉ, 2. ZÁVÄZKY (CUDZIE ZDROJE)
KRÁTKODOBÉ) REZERVY
KFM ZÁVÄZKY
ÚVERY

Σ MAJETKU = Σ VLASTNÉHO IMANIA A ZÁVÄZKOV (CUDZÍCH ZDROJOV)

Zdroje krytia majetku sú:
- vlastné
- KF
- ZI
- Fondy tvorené zo zisku – VH bežného obdobia
- VH z minulých rokov
- Zákonný rezervný fond
- cudzie
- rezervy (povinné – zákonné, dobrovoľné)
- úvery (krátkodobé, dlhodobé)
- záväzky (voči dodávateľom, zamestnancom, poisťovniam).

5. Charakterizujte dlhodobý majetok a krátkodobý majetok podniku a zdroje ich krytia

Pod pojmom majetok podniku rozumieme všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa, vytvára, a s ktorými vo vlastnom záujme účelne hospodári.  

Majetok členíme podľa času na:
- dlhodobý majetok – DM

- krátkodobý majetok – KM

Dlhodobý majetok – podstatným znakom DM je, že sa môže zúčastniť viacerých výrobných cyklov, jeho forma zostáva nezmenená. Používaním sa nespotrebuje naraz, ale opotrebúva sa postupne, prenáša sa do hodnoty výrobkov na výrobu, ktorých sa použil. DM sa v procese výroby postupne opotrebúva, stráca svoju pôvodnú hodnotu. Jeho hodnota sa prenáša do hodnoty nových výrobkov. Do nákladov nového výrobku sa prenáša tá hodnota DM, ktorá zodpovedá miere jeho opotrebenia vo výrobe. Opotrebenie hmotného dlhodobého majetku súvisí s jeho životnosťou. Čiže v podniku sa používa viac ako 1 rok a to 4, 6, 12, 20 rokov v závislosti od toho, do ktorej odpisovej skupiny patrí.

Dlhodobý majetok ďalej členíme na 4 skupiny:

- dlhodobý hmotný majetok

- dlhodobý nehmotný majetok
- dlhodobý finančný majetok

- dlhodobé pohľadávky

Dlhodobý hmotný majetok je majetok, ktorého OC je vyššia alebo nižšia ako 1 700 EUR, doba používania je viac ako 1 rok.

  1. a) nehnuteľnosti – budovy, stavby, lesy, rybníky ...
  2. b) hnuteľnosti – stroje, prístroje, dopravný prostriedok, kamión...
  3. c) poľnohospodársky majetok – hospodárske stádo zvierat, ťažné zvieratá, dostihové plemenné
    kone a pod.

Dlhodobý nehmotný majetok je majetok ktorého OC je vyššia, alebo nižšie ako 2 400 EUR, doba používania je viac ako 1 rok.

  1. a) duševné výtvory – patenty, licencie, vynálezy a pod.
  2. b) zriaďovacie výdavky – sú to výdavky spojené so zriaďovaním podnikania

Dlhodobý finančný majetok jeho doba splatnosti je viac ako 1 rok.

- sem patria dlhodobé úroky, cenné papiere majetkového typu, finančné prostriedky investované
do drahých kovov, kameňov, do hodnotných zbierok s cieľom obchodovania.

Dlhodobé pohľadávky so splatnosťou viac ako 1 rok.

- neuhradená faktúra odberateľa voči dodávateľovi.

Krátkodobý majetok – jeho doba splatnosti je menej ako 1 rok, v procese výroby sa spotrebúva naraz, mení svoju formu, charakter.

Krátkodobý majetok ďalej členíme na 3 skupiny:

Zásoby – sú materiál, nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a tovar

Krátkodobý finančný majetok – sú peniaze v hotovosti, rôzne ceniny (stravné lístky, telefónne karty, poštovné známky, kolky) peniaze uložené na účtoch v bankách bez výpovednej lehoty respektíve s výpovednou lehotou kratšou ako jeden rok, ale aj majetkové a dlhové cenné papiere
s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok.

Krátkodobé pohľadávky - sú to pohľadávky s lehotou splatnosti do jedného roka

Zdroje krytia majetku:
vlastné – ZI, kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku, VH m.r., VH b.ú.o.
cudzie – rezervy - zákonné, záväzky – dodávatelia, zamestnanci, daň z príjmov; úvery – K,D

6. Charakterizujte účtovnú závierku v jednoduchom účtovníctve a v podvojnom účtovníctve

Účtovná závierka sa vykonáva na konci účtovného obdobia, spravidla kalendárneho roka. V podvojnom účtovníctve sa skladá zo súvahy, z výkazu ziskov a strát a z prílohy. V jednoduchom účtovníctve sa skladá z výkazu majetku a záväzkoch, z výkazu o príjmoch a výdavkoch.

1. Na konci každého účtovného obdobia musí účtovná jednotka vykonať účtovnú uzávierku.

2. Účtovná uzávierka pozostáva z viacerých činností. Cieľom účtovnej uzávierky je z podkladov
účtovníctva zistiť druh a výšku výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

3. Nie je možné zamieňať a stotožňovať pojmy uzávierka účtovná závierka. Účtovná uzávierka je
činnosť, účtovná závierka produkt tejto činnosti.

4. Účtovnú závierku tvoria okrem všeobecných náležitostí účtovné výkazy: Súvaha, ÚČ POD 1-01,
Výkaz ziskov a strát ÚČ 2-01 a Poznámky.

Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve
postupnosť prác:
1. Prípravné práce pred uzavretím účtovných kníh (inventarizácia, .... výpočet základu dane z príjmov
a výšky daňovej povinnosti)
2. Samostatné uzavretie účtovných kníh
3. Zostavenie účtovnej závierky – výkaz o príjmoch a výdavkoch; výkaz o majetku a záväzkoch


Účtovná závierka obsahuje:
1. Všeobecné náležitosti
2. Súčasti účtovnej závierky - výkaz o príjmoch a výdavkoch; výkaz o majetku a záväzkoch

Účtovná závierka v podvojnom účtovníctve
Zostavenie účtovnej závierky je poslednou – finálnou časťou účtovnej uzávierky.
Zostavenie účtovnej závierky znamená vyplnenie:
1. Všeobecných náležitostí
2. Jednotlivých súčastí účtovnej závierky – súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky.

7. Vysvetlite pojem inventarizácia, aký je rozdiel medzi inventúrou a inventarizáciou

Inventarizáciou majetku rozumieme overovanie vecnej správnosti zápisov o stave majetku a záväzkoch podniku. Základnou funkciou inventarizácie majetku je vyrovnať skutočný stav majetku so stavom v evidencií. Každá organizácia je povinná kvôli preukázateľnosti majetku a zdrojov krytia uskutočniť minimálne raz za rok ku koncu účtovného obdobia inventarizáciu.

Inventarizácia je pokračovaním inventúry – je porovnanie zisteného stavu s účtovným.

Inventarizácia má zložky:
  
  1. inventúra – t. j. zistenie skutočného stavu. Ide o vyhotovenie inventárnych záznamov.

Inventúru poznáme:

  1. a) fyzickú – robí sa to väčšinu majetku, skutočné stavy sa zisťujú prepočítaním vážením,

meraním atď.

  1. b) dokladovú – spočíva v preverovaní dokladov.
  2. c) kombinovanú – je kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry

    vyčíslenie rozdielov – medzi skutočným stavom zisteným pri inventúre a stavom v evidencií.

Porovnávaním vznikajú rozdiely manko, alebo prebytok.

  1. vyrovnanie rozdielov – tak, aby sa skutočný stav rovnal stavu majetku v evidencií.

V organizáciách zabezpečujú inventarizáciu inventarizačné komisie.

Z hľadiska času poznáme inventarizáciu:

  1. riadnu – musí sa vykonávať v stanovených termínoch a môže byť:
  2. a) periodickák určitému dňu ( obyčajne na konci kalendárneho roka )
  3. b) priebežnámožno ju vykonať pri zásobách, výrobkoch, ktoré sa evidujú podľa jednotlivých
  4. mimoriadnu – táto sa robí ku dňu vzniku organizácie zlúčeniu, likvidácií, krádeži a pod.

    Ako výsledok inventarizácie môžeme zistiť tri skutočnosti:
  5. skutočný stav (SkS) je rovnaký ako účtovný stav (ÚčS) – ide o ideálny ( želateľný) stav, pretože
    vtedy nič nechýba ani neprevyšuje,
skutočný stav je vyšší ako účtovný stav – ide o prebytok na majetku, alebo záväzkoch a treba ho
zaúčtovať ako mimoriadny výnos,
skutočný stav je nižší ako účtovný stav - ide o manko (pri peňažných prostriedkoch v hotovosti
a ceninách sa označuje ako schodok), ktoré treba zaúčtovať do mimoriadnych nákladov
a v prípade zavinenia ho aj predpísať príslušnému pracovníkovi k náhrade (v prípade uzatvorenia
dohody o hmotnej zodpovednosti). Schodok je možné vyrovnať ihneď, resp. uzatvoriť pracovníkom dohodu o zrážkach zo mzdy, z účtu, príp. nad 5 tis. Sk nahlásiť polícii ako trestný čin, príp. súdne konanie.

Druhý a tretí prípad sa označujú ako inventarizačné rozdiely. Vždy sa musia zaúčtovať do toho účtovného obdobia, za ktoré sa vykonala inventarizácia.

8. Popíšte zásady účtovania na účtoch aktív, pasív, nákladov a výnosov

Účty aktív a pasív sú súvahové účty. Stavy majetku a zdrojov krytia sa označujú ako začiatočné stavy.
Začiatočné stavy sa zapisujú:
- u účtov aktív na strane MD aj prírastky, na strane D úbytky, KZ sa prevedie zo strany D účtu
aktív na stranu MD Konečného účtu súvahového,
- u účtov pasív na strane D aj prírastky, na strane MD úbytky, KZ sa prevedie zo strany MD účtu
aktív na stranu D Konečného účtu súvahového.

Účty nákladov a výnosov sú výsledkové účty:
- náklady sa účtujú na strane MD, nemajú ZS, účtuje sa na nich narastajúcim spôsobom a KS
zo strany D sa prevádzajú na stranu MD Účtu ziskov a strát,
- výnosy sa účtujú na strane D, nemajú začiatočný stav, účtuje sa na nich na strane D narastajúcim
spôsobom, konečné stavy sa prevádzajú zo strany MD na stranu D Účtu ziskov a strát.

9. Opíšte vyčíslenie výsledku hospodárenia v podvojnom účtovníctve

Výsledkom hospodárenia môže byť zisk, alebo strata. Výsledok hospodárenia vypočítame ako VH z bežnej činnosti + VH z mimoriadnej činnosti. VH = výnosy – náklady.

10. Vysvetlite postup vyčíslovania výsledku hospodárenia pred zdanením a po zdanení daňou z príjmu

Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných v účtovnej triede 6 a nákladov účtovaných v účtovnej triede 5 okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.

Výsledkom hospodárenia môže byť zisk, alebo strata. Výsledok hospodárenia vypočítame ako [výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením + pripočítateľné položky – odpočítateľné položky) = základ dane z bežnej činnosti – daň z príjmov z bežnej činnosti] + (výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti pred zdanením – daň z príjmov z bežnej činnosti).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu