Zahraničný obchod

Zahraničný obchod

Zahraničný obchod

– týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta (napr. SR a štáty EÚ, SR a tretie štáty, EÚ a tretie štáty),

– po vstupe SR do EÚ sa zahraničný obchod medzi členskými krajinami EÚ nazýva vnútroúniový obchod. Namiesto pojmu vývoz sa používa odoslanie (dodanie) a namiesto pojmu dovoz sa používa prijatie (nadobudnutie). Vnútroúniový obchod sa vykazuje prostredníctvom systému INTRASTAT. Jednotlivé členské krajiny EÚ vykazujú vo svojich oficiálnych štatistikách dvojstranný obchod s ostatnými členskými krajinami EÚ ako zahraničný obchod. Zahraničný obchod s tretími krajinami sa nazýva Vonkajší obchod. Štatisticky sa vykazuje prostredníctvom systému EXTRASTAT.

Medzinárodný obchod – zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. v rámci niektorých medzinárodných zoskupení – EÚ, NAFTA).

Svetový obchod – súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín zapojených do medzinárodnej deľby práce.

Podstatou zahraničného obchodu je:

· vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrábajú alebo ich má dostatok,

· dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.

Predmetom zahraničného obchodu môžu byť:

· hmotný tovar (statky) – napr. suroviny, stroje, spotrebný tovar,

· nehmotný tovar – služby – napr. cestovný ruch, doprava, bankové služby, poistenie,

– práva – napr. licencie, autorské práva, know-how, ochranné známky.

Význam ZO

1. Ekonomický:

· Zabezpečuje dovoz tovarov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú (nie sú na to podmienky alebo sa dajú vyrobiť len s vysokými nákladmi).

· Umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov – výnosy rastú so zvyšovaním rozsahu výroby a ZO vytvára možnosti odbytu pre tieto výrobky.

· Umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú najlepšie podmienky.

· Poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných a poskytovaných v zahraniční a tým umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou.

· Rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike. Dovoz zahraničných výrobkov zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov k domácej ekonomike.

· Umožňuje získavať devízy.

· Zvyšuje pracovné príležitosti v exportujúcej krajine.

· Rozširuje ponuku a sortiment tovarov a služieb.

2. Politický:

· Upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi

· Zvyšuje vzájomnú závislosť medzi štátmi, čo vedie k posilneniu mieru vo svete

3.Kultúrny:

ü Vďaka ZO spoznávame spôsob zahraničného života, kultúru, umenie.

Právna úprava a subjekty zahraničného obchodu

Právna úprava zahraničného obchodu je zložitá. Okrem právnych noriem SR (Obchodný zákonník, devízový zákon, colný zákon, nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev, opatrenia NBS a i.) upravujú zahraničnoobchodné vzťahy medzinárodné obchodné zmluvy a obchodné dohody.

1.Obchodné zmluvy: určujú základné pravidlá pre vzájomné hospodárske vzťahy medzi štátmi.

– môžu byť dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne),

– uzatvárajú sa na najvyššej úrovni, podpisuje ich hlava štátu,

– zvyčajne sa pri nich vyžaduje ratifikácia (udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu so znením zmluvy),

– uzatvárajú sa na dlhšie obdobie (2 – 5, prípadne viac rokov s možnosťou automatického predĺženia,

– upravujú právne, colné a daňové otázky.
(Napr. dvojstranná obchodná zmluva medzi vládou SR a vládou Holandského kráľovstva o medzinárodnej cestnej doprave. Mnohostranná obchodná zmluva medzi EÚ a krajinami EZVO – Európske združenie voľného obchodu – o Európskom hospodárskom priestore.)

2. Obchodné dohody: konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov medzi štátmi. Vychádzajú z obchodných zmlúv, sú dvojstranné a podpisujú ich príslušní ministri.

– ich súčasťou sú zoznamy tovarov, ktoré sa môžu vzájomne vyviezť a doviezť, sú označované ako kontingentné (kontingent je pevne stanovené množstvo),

– sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy,

– podpisujú ich príslušní ministri,

– upravujú spôsob udeľovania licencií, spôsob platenia a i.,

– sú dvojstranné, výnimočne viacstranné.

Okrem obchodných zmlúv a obchodných dohôd sa z zahraničnom obchode uplatňujú:

– platobné dohody, ktoré upravujú vzájomný platobný styk,

– úverové zmluvy, ktoré upravujú úverové vzťahy medzi štátmi,

– dohody o vedeckotechnickej, kultúrnej a inej spolupráci a iné zmluvy.

3. Kúpna zmluva:

– uzatvára sa v súlade s Obchodným zákonníkom

– predstavuje vzájomný záväzok dvoch zmluvných strán a to :
a) predávajúceho- dodať tovar kupujúcemu a previesť naňho vlastnícke práva,
b) kupujúceho- prevziať tovar a zaplatiť.

Kúpna zmluva má dve fázy:

1. vznik kúpnej zmluvy– ak sa partneri dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy, hlavne miesto a okamih vzniku zmluvy.

2. plnenie kúpnej zmluvy– predávajúc odovzdá tovar a kupujúci tovar príjme a zaplatí.

Subjektmi zahraničného obchodu môžu byť:

– obchodné podniky, ktoré sa špecializujú na vykonávanie zahraničného obchodu,

– výrobné podniky, ktoré vykonávajú zahraničnoobchodnú činnosť pre vlastnú potrebu,

– špecializované organizácie so zahraničným kapitálom,

– používatelia tovaru z dovozu, t. j. súkromné osoby, ktoré si dovážajú samé tovar,

– obchodní sprostredkovatelia.

Obchodní sprostredkovatelia sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech komitenta.(Komitent je zákazník, ktorý dáva príkaz na sprostredkovanie obchodu.) Môžu vystupovať v cudzom alebo vlastnom mene.

V cudzom mene:

– obchodní zástupcovia – majú trvalé obchodné spojenie s komitentom,

– makléri – nemajú trvalé obchodné spojenie s komitentom.

Vo vlastnom mene:

– komisionári.

Vývozná operácia

Vývozná operácia predstavuje predaj tovaru do zahraničia.

Význam vývozných operácií:

– podieľajú sa na aktívnej obchodnej bilancii,

– peňažné prostriedky získané vývozom, umožňujú krajine dovoz potrebných výrobkov, služieb a práv.

Fázy vývoznej operácie:

Prípravná fáza:

– získanie všeobecných informácií a prieskum trhu,

– akvizícia,

– dopyt zo zahraničia,

– predbežná kalkulácia,

– ponuka.

Kontraktačná fáza (fáza zmluvného zabezpečenia):

– prijatie a potvrdenie objednávky,

– uzatvorenie kúpnej zmluvy.

Realizačná fáza:

– dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov,

– prijatie platby,

– výsledná kalkulácia.

PRÍPRAVNÁ FÁZA

· Získanie všeobecných informácií a prieskum trhu

– Všeobecné informácie – dovozný režim, colný režim, zloženie trhu, celková hospodárska a politická situácia v krajine, konkurencia, kultúrne, sociálne a iné faktory, ktoré musíme rešpektovať.

– Teritoriálny prieskum trhu – informácie o obchodných podmienkach, o právnej úprave, organizácii trhu, priemysle, obchode, devízových, colných a daňových predpisoch, o uzanciách, geografických, klimatických a iných podmienkach na danom území.

– Komoditný prieskum trhu – údaje o tovare (kvalite, technických parametroch, cene, množstve na danom trhu), o spotrebiteľoch (ich kúpyschopnosti), o konkurencii a pod.

Výsledkom prieskumu trhu je výber vhodného štátu, v ktorom sa budú výrobky dobre predávať.

· Akvizícia je získanie nových trhov, zákazníkov:
ü nepriama – výstavy, veľtrhy, katalógy, inzeráty v tlači, internetové stránky,
ü priama – priame nadväzovanie kontaktov, zasielanie ponukových listov, osobné návštevy.

· Dopyt zo zahraničia – odozva na akvizíciu
Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávky.

· Predbežná kalkulácia – predbežné stanovenie ceny. Pri tvorbe ceny treba vychádzať z výrobných nákladov, z ceny konkurencie, z ponuky a dopytu.
V cene sú zahrnuté aj vynaložené náklady na prepravu tovaru, poistné atď. podľa dodacích podmienok.

· Ponuka – je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť záväzná alebo nezáväzná.

KONTRAKTAČNÁ FÁZA

· Prijatie a potvrdenie objednávky – Vývozca dostane od dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa partneri dohodli. Vývozca objednávku posúdi a v prípade kladného stanoviska potvrdí objednávku. Namiesto potvrdenia objednávky môže zaslať dovozcovi návrh kúpnej zmluvy.

· Uzatvorenie kúpnej zmluvy – V kúpnej zmluve uvedie vývozca všetky podmienky, na ktorých sa s partnerom dohodli. Kúpna zmluva musí byť vyhotovená v súlade s náležitosťami objednávky. Podpíšu ju obidve strany.

REALIZAČNÁ FÁZA

· Dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov – Vývozca odosiela tovar a podľa dohodnutých dodacích podmienok plní ďalšie záväzky (zabezpečí dopravu, poistenie, colné konanie a i) a vyhotoví potrebné doklady (prepravné, o poistení, osvedčenie o kvalite, faktúru a i.). Vývozná faktúra sa stáva podkladom na zaplatenie za tovar.

· Prijatie platby – zaplatenie faktúry. Platba sa uskutoční podľa dohodnutých platobných podmienok.

· Výsledná kalkulácia – zistenie výsledku hospodárenia z realizácie obchodného prípadu podľa výšky skutočne vynaložených nákladov.

Dovozná operácia

Dovozná obchodná operácia prestavuje nákup tovaru zo zahraničia.

Význam dovozných operácií:

– rozširujú ponuku na vnútornom trhu,

– zabezpečujú tovary (napr. suroviny, špeciálne stroje a zariadenia) v ktorých nie je krajina sebestačná.

Fázy dovoznej operácie:

Prípravná fáza

– rozbor potreby dovozu,

– vyhľadanie nožných dodávateľov,

– zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom,

– vyhodnotenie ponúk.

Kontraktačná fáza (fáza zmluvného zabezpečenia)

– zaslanie objednávky dodávateľovi,

– uzatvorenie kúpnej zmluvy.

Realizačná fáza:

– prevzatie dodávky,

– zaplatenie úhrady za dodaný tovar,

– výsledná kalkulácia.

PRÍPRAVNÁ FÁZA

· Rozbor potreby dovozu – Dovozca zisťuje, či sa potrebný tovar nachádza vo vyhovujúcej kvalite a cene na domácom trhu. Ak nie, sformuluje požiadavky na dovoz (druh tovaru, kvalita, množstvo, orientačná cena, spôsob dovozu, krajina dovozu, termín dovozu a i.).

· Vyhľadanie možných dodávateľov – Informácie o zahraničných dodávateľoch je možné získať z rôznych zdrojov (Slovenská obchodná a priemyselná komora, veľtrhy, výstavy, odborné časopisy, obchodní zástupcovia v určitých oblastiach, filiálky v zahraničí, internet atď.).

· Zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – Dopyt je nezáväzný, cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľov. V ponuke by malo byť uvedené, či ide o záväznú alebo nezáväznú ponuku. Dovozca môže dostať ponuky aj od dodávateľov, ktorí neodpovedajú na dopyt, ale hľadajú možného odberateľa pre svoj tovar.

· Vyhodnotenie ponúk – Porovnanie ponúk, vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie. Výber najvýhodnejšej ponuky a na základe nej vypracovanie objednávky.

KONTRAKTAČNÁ FÁZA

· Zaslanie objednávky dodávateľovi – Objednávka musí obsahovať všetky podstatné náležitosti i ďalšie podmienky dodávky.

· Uzatvorenie kúpnej zmluvy – Predávajúci môže bez výhrad potvrdiť objednávku na formulári dovozcu a považuje sa to za uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci môže zaslať vlastnú kúpnu zmluvu so svojimi podmienkami a žiada o jej potvrdenie alebo predávajúci prijme objednávku dovozcu s výhradami, ide o návrh novej kúpnej zmluvy

REALIZAČNÁ FÁZA

· Prevzatie dodávky – dodávka sa uskutočňuje podľa dohodnutých dodacích podmienok. Po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví dovozca doklady pre colné konanie (JCD). Platí to pre dovoz z tretích krajín. Po rozhodnutí colnice o prepustení tovaru do príslušného režimu dostane dovozca tovar.

· Zaplatenie úhrady za dodaný tovar – Platba zahraničnému dodávateľovi sa uskutoční podľa podmienok v kúpnej zmluve.

· Výsledná kalkulácia – Jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými (s predbežnou kalkuláciou). Zistené výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze.

Formy ZO

Export(vývoz)znamená predaj tovaru do zahraničia. Cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru.

a) priamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému obchodníkovi alebo výrobcovi,
b) nepriamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia.

Import(dovoz)znamená nákup tovaru v zahraničí. Cieľom Je zabezpečiť tovar pre domáci trh.

a) priamy- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa,
b) nepriamy- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa – dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí.

Reexport(vývoz dovozu)predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako vývoz dovozu (opakovaný vývoz dovezeného tovaru) alebo tranzit.

a) priamy– reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie,
b) nepriamy– reexportér, kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.

Dôvody reexportu:

1. obchodno-politické prekážky- vysoké clá, množstevné obmedzenia, zákon dovozu,

2. ekonomické dôvody- pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu,

3. kompletizácia vývozu reexportéra.

Vrcholové bilancie v ZO

1.Obchodná bilancia (OB)- sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných jednotkách za určité obdobie, spravidla za jeden rok. Nesleduje platby.

SALDO OB– rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu

a) aktívna OB = vývoz > dovoz
b) pasívna OB = vývoz < dovoz
c) vyrovnaná OB = vývoz = dovoz

2.Platobná bilancia (PB)- zachytáva peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia.

SALDO PB– rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia

a) aktívna PB = príjmy > výdavky (zvýšenie devízových rezerv)
b) pasívna PB = príjmy < výdavky (zníženie devízových rezerv)
c) vyrovnaná PB = príjmy = výdavky

Aktívne saldo obchodnej bilancie neznamená automaticky aktívnu platobnú bilanciu krajiny. Platobná bilancia môže byť napriek tomu pasívna, napríklad ak sa vývoz uskutočňuje na základe úverov.