Hospodársky cyklus

Hospodársky cyklus

1. Hospodársky cyklus – rozumieme ním kolísanie skutočne reálneho produktu okolo potenciálneho produktu.

(ak krajina plne využíva v. f., teda produkuje na hranici výrobných možnosti – tempo rastu potenciálneho produktu)
(pod vplyvom zmien v agregátnej ponuke a dopyte kolíše využívanie v. f. a v konečnom dôsledku stále kolíše ja – tempo rastu reálneho produktu)

Fázy hosp. cyklu:

– vrchol – bod, v ktorom skutočný produkt dosahuje maximum

– dno – bod, v ktorom skutočný produkt dosahuje minimum

– recesia – fáza, v ktorej sa produkt znižuje

– expanzia – fáza, v ktorej sa produkt zvyšuje, rastie

2. Interné príčiny cyklov – (primárne endogénne teórie) – ide o teórie, ktoré vidia príčiny cyklov v javoch a procesoch vnútri ekonomiky.
Sú to napr.:

– snaha firiem maximalizovať zisk úsporami mzdových nákladov

– nestabilita investičných výdavkov, ktoré sú dôsledkom pesimistických alebo optimistických očakávaní

– nerovnomerný rast dôchodkov, ktoré sa nepremieňajú na investície, ale na úspory

– rozpor medzi spoločenským charakterom výroby a súkromným privlastňovaním jej výsledkov

Externé príčiny cyklov – (primárne exogénne teórie) – vidia príčiny ekonomických cyklov v javoch mimo ekonomiky.
Ide napr.:

– nahromadenie dôležitých vynálezov

– politické príčiny (vojna, revolúcia)

– nedostatočná informovanosť trhových subjektov

Dôsledky cyklického vývoja ekonomiky – žiadna z eknomík súčasného světa nevykazuje sústavný rast. Striedajú sa fázy recesie s fázami rozmachu. Recesia sa jednoznačnej spája s poklesom reálneho produktu, s nedostatočným využívaním v. f., s nezamestnanosťou, ktorá predstavuje najväčšií problém modernej spoločnosti.

3. Nezamestnanosť – vysoká nezamestnanosť je znakom mrhania, ekonomika nevyrába toľko, koľko by mohla. Straty počas nezamestnanosti sú najväčšie dokázané straty v modernej ekonomike.

Meranie nezamestnanosti:

Miera nezamestnanosti – je ukazovateľ nezamestnanosti.

– u nás sa počíta na základe údajov úradov práce o počte nezamestnaných a údajov z bilancie pracovných síl.

– vo vyspelých štátoch sa údaje o nezamestnanosti publikujú každý mesiac v tlači a mier nezamestnanosti sa určuje na základe výberového štatistického zistenia u obyvateľov prieskumom.
Podľa toho rozdeľujeme obyvateľstvo do 3 skupín – Zloženie obyvat. z hľadiska zamestn.:

a) zamestnaní – patria tu všetci, ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, alebo tí, ktorí majú prácu, ale práve ju nevykonávajú, pre chorobu, dovolenku alebo štrajk.

b) nezamestnaní – tí, ktorí sú nezamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu.

c) obyvateľstvo mimo pracovnej sily – tí, ktorí študujú, sú na dôchodku, starajú sa o deti alebo z rôznych dôvodov nemôžu pracovať, nechcú pracovať, nie sú súčasťou pracovnej sily.

MIERA NEZAMESTNANOSTI = NEZAMESTNANI x 100
PRAC. SILA

Druhy nezamestnanosti:

1.) Frikčná – vzniká jako dôsledok spravidla dobrovoľného prerušenia zamestnania (napr. při presťahovaní na iné miesto, po materstve)

2.) Štruktúrna – vzniká tak, že vplyvom technického pokroku a inovácií sa mení štruktúra dopytu po pracovníkov (žiadaní sú tí, ktorí majú kvalifikáciu pre nový odbor, ostatní sú nepotrební)

3.) Cyklická – vzniká vtedy, ak je celkový dopyt po pracovnej sile nízky. Ide o celkovú nerovnováhu na trhu práce.

– sezónna – ide o prechodnú nezamestnanosť v odvetví so sezónnym charakterom výroby (cestovný ruch)

– skrytá – hovoríme o nej vtedy, ak sa hromadne neprepúšťa, ale sa skracuje pracovný čas, týždeň, predlžuje sa dovolenka,…

4. Inflácia – zvyšovanie cenovej hladiny v krajine (znehodnocovanie peňazí)

Deflácia – opak inflácie, znižovanie cenovej hladiny

Dezinflácia – pokles miery inflácie

Formy inflácie:

1.) podľa intenzity:

a) mierna inflácia – hovoríme o nej vtedy, ak jej ročná miera je jednociferná. Ľudia dôverujú peniazom, peňažný systém funguje dobře.

b) cválajúca inflácia – nastáva vtedy, ak ceny začínajú rásť dvojcifernou až trojcifernou mierou. Ľudia odmietajú držať viac peňazí, hromadia tovary, kupujú nehnuteľnosti, peniaze sa požičiavajú za vysoký úrok.

c) hyperinflácia – ceny rastú obrovským tempom, hodnota peňazí sa úplne zrúti. Nastane úplny chaos v peň. obehu, začnú sa opäť vymieňať tovary za tovary.

2.) podľa vyváženosti:

a) proporcionálna – je len teoretickým predpokladom, ak by všetky ceny, a teda aj mzdy rástli ročne rovnakým tempom v ekonomike by sa nič nezmenilo. Táto inflácia nemá vplyv na reálny produkt, efektívnosť, ani na rozdeľovanie dôchodkov.

b) neproporcionálna – nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú inflačným trendom. Obyvateľstvo aj korporácie, to núti do operácií s hotovosťou.

3.) podľa očakávania:

a) anticipovaná – je taká, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej.

b) neanticipovaná – hovoríme o nej vtedy, ak sa inflácia vyvíja veľmi nerovnomerne alebo keď nastanú v jej vývoji veľké zlomy. Nedá sa predvídať a obyvateľstvo sa na jej dôsledky nemôže pripraviť.