Typ štátu je odvodený od formy vlády a je najvýznamnejšou zložkou formy štátu, pretože vyjadruje :
– štruktúru najvyšších orgánov a vzťahy medzi nimi
– účasť občanov na realizácii štátnej moci, teda vzťah občanov
k štátnej moci
Z hľadiska sústavy štátnych orgánov, ich vzájomných vzťahov a so zreteľom na hlavu štátu delíme ich na
:
– monarchie
– republiky
– diktatúry
Monarchia
je forma štátu kde na čele je panovník, monarcha, suverénna osobnosť s rôznym titulom. Rozlišujeme monarchie:
– dedičné – panovník nastupuje na základe nástupníckeho práva
– volené – v súčasnosti teokratická monarchia Vatikán
Podľa
mocenského postavenia monarchu :
– absolutistická – neobmedzená vláda, je nad zákonom (kráľ)
– stavovská – spolupodieľa sa šľachta, duchovenstvo...
– parlamentná – moc patrí parlamentu, panovník je len reprezentant (Japonsko)
– konštitučná – práva a moc panovníka obmedzuje ústava (VB, Švédsko)
– dualistická – zákonodarná moc sa delí na panovníka
a parlament (Jordánsko, SA)
Republika : je forma vlády, kde na čele štátu je osoba, ktorú na časovo obmedzené
obdobie volí buď parlament, alebo sa volí v priamych voľbách. Zvyčajne je to prezident alebo kolektívny orgán.
Podľa silnejšieho
postavenia štátnych orgánov rozlišujeme:
– parlamentnú republiku
– prezidentská republika
Diktatúra
: moc je v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej skupiny ľudí. Každá diktatúra sa vyznačuje
– koncentráciou moci
– vylúčením väčšiny obyvateľstva z účasti na politickom rozhodovaní
– zabránením diskusie a propagácie politických názorov
– Unitárny štát, jednotná a jediná sústava štátnych orgánov, existuje jeden právny poriadok, jeden systém štátnych symbolov, jedno občianstvo.
– Zložený štát, dvojitá sústava najvyšších orgánov, existencia viacerých štátov na štátnom území, dvojité zákonodarstvo, dvojité občianstvo
– federácia, únia, personálna únia, konfederácia