Ekonomické teórie

Ekonomické teórie 

Počiatky ekonomického myslenia siahajú do dávnej minulosti – s ekonomickými názormi sa môžeme stretnúť napríklad v dielach antických a stredovekých mysliteľov. Samostatné ekonomické teórie však začali vznikať až v novoveku. K najznámejším patril merkantilizmus (Colbert, Mun), ktorého tvorcovia považovali za cieľ hospodárskej politiky zväčšenie bohatstva svojej krajiny, pričom bohatstvo stotožňovali s peniazmi, zlatom a jeho zdroj videli najmä v zahraničnom obchode (aktívna peňažná bilancia).

Kurzová kalkulačka – kalkulačka mien NBS/ECB

Fyziokrati (Quesnay) videli zasa bohatstvo v materiálnej produkcii a keďže uznávali nadvládu prírody, považovali za jeho zdroj pôdu a poľnohospodársku výrobu. Ostatné druhy práce nepovažovali za produktívne, pretože podľa nich nevytvárajú nové hodnoty (spoločnosť podľa Quesnaya tvoria tri triedy: trieda vlastníkov pôdy, produktívna trieda, do ktorej patria tí, ktorí podnikajú a pracujú v poľnohospodárstve a sterilná trieda, ktorú tvoria pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva).

1. Vznik ekonómie ako vedy sa spája s dielom Adama Smitha Bohatstvo národov (1776) ako aj s ekonomickými názormi ďalších predstaviteľov klasickej ekonómie (Petty: „Práca je otcom bohatstva a príroda jeho matkou“, Smith – neviditeľná ruka trhu, Ricardo – určovanie hodnoty prácou – aplikovanie na medzinárodnú deľbu práce – teória komparatívnych výhod (krajina má vyrábať a vyvážať len tie produkty, ktoré dokáže vyrobiť s porovnateľnou výhodou – ostatné má dovážať), Say – zákon trhu, Malthus – populačná teória).

Hlavné myšlienky klasickej ekonómie:

– teória pracovnej hodnoty – hodnota tovaru je určovaná množstvom práce, ktoré je potrebné
vynaložiť na jeho výrobu

– liberalizmus – voľný trh : prirodzený poriadok – pre človeka je prirodzený egoizmus – ekonomické procesy vznikajú tak, že ľudia sledujú svoje osobné záujmy; konkurencia medzi nimi prispieva k tomu, že sa zároveň naplnia aj záujmy spoločnosti – čím väčšia sloboda, tým lepšie trhový systém funguje (neviditeľná ruka trhu)

– Sayov zákon trhu – ponuka a dopyt sa automaticky vyrovnávajú – tovary si navzájom vytvárajú odbyt (v cene je mzda robotníka i zisk podnikateľa) – všetky tovary sa predajú

– Malthusova populačná teória – železný zákon prírody (obyvateľstvo rastie geometrickým radom, životné prostriedky len radom aritmetickým – preľudnenie); pozitívne prostriedky na riešenie : choroby, epidémie, úmrtnosť; preventívne: pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášov chudobných...

2. Marxistická ekonomická teória – vychádza z klasickej – teóriu pracovnej hodnoty rozširuje o učenie o nadhodnote (nezaplatená časť výsledku robotníkovej práce, ktorú si prisvojuje kapitalista – podstata vykorisťovania). Dôsledkom akumulácie kapitálu je sústreďovanie väčšiny bohatstva v rukách malej skupiny ľudí a zvýšené vykorisťovanie robotníkov – nutnosť sociálnej revolúcie.

3. Neoklasická ekonómia – 70. roky 19. – 30. roky 20.storočia

– teória hraničnej užitočnosti – vyjadruje, o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebovávaného tovaru zvýši o jednotku

– Paretovo optimum (hranica produkčných možností) – ekonomika je v danej situácii v optimálnom stave vtedy, keď nikto nemôže zlepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu niekoho iného

– Marshall – cena trhovej rovnováhy (E)

4. Keynesizmus (vplyv svetovej hospodárskej krízy; uplatňovaný po 2.svetovej vojne až do 70. rokov)

– makroekonomická teória, zdôvodňujúca nutnosť štátnych zásahov v prípade ekonomickej nerovnováhy -štát má využitím rozpočtovej politiky zabezpečiť rast efektívneho dopytu (domácnosti – výdavky na spotrebu, podniky – investície) – tým sa dosiahne aj rast zamestnanosti a dôchodkov (peňažná politika – druhoradá)

– multiplikačný efekt – vyjadruje vzťah medzi dopytom po spotrebnom tovare, objemom výroby a zamestnanosťou

5. Súčasné smery (neokonzervativizmus – návrat k myšlienke slobodného trhu)
Najvýznamnejšia teória – monetarizmus (Friedman – Reaganov poradca, Nobelova cena 1976, Hayek)

– štátne zásahy do ekonomiky ohrozujú ekonomický vývoj (byrokratický aparát)

– základom ekonomiky sú peniaze – štát má prostredníctvom emisnej banky zabezpečiť stabilné tempo rastu ponuky peňazí (3 – 5% – ako HNP) – anticyklické opatrenie, a tým aj stabilnú a konvertibilnú menu

– odmietajú sociálnu politiku odborov (inflácia); progresívne zdaňovanie – protirečí individuálnej slobode

Teóŕia racionálnych očakávaní – podnikatelia i spotrebitelia sa vo svojej činnosti správajú cieľavedome a racionálne, na opatrenia štátu, ktoré tomu nezodpovedajú „naletia“ len raz.

Ekonómia ponuky štát má vytvárať podmienky na rozvoj podnikateľskej aktivity (významný motivačný faktor – nízke dane).