Pracovné právo je kodifikované odvetvie práva upravujúce vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce.
Pracovné právo je samostatné právne odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré možno definovať ako súbor právnych noriem upravujúcich vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej činnosti.
Podľa BaranCovej je Charakteristické pre pracovné právo, to že sa v jeho rámci uskutočňujú nielen typické sociálne ústavné práva ,ale aj liberálne slobody.
Objekt pracovného pomeru je osobný výkon práce zamestnanca.
Obsahom pracovného pomeru sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
Pracovnoprávny vzťah je hierarchický vzťah podriadenosti a nadriadenosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyvážený pracovnoprávnou ochranou v prospech zamestnanca.
Ako uvádza Bezáková pracovnoprávne vzťahy sú vymedzené právami a povinnosťami účastníkov.
Medzi informácie, ktoré nemôže požadovať zamestnávateľ od budúceho zamestnanca patria:
Pred samotným uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť budúceho zamestnanca s jeho právami a povinnosťami a mzdovými podmienkami, za ktorých bude prácu vykonávať.
Budúci zamestnanec je priamo zo zákona povinný informovať budúceho zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu napríklad zákaz viesť motorové vozidlo.
Subjektom pracovnoprávneho vzťahu je ten komu na základe určitej právnej skutočnosti vznikajú z pracovnoprávnych vzťahov práva a povinnosti.
Pracovnoprávna subjektivita je súhrn vlastnosti ustanovených normami pracovného práva, ktoré sú nevyhnutné na to aby sa určitý subjekt mohol stať nositeľom práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch.
Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorého výstupom je, ak sú splnené všetky podstatné náležitosti a účastníci sa dohodli na jej obsahu, založenie pracovného pomeru.
Pracovná zmluva sa uzatvára medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako subjektmi pracovnoprávnych vzťahov a je právnym základom nielen pre vznik pracovného pomeru, ale je tiež zmluvným základom.
Predmetom pracovného práva je:
Slobodný výkon práce v pracovnom pomere musí byť vykonávaný na zásade dobrovoľnosti, pretože neslobodná práca nemôže byť predmetom pracovnoprávnych vzťahov.
Námezdnosť práce znamená, že zamestnanec nepracuje pre seba, ale pracuje pre niekoho iného.
Odplatnosť práce znamená, že práca musí byť vykonávaná za odmenu.
Funkcia pracovného práva je ochrana práv a oprávnených záujmov zamestnanca a zamestnávateľa, regulovanie najmä prostredníctvom zákonodarstva, kontrolovanie ochraňovanie a vychovávanie subjektov pracovného práva za pomoci štátnych orgánov.
Systém pracovného práva je zjednotenie právnych noriem a ich rozdelenie podľa zákonnej právnej úpravy ako aj podľa klasifikácie právnych inštitútov a noriem.
Pracovné právo sa zaraďuje do systému súkromného práva, ale má skôr zmiešaný Charakter.
Pracovné právo sa realizuje na základe pracovnej zmluvy.
Pracovné právo má zároveň ochrannú funkciu.
Pracovné právo sa najčastejšie delí na individuálne a kolektívne pracovné právo.
Individuálne pracovné právo upravuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa.
Kolektívne pracovné právo upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom
Medzi právne pramene pracovného práva patria Zákonník práce, ústava Slovenskej republiky a konkrétne jej 2.hlava.
Medzi zásady pracovného práva patria:
Zamestnancom môže byť fyzická osoba, ktorá má viac ako 15 rokov a zároveň ukončila povinnú školskú dochádzku.
Zamestnanec je výlučne iba fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu k inej fyzickej alebo právnickej osobe a vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.
Základným kritériom vymedzenia pojmu zamestnanec je výkon závislej práce, ktorá je predmetom pracovnoprávnych vzťahov
Zamestnávateľ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu
Pracovný pomer je založený na pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Pracovný pomer je zmluvný a záväzkový vzťah, v rámci ktorého sa jeden účastník zaväzuje vykonávať prácu pre druhého účastníka za mzdu.
Ide tu teda o výmenu pracovnej sily za mzdu
Pracovný pomer môže byť založený nasledujúcimi spôsobmi:
Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Doba priemerného pracovného času vrátane nadčasov nesmie prekročiť počas týždňa 48 hodín.
Medzi zmeny patria ranná zmena , odpoludňajšia zmena a nočná zmena?
Časové vymedzenie týchto zmien je nasledujúce:
Ranná zmena nesmie začať pred 6 hodinou ráno a odpoludňajšia zmena nesmie skončiť po 22 hodine večer.
Pri pružnom pracovnom čase sa rozlišuje základný pracovný čas a voliteľný pracovný čas.
Základný pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku a vkladá sa medzi dva úseky voliteľného pracovného času.
Voliteľný pracovný čas je čas, ktorý si zamestnanec volí sám na začiatku alebo aj na konci pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom.
Spojenie základného pracovného času s voliteľným pracovným časom sa nazýva prevádzkový čas.
Ak zamestnanec v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy mimo rámca týždenného pracovného času a sa zdržiava po určený čas na dohodnutom mieste.
Prácu nadčas môže zamestnanec vykonávať len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem.
Najväčší ročný rozsah práce nadčas môže byť 150 hodín.
Dĺžka prestávky v práci je 30 minút.
Prestávka v práci môže byť nariadená po 6 hodinách pracovného času.
Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni. Prácu na deň pracovného pokoja možno nariadiť výnimočne na nevyhnutné práce.
Základná výmera dovolenky sú 4 týždne.
Základná výmera dovolenky u zamestnancov, ktorí dovŕšili 33 rokov je 5 týždňov.
Základná výmera dovolenky u pedagogických zamestnancov je 8 týždňov.
Dĺžka materskej dovolenky je 34 týždňov.
Dĺžka materskej dovolenky u osamelej zamestnankyne je 37 týždňov.
Počas týždňa môže zamestnanec vykonať 8 hodín pracovnej pohotovosti a počas roka môže zamestnanec vykonať 100 hodín pracovnej pohotovosti.
Pracovná zmluva musí byť v písomnej podobe.
Pracovná zmluva musí obsahovať nasledujúce náležitosti:
Pokiaľ ide o pracovný pomer na dobu určitú, tak sa automaticky končí dňom uvedeným v pracovnej zmluve
Mladistvý zamestnanec má povinnosť informovať zamestnávateľa o rozsahu pracovného úväzku.
Medzi spôsoby ukončenia pracovného pomeru patria:
Pracovný pomer sa ukončuje dňom na ktorom sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli.
Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodov, zamestnávateľ zamestnancovi môže dať výpoveď len z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi okamžité ukončenie pracovného pomeru, ak zamestnanec spáchal úmyselný trestný čin.
Zamestnanec môže okamžite ukončiť pracovný pomer, ak jeho práca ohrozuje jeho zdravie alebo bezpečnosť alebo mu nie je vyplácaná mzda.
Mladistvý zamestnanec má právo okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
Ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej lehote môže byť z akéhokoľvek dôvodu a z obidvoch strán, číže aj zo strany zamestnanca aj zo strany zamestnávateľa.
S výpoveďou je nerozlučne spojený inštitút výpovednej lehoty. Platí, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej lehoty, ktorej minimálnu dĺžku na jeden mesiac určuje zákon.
Zákaz výpovede sa vzťahuje na nasledujúce situácie:
Pracovné pomery sa delia z viacerých hľadísk
Podľa dĺžky pracovného času sa delí pracovný pomer na:
Práca na trvalý úväzok je práca na 40 hodín týždenne.
Práca na kratší pracovný čas je práca na menej ako 40 hodín týždenne
Podľa dĺžky trvania pracovného pomeru sa delí pracovný pomer na:
Ukončenie pracovného pomeru nie je dohodnuté v zmluve.
Ukončenie pracovného pomeru je dohodnuté v zmluve.
Podľa vzájomných vzťahov dvoch alebo viacerých pracovných pomerov tykajúcich sa jedného zamestnanca sa delí pracovný pomer na:
U jedného zamestnávateľa pracuje zamestnanec na dlhší pracovný čas, u druhého zamestnávateľa pracuje zamestnanec na kratší pracovný čas
Súbežný pracovný pomer znamená pracovný pomer u oboch zamestnávateľov na kratší pracovný čas.
Iné formy pracovnoprávnych vzťahov sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, domácky zamestnanec a dohoda o pracovnej činnosti
Mzda podľa Zákonníka práce je základná mzda, príplatky a mimoriadne odmeny, osobné prirážky,
Zamestnanec môže byť členom odborovej organizácie.
Odborová organizácia obhajuje právo účasti zamestnanca na kolektívnom vyjednávaní.
Výsledkom kolektívneho vyjednávania je kolektívna zmluva, ktorá záväzne upravuje vzťahy účastníkov pracovného pomeru.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Medzi formy mzdy patria naturálna mzda, mzda v Cudzej mene, mzdové zvýhodnenia zamestnanca.
Medzi mzdové zvýhodnenia zamestnanca patria mzda za prácu nadčas, náhrada mzdy za sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, mzda pri výkone práce.
Medzi povinnosti zamestnávateľa patria:
Medzi povinnosti zamestnanca patria:
Zamestnávateľ môže odmietnuť žiaka stredného učilišťa a strednej odbornej školy z nasledujúcich dôvodov:
Zamestnávateľ môže zamestnanca preradiť na inú prácu z nasledujúcich dôvodov:
Zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú Cestu, ktorá podľa zákona musí byť mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutné potrebné obdobie.
Na pracovnej Ceste je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pokynov svojho vedúceho zamestnanca,, ktorý ho na pracovnú Cestu vyslal.
Odstupné predstavuje určitú satisfakciu, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru skôr ako bolo medzi nimi dohodnuté.
Odchodné na rozdiel od odstupného slúži k inému účelu.
Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zamestnanca zo strany zamestnávateľa za Celú jeho kariéru pri odchode do dôchodku.
Medzi metódy, ktoré sa používajú pri posudzovaní uchádzačov o zamestnanie patria:
Povinnosťou každého zamestnávateľa je mať pracovný poriadok.
Pracovný poriadok konkretizuje práva a povinnosti zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru.