Hospodársky cyklus
1. Hospodársky cyklus – rozumieme ním kolísanie skutočne reálneho
produktu okolo potenciálneho produktu.
(ak krajina plne využíva v. f., teda produkuje na hranici výrobných možnosti – tempo
rastu potenciálneho produktu)
(pod vplyvom zmien v agregátnej ponuke a dopyte kolíše využívanie v. f. a v konečnom dôsledku stále
kolíše ja – tempo rastu reálneho produktu)
Fázy hosp. cyklu:
- vrchol – bod, v ktorom skutočný
produkt dosahuje maximum
- dno – bod, v ktorom skutočný produkt dosahuje minimum
- recesia – fáza, v ktorej sa produkt
znižuje
- expanzia – fáza, v ktorej sa produkt zvyšuje, rastie
2. Interné
príčiny cyklov – (primárne endogénne teórie) – ide o teórie, ktoré vidia príčiny cyklov v javoch a procesoch vnútri ekonomiky.
Sú to napr.:
- snaha firiem maximalizovať zisk úsporami mzdových nákladov
- nestabilita investičných výdavkov, ktoré
sú dôsledkom pesimistických alebo optimistických očakávaní
- nerovnomerný rast dôchodkov, ktoré sa nepremieňajú na investície,
ale na úspory
- rozpor medzi spoločenským charakterom výroby a súkromným privlastňovaním jej výsledkov
Externé príčiny cyklov – (primárne exogénne teórie) – vidia príčiny ekonomických cyklov v javoch mimo ekonomiky.
Ide napr.:
- nahromadenie dôležitých vynálezov
- politické príčiny (vojna, revolúcia)
- nedostatočná informovanosť
trhových subjektov
Dôsledky cyklického vývoja ekonomiky – žiadna z eknomík súčasného světa nevykazuje
sústavný rast. Striedajú sa fázy recesie s fázami rozmachu. Recesia sa jednoznačnej spája s poklesom reálneho produktu, s nedostatočným
využívaním v. f., s nezamestnanosťou, ktorá predstavuje najväčšií problém modernej spoločnosti.
3. Nezamestnanosť – vysoká nezamestnanosť je znakom mrhania, ekonomika nevyrába toľko, koľko by mohla.
Straty počas nezamestnanosti sú najväčšie dokázané straty v modernej ekonomike.
Meranie nezamestnanosti:
Miera nezamestnanosti – je ukazovateľ nezamestnanosti.
- u nás sa počíta na základe údajov úradov práce o počte
nezamestnaných a údajov z bilancie pracovných síl.
- vo vyspelých štátoch sa údaje o nezamestnanosti publikujú každý mesiac
v tlači a mier nezamestnanosti sa určuje na základe výberového štatistického zistenia u obyvateľov prieskumom.
Podľa toho
rozdeľujeme obyvateľstvo do 3 skupín – Zloženie obyvat. z hľadiska zamestn.:
a) zamestnaní – patria
tu všetci, ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, alebo tí, ktorí majú prácu, ale práve ju nevykonávajú, pre chorobu, dovolenku
alebo štrajk.
b) nezamestnaní – tí, ktorí sú nezamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu.
c) obyvateľstvo mimo pracovnej sily – tí, ktorí študujú, sú na dôchodku, starajú sa o deti alebo
z rôznych dôvodov nemôžu pracovať, nechcú pracovať, nie sú súčasťou pracovnej sily.
MIERA NEZAMESTNANOSTI =
NEZAMESTNANI x 100
PRAC. SILA
Druhy nezamestnanosti:
1.) Frikčná – vzniká jako dôsledok spravidla dobrovoľného prerušenia zamestnania (napr. při presťahovaní
na iné miesto, po materstve)
2.) Štruktúrna – vzniká tak, že vplyvom technického pokroku a inovácií sa mení
štruktúra dopytu po pracovníkov (žiadaní sú tí, ktorí majú kvalifikáciu pre nový odbor, ostatní sú nepotrební)
3.)
Cyklická – vzniká vtedy, ak je celkový dopyt po pracovnej sile nízky. Ide o celkovú nerovnováhu na trhu práce.
-
sezónna – ide o prechodnú nezamestnanosť v odvetví so sezónnym charakterom výroby (cestovný ruch)
- skrytá –
hovoríme o nej vtedy, ak sa hromadne neprepúšťa, ale sa skracuje pracovný čas, týždeň, predlžuje sa dovolenka,…
4. Inflácia – zvyšovanie cenovej hladiny v krajine (znehodnocovanie peňazí)
Deflácia
– opak inflácie, znižovanie cenovej hladiny
Dezinflácia – pokles miery inflácie
Formy inflácie:
1.)
podľa intenzity:
a) mierna inflácia – hovoríme o nej vtedy, ak jej ročná miera je jednociferná. Ľudia dôverujú
peniazom, peňažný systém funguje dobře.
b) cválajúca inflácia – nastáva vtedy, ak ceny začínajú rásť dvojcifernou až
trojcifernou mierou. Ľudia odmietajú držať viac peňazí, hromadia tovary, kupujú nehnuteľnosti, peniaze sa požičiavajú za vysoký úrok.
c) hyperinflácia – ceny rastú obrovským tempom, hodnota peňazí sa úplne zrúti. Nastane úplny chaos v peň. obehu, začnú sa
opäť vymieňať tovary za tovary.
2.) podľa vyváženosti:
a) proporcionálna – je len teoretickým
predpokladom, ak by všetky ceny, a teda aj mzdy rástli ročne rovnakým tempom v ekonomike by sa nič nezmenilo. Táto inflácia nemá vplyv na
reálny produkt, efektívnosť, ani na rozdeľovanie dôchodkov.
b) neproporcionálna – nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú
inflačným trendom. Obyvateľstvo aj korporácie, to núti do operácií s hotovosťou.
3.) podľa očakávania:
a) anticipovaná – je taká, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej.
b) neanticipovaná –
hovoríme o nej vtedy, ak sa inflácia vyvíja veľmi nerovnomerne alebo keď nastanú v jej vývoji veľké zlomy. Nedá sa predvídať a
obyvateľstvo sa na jej dôsledky nemôže pripraviť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta