Manažment, Základné manažérske funkcie

Manažment

- „ to manage“ – viesť, riadiť, vládnuť (USA)

- pôvodne bol definovaný: - umenie riadiť podnik. činnosť – proces, v ktorom sa prelínajú jednotl. funkcie – predvídanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrola

- neskôr: - umenie dosiahnuť vytýčené ciele podniku – definovanie cieľov aj metód, postupov a ciest ako ich dosiahnuť

- novodobá definícia: riadenie organizácií fungujúcich v trhovom hospodárstve, kde je pružná konkurenčná štruktúra a nezablokované cenové mechanizmy

- 2 pojmové podoby: a) funkčná – dôraz sa kladie na proces riadenia – MNZ sú metódy, techniky, princípy využívané pri riadení podnikov

1. b) inštitucionálna – dôraz sa kladie na vykonávateľov procesu riadenia – riadiaci aparát podniku

ZÁKLADNÉ MANAŽÉRSKE FUNKCIE

- delia sa na: ZÁKLADNÉ – plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, kontrola

SEKVENČNÉ – rozhodovanie, motivovanie, hodnotenie, komunikovanie, ...

Plánovanie

- východisková manažérska funkcia

- zákl. informačné vstupy sú externé (o odb., konkurencii, cenách,...) a interné (účtovníctvo, štatistika)

- zahŕňa činnosti manažérov, ktoré sú zamerané na:

1. určovanie cieľov – ciele sú budúce stavy, ktoré chce podnik dosiahnuť k presne vymedzenému okamihu v budúcnosti a ktoré odrážajú záujmy všetkých skupín v podniku

– majú spĺňať 3 charakteristiky:

1. vecná vymedziteľnosť – musia mať vymedzený vecný obsah – do ktorej oblasti sú orientované (spoločenské, zamestnanecky orientované, ekonomické)
2. merateľnosť – výsledky splnenia cieľa sa musia dať zmerať
3. časová ohraničenosť – musí byť jasne vymedzený čas, ku ktorému je potrebné cieľ splniť

1. určovanie prostriedkov na dosiahnutie cieľov – finančné (vlastné FZ – zisk, odpisy, cudzie FZ – úvery, dotácie materiálne (suroviny, polotovary)

pracovná sila

kapacitné (stroje a zariadenia)

1. určovanie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov – riešenia, ktoré vznikajú kombináciou zdrojov v podniku, aby sa dosiahli ciele

- druhy plánov: 1. PODĽA HIERARCHICKÝCH ÚROVNÍ – plán podniku ako celku

plány vnútropodnik.Jednotiek

1. PODĽA DôLEŽITOSTI – strategické – 3-5 rokov, zamerané na zákl. smery a oblasti aktivít org.

podnikateľské – 1-2 roky, transformácia strategických plánov do cieľov a úloh operatívne – štvrťrok, mesiac,.. úlohou je konkretizovať úlohy pre vnútropodnikové útvary

1. PODĽA FUNKČNÉHO ZAMERANIA – plán marketingu, výroby, odbytu a predaja, výskumu a vývoja, plán ĽZ

Postup tvorby plánov:

1. formulovanie cieľov – stanovujú sa v hierarchickej štruktúre s prioritným postavením strateg. cieľov
2. analýza prostredia – zhodnotenie východiskovej situácie, predmetom je externé prostredie, ktoré ponúka príležitosti (rast záujmy o výrobky) a riziká (rast cien, surovín, ..)
3. príprava alternatív – hľadanie spôsobov a ciest ako dosiahnuť ciele pri predpokladaných vplyvoch prostredia
4. hodnotenie a výber alternatív – hodnotenie pozitívnych a negatívnych stránok alternatív
5. implementácia plánov – uvedenie plánov do života a ich realizácia

Metódy plánovania: kvalitatívne – založené na vedomostiach a schopnostiach odborníkov

– patria tu: expertízy – posudzujú problém a vypracúvajú expertné stanovisko (pri tvorbe alternatív a pri výbere vhodnej)

scenáre – založené na identifikácií kľúčových faktorov a jeho skúmaní, komplexný pohľad na riešenie situácie

kvantitatívne – projektovanie budúceho vývoja na základe prepočtov

– patria tu: štatistické metódy – extrapolácia trendov vývoja – údaje z minulého obdobia bilančné metódy – zabezpečujú rovnováhu medzi potrebami a zdrojmi optimalizačné metódy – hľadá sa optimálna alternatíva plánu na základe optimalizačných eknomicko-matematických modelov

Organizovanie

- manaž. funkcia, prostredníctvom ktorej sa do riadeného objektu vnášajú také vzťahy, ktoré umožňujú plniť plánované úlohy v nadväznosti na ciele podniku

úlohy: 1. Vytvoriť organizáciu – nahradiť neusporiadanosť usporiadanosťou, neurčitosť určitosťou,...

1. Vytvoriť hierarchické vzťahy – manažéri na najvyššej úrovni budú riešiť strategické otázky a smerom k nižším úrovniam budú ubúdať strategické a pribúdať operatívne otázky
2. Vytvoriť synergické efekty – vhodná deľba práce, motivovať a stimulovať ZC, dokonalá organizácia práce
3. Vytvoriť stabilizačný účinok – vnesenie prvku pevnosti, pružnosti, zotrvačnosť

- je to činnosť, ktorá zahŕňa 2 čiastkové činnosti:

1. ako vytváranie nového systému – prvotné vytváranie organizácie
2. ako pretváranie existujúceho systému – zlepšovanie existujúcej org. štruktúry

org. štruktúra (OŠ) – množina prvkov organizácie (útvar, pracovisko, ktoré musí mať vymedzenú funkciu, právomoc, zodpovednosť) a vzťahy medzi nimi

– 2 zákl. typy OŠ: a) OŠ riadiaceho systému – riadiaceho aparátu (GR, sekretariát, funkční riaditelia – finančný, výrobný, obchodný, úseky – financií, výroby, obchodný)

1. b) OŠ riadeného systému – napr. OŠ úseku ľudských zdrojov (úsek sa delí na odbory, oddelenia, referáty) úsek ĽZ sa delí na sociálny odbor, personálny, oddelenie mzdovej učtárne, ..

- pri tvorbe OŠ sa riešia 2 otázky: 1. organizačná integrácia – zjednocovanie organizačných útvarov v podniku v záujme plnenia cieľov, napr. výrobný a technický úsek = výrobno-technický

1. organizačná diferenciácia (zočleňovanie) – a) vertikálna – deľba rozhodovacích právomocí a zodpovedností medzi vertikálne stupne org. (podnik, závod, prevádzka, dielňa)
2. b) horizontálna – deľba rozhodovacích právomocí a zodpovedností medzi org. útvary na tom istom vertikálnom stupni

Typy OŠ v podniku:

1. Líniová – dodržiava sa zásada podriadenosti nižších útvarov jedinému vedúcemu (najvyšší líniový vedúci, línioví vedúci nižšieho stupňa – riaditeľ divízie, vedúci prevádzky, majster dielne, výkonní pracovníci), každý vedúci musí poznať oblasť, ktorú riadi
2. Funkčná – založená na vytvorení špecializovaných odborných útvarov, ktoré riadia výkonné pracoviská v rámci firmy, ale usmerňujú ich len v rámci svojej špecializácie (výhoda: kvalifikovanejšie riadenie, nevýhoda: pracoviská majú niekoľkých vedúcich a môžu dostávať protichodné príkazy)
3. Líniovo-štábna – spojenie líniovej (jednotné vedenie) a funkčnej OŠ (špecializované vedenie), vychádza z 2 zásad:
   • základom systému riadenia je líniové vedenie
   • na výkon odb. činností sa vytvárajú špecializované útvary – ŠTÁBNE – plnia len pomocnú funkciu (odb. rady, služby), na čele je vedúci štábneho útvaru, podriadený líniovým vedúcim
4. Cieľovo-programové – PROJEKTOVÁ – v rámci podniku sa vyčlení skupina pracovníkov, ktorí vytvoria projektový útvar (len na dobu vypracovania projektu), na čele je vedúci, ktorý ma prikazovaciu právomoc len voči pracovníkom v projekt. útvare, po skončení prác na projekte sa vrátia späť do materských útvarov

- vytváranie tímov je účelové, účely: vyriešenie úlohy z oblasti výskumu a vývoja

vypracovanie investičného projektu

vypracovanie inovačného projektu

MATICOVÁ – najdokonalejšia, tvoria ju 3 druhy útvarov:

• Líniové – riadia všetky podriadené pracoviská
• Funkčné – zabezpečujú odbornosť riadenia
• Projektové – viď. projektová OŠ

Vedenie ľudí

- manaž. funkcia, ktorá sa zaoberá problémami: štýly vedenia ľudí, komunikácia, motivácia, práca skupín

- podstata je v ovplyvňovaní správania podriadených zo strany vedúceho (manažéra)

- spôsoby vedenia ľudí: a) osobný príklad – napodobňovanie vedúceho podriadenými

1. b) priame vedenie – vedúci komunikuje so svojimi podriadenými medzi 4 očami alebo naraz
2. c) nepriame vedenie – vytváranie vhodného prac. prostredia, odmeňovanie, ...

Štýly vedenia ľudí: - TRADIČNÉ

1. autokratický štýl – uplatňovanie vôle vedúceho bez ohľadu na myšlienky a názory podriadených, vzťah je negatívny, 3 formy:

• autoritatívny – prísny, zadáva príkazy a očakáva ich splnenie, striktná kontrola, komunikácia je jednosmerná
• autokratický – autokracia je prejav vedúcich , ktorí sa snažia zakryť svoje nedostatky
• diktátorský – extrémne správanie jedinca, ktorý vidí len seba a likviduje nesúhlas a iný názor

1. demokratický štýl – obojstranná aktívna komunikácia, môže byť:

• čistý (kolektívny) – podiel kolektívu na riadení a rozhodovaní, ale v konečnom dôsledku prijíma rozhodnutia vedúci
• participatívny (spoluúčasť) – účasť jednotlivcov alebo kolektívu na riadení a rozhodovaní

1. liberálny štýl – vedúci je ústupčivý, zhovievavý a necháva podriadeným voľnosť v konaní

• liberalistický – vedúci je veľmi ústupčivý a snaží sa vyhovieť všetkým požiadavkám podriadených
• pasívny – vedúci je pasívny, výrazná aktivita podriadených, vedúci stráca autoritu
• „laissezz faire“ – podriadení chcú aby im vedúci nezasahoval do ich činnosti

Kontrola

- zameraná na hodnotenie javov a procesov, ktoré v riadenom objekte už prebehli, prebiehajú alebo očakávame, že nastanú

- v užšom zmysle slova: preverovacia činnosť + porovnávanie skutočnosti s plánom

- v širšom zmysle slova: ako v užšom + proces regulácie + prijímanie nápravných opatrení

- subjekty kontroly: profesionálni kontrolóri, riadiaci pracovníci, výkonní prac. (sebakontrola)

- úlohy kontroly: 1. zistiť skutočný stav vývoja riadeného objektu

1. porovnať skutočný stav vývoja s plánovaným + zistiť odchýlky a príčiny
2. vyvodiť závery pre ďalšie rozhodovanie

Metódy kontroly:

1. osobné pozorovanie – manažér na základe pozorovania a skúseností získava info o kontrolovanom jave
2. účtovné a štatistické správy a výkazy (súvaha, CF) – poskytujú info o súčasnosti a min.
3. finančno-ekonomické analýzy – hodnotia výsledky, ktoré sa dosiahli v jednotl. oblastiach činnosti a ako efektívne boli využité podnik. zdroje
4. vnútorný audit – pravidelné hodnotenie činnosti org. (pracovníci útvaru vnútor. auditu)
5. hodnotenie procesov a javov – vypracovanie kontrolných projektov, ktoré obsahujú rozvrh úloh a ich väzby

RIADIACE ORGÁNY PODNIKU

Riaditeľ – generálny, prezident, predseda, je štatutárny orgán, tzn. vystupuje a koná v mene firmy

– komplexne riadi činnosť podniku a zodpovedá za jeho výsledky, jeho postavenie a kompetencie závisia od kompetencií vymedzených orgánmi

Sekretariát – zabezpečuje administratívne, organizačné a technické práce (prijímanie návštev, vybavovanie korešpondencie, príprava mat. na porady, kontrola termínov plnenia úloh)

Odborné štábne útvary (úseky) – zriaďujú sa pre každú funkčnú oblasť a členia sa na odbory, oddelenia, referáty

Líniové útvary – zriaďujú sa po vertikálnej osi riadenia, na čele je líniový vedúci (riaditeľ divízie, vedúci prevádzky, majster dielne)

MANAŽÉRI NA JEDNOTLIVÝCH ÚROVNIACH RIADENIA

1. Vrcholoví – top manažment, členovia predstavenstva, správnej rady, riaditeľskej – riaditeľ, viceprezidenti, funkční riaditelia

– vymenúvajú ich vlastníci firmy alebo ostatné orgány firmy, usmerňujú a koordinujú činnosť podniku ako celku, reprezentujú firmu navonok a formulujú celkovú stratégiu podniku

1. Manažéri strednej úrovne – stredný manažment, vedúci vyšších vnútropodnik. útvarov a vedúci rôznych odborných útvarov (vedúci útvaru výroby,..)

– zodpovedajú za implementáciu všetkých plánov a politík sformulovaných vrcholovými manažérmi a usmerňujú činnosť manažérov na najnižšom stupni

1. Prvostupňoví manažéri – operačný MNZ, majstri dielní resp. vedúci podobných org. jednotiek

– sú v priamom kontakte s výkonnými pracovníkmi a zodpovedajú za výsledky ich práce, zadávajú im úlohy a kontrolujú ich plnenie

Podľa charakteru činností sa manažéri delia:

1. manažéri – univerzalisti – línioví manažéri, zodpovedajú za komplexný rozvoj org. jednotky, ktorú riadia a úzko spolupracujú s manažérmi - špecialistami
2. manažéri – špecialisti – odborní manažéri zameraní na jednotl. funkčné oblasti, ich hlavným poslaním je napomáhať líniovým manažérom po odbornej stránke (vedúci úsekov, odborov, oddelení)

Príklad 1:

Firma OMEGA je stredne veľký priemyselný podnik, ktorý vyrába 2 druhy výrobkov. Každý druh sa vyrába v samostatnej prevádzke. Navrhni zložky riadiaceho aparátu tohto podniku.

Príklad 2:

Predstav si, že si GR a. s. V novinách si uverejnil inzerát o konkurze na obchodného riaditeľa. Akú dokumentáciu budeme vyžadovať v rámci prijímacieho konania? – životopis, kópia maturitného vysvedčenia, doklady o vzdelaní, ..

Aké vlastnosti budeš vyžadovať od uchádzača, manažérske schopnosti + štýly vedenia ľudí