Organizácia a organizačná štruktúra

Organizácia a organizačná štruktúra

Organizačné štruktúry

Organizovanie – odstraňovanie neporiadku, chaosu, usporadúvanie činností, ale aj veci, je to:

• Vytváranie nového systému
• Zlepšenie už existujúceho systému

Organizácia – označenie objektu, ktorého zákaldnými prvkami sú ľudia

• vnútorné (interné) usporiadanie

Organizačná štruktúra – používa sa vo význame štruktúry prvkov organizácie (prevádzky, dielne, závody) s dôrazom na vzťahy medzi nimi, rozlišujeme:

• organizačná štruktúra riadiaceho systému (manažéri)
• organizačná štruktúra riadeného systému (útvar, oddelenie)
• vytvára optimálne podmienky pre účinné riadenie, pri tvorbe organizačnej štruktúry musíme riešiť nasledovné:

1. organizačná diferenciácia
   • podnik členíme na menšie jednotky (útvary, pracoviská, ...), rozlišujeme:
     • vertikálna – podnik, závod, dielňa
   • horizontálna – deľba práce na rovnakom stupni riadenia podľa špecializovaných oblastí (závod 01, 02, ...)

1. organizačná integrácia

• úlohou je znižovať počet vertikálnych stpňov, ale aj kumulovanie horizontálnych útvarov
• znižuje mzdové náklady, režijné náklady (vybavenie pracovísk)
• zjednodušuje sa organizovanie od najvyššieho po najnižší stupeň

Organizačná štruktúra

– pod vplyvom organizačnej diferenciácie a integrácie vytvárajú hierarchiu, štruktúru, ktorá má pyramídový tvar

– najnižšiu úroveň tvoria pracovníci vykonávajúci stanovené úlohy, napr. robotníci na dielňach, nadriadeným sú riadiaci pracovníci (manažéri), najnižší stupeň organizácie

– nad touto skupinou je ďalšia menšia skupina riadiacich pracovníkov vyššej úrovne riadenia, napr. vedúci prevádzky, riaditeľ závodu, vedúci odboru ekonomiky

– na vrchole pyramídy stojí vrcholový riadiaci pracovník, predseda predstavenstva, prezident

– podľa počtu hierarchických úrovní a počtu priradených útvarov a počtu podiadených rozlišujeme 2 typy organizačných štruktúr:

1. široká a nízka organizačná štruktúra

– typické pre túto štruktúru je nízky počet stupňov a väčší počet riadených útvarov

1. vysoká a úzka organizačná štruktúra

– charakteristická vyšším počtom stupňov riadenia a menším počtom riadených útvarov podriadených každému vedúcemu

– čím je v podniku viac stupňov riadenia, tým je riadenie zložitejšie

Časť výrobného procesu

Závod – je najvyššia vnútroorganizačná jednotka, ktorá zahŕňa celý výrobný proces alebo jeho väčšiu časť

Podnik – samostatný ekonomický a právny subjekt

Výbor organizačnej štruktúry organizácie záleží od:

• veľkosť organizácie
• stratégiu organizácie
• používanej technológie
• okolitého prostredia

Formy organizačných štruktúr

– premietnutím deľby práce do organizačného usporiadania podniku možno vytvoriť dve základné formy organizačného usporiadania podniku:

funkcionálna (líniovo-štábna)

– je to najstarší spôsob zastupovania úloh a formovania útvarov, zoskupovanie činností podľa podnikových funkcií (funkcionálne vytváranie organizačných činností) zahŕňa typické podnikové činnosti, napr. výroba, marketing, predaj, veda, výskum, financovanie, personalistika.

Názov líniovo-štábna sa používa preto, že na realizáciu funkcií podniku sa vytvárajú tzv. osobitné štábne útvary na čele s príslušnými vedúcimi. Útvary plnia odborné metodické a poradensko konzultačné úlohy. Štábne útvary (najmä ich vedúci) sú povinní zhromažďovať a spracúvať potrebné informácie, robiť rozbory a predkladať príslušné návrhy alebo odporúčania pre prijímanie rozhodnutí, ktoré sú v právomoci vedúceho organizácie.

Hlavnou úlohou štábov je poskytovať rady a služby tým, ktorí to potrebujú. Podľa úloh, ktoré štábne útvary plnia ich možno rozdeliť na:

• osobný štáb (sekretariát)

– jeho úlohou je odbremeniť vedúceho od administratívnych prác, ale aj optimalizovať a plánovať čas vedúceho

• všeobecný štáb (asistenti a poradcovia)
  • je odborným poradcom a pracovníkom vrcholových riadiacich pracovníkov pri činnostiach, ktoré nemožno delegovať. Ide o spracovanie rôznych predkladových materiálov, riešenie jednorazových technických ekonomických organizačných úloh
• špecializovanýštáb

– je najpočetnejší, tvoria ho špecializovaní odborníci alebo vedúci, neslúži konkrétnej osobe, ale v rámci špecializácie poskytuje rady a služby iným útvarom organizácie prípadne metodicky riadi štáb rovnakej špecializácie na nižšom organizačnom stupni

Divizionálna o. š. (objektová)

– umožňuje vytvárať relitívne samostatné organizačné útvary (divízie). Prvýkrát využité v USA v 30. rokoch – firma GM, Dupont. Divízie sa vytvárajú podľa týchto kritérií:

1. Výrobok (služba)
2. Územie
3. Zákazník

Podľa týchto hľadísk uznávame 3 modely divizionálnej o. š.:

Výrobkový model

– charakteristícký preň je zoskupovanie rovnakých výrobných úloh do organizačných celkov (divízií), čiže vytváraniu divízií podľa výrobkov, ale zahrňujúcich rôzne činnosti (napr. divízia na výrobu kabátov).

Táto OŠ sa využíva v priemyselných a obchodných podnikoch v doprave a v bankovom sektore.

Zákaznícky (odberateľský) model

– táto OŠ sa vytvára za účelom uspokojenia potrieb určitých zákazníckych skupín, výhodou tohto modelu je:

• Dôraz na potreby zákazníka
• Zákazník má dôveru dodávateľa v prípade banku
• Rast kvalitných odborníkov marketingu

Nevýhodou je:

• Náročná koordinácia operácií vzhľadom na často obchodné požiadavky zákazníkov
• Zákaznícke skupiny nie sú vždy presne vymedzené, napr. veľké spoločnosti vs. malé podniky

Zákazníckymi skupinami môžu byť napr. vládne inštitúcie, rezorty, ...

Maticová OŠ

– vzniká vtedy, keď existujúca OŠ sa rozšíri o ďalšiu projektovú (doplnkovú štruktúru). Typické pre túto OŠ je je pružnosť a prispôsobivosť útvarov pri riešení určitých konkrétnych problémov, skladá sa z:

• Líniových útvarov, ktoré riadia podriadené pracoviská
• Funkčných (štábnych) útvarov, ktoré zabezpečujú špecializované funkčné oblasti (marketing, výskum, vývoj, výroba)
• Projektových útvarov, ktoré vznikajú pre projektové úlohy. Pracovníci, ktorí sa zúčastňujú majú dvojitú podriadenosť, v rámci vertikálnych vzťahov sú podriadené vedúcim funkčných útvarov a v rámci horizontálnych sú podriadené
• Vedúci zabezpečuje nevyhnutné služby a vyčleňuje zariadenia na realizáciu projektu
• Vedúci projektu koordinuje vedecko-technické aspekty projektu a náklady, funkčnú vedúci vytvárajú metódy na dosiahnutie cieľov, projektové útvary zahŕňaujú tímy špecializovaných odborníkov, vytvárajú sa s cieľom využiť konkrétne úlohy. Existencia je dočasný na dobu riešenia konkrétnej úlohy (výstavba, inovácia)