Typy štátu

Typ štátu je odvodený od formy vlády a je najvýznamnejšou zložkou formy štátu, pretože vyjadruje :
-  štruktúru najvyšších orgánov a vzťahy medzi nimi
-  účasť občanov na realizácii štátnej moci, teda vzťah občanov k štátnej moci
 
Z hľadiska sústavy štátnych orgánov, ich vzájomných vzťahov a so zreteľom na hlavu štátu delíme ich na :
-  monarchie
-  republiky
-  diktatúry
 
Monarchia je forma štátu kde na čele je panovník, monarcha, suverénna osobnosť s rôznym titulom. Rozlišujeme monarchie:
-  dedičné – panovník nastupuje na základe nástupníckeho práva
-  volené – v súčasnosti teokratická monarchia Vatikán
 
Podľa mocenského postavenia monarchu :
-  absolutistická – neobmedzená vláda, je nad zákonom (kráľ)
-  stavovská – spolupodieľa sa šľachta, duchovenstvo...
-  parlamentná – moc patrí parlamentu, panovník je len reprezentant (Japonsko)
-  konštitučná – práva a moc panovníka obmedzuje ústava (VB, Švédsko)
-  dualistická – zákonodarná moc sa delí na panovníka a parlament (Jordánsko, SA)
 
Republika : je forma vlády, kde na čele štátu je osoba, ktorú na časovo obmedzené obdobie volí buď parlament, alebo sa volí v priamych voľbách. Zvyčajne je to prezident alebo kolektívny orgán.
Podľa silnejšieho postavenia štátnych orgánov rozlišujeme:
-  parlamentnú republiku
-  prezidentská republika
 
Diktatúra : moc je v rukách neobmedzeného vládcu alebo malej skupiny ľudí. Každá diktatúra sa vyznačuje
–  koncentráciou moci
–  vylúčením väčšiny obyvateľstva z účasti na politickom rozhodovaní
–  zabránením diskusie a propagácie politických názorov
 
Typy štátov z hľadiska vertikálnej deľby moci :
-  Unitárny štát, jednotná a jediná sústava štátnych orgánov, existuje jeden právny poriadok, jeden systém štátnych symbolov, jedno občianstvo.
-  Zložený štát, dvojitá sústava najvyšších orgánov, existencia viacerých štátov na štátnom území, dvojité zákonodarstvo,  dvojité občianstvo
- federácia, únia, personálna únia, konfederácia