Zahraničný obchod

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: anika (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 15.05.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 798 slov
Počet zobrazení: 14 069
Tlačení: 618
Uložení: 588
Zahraničný obchod
 
Zahraničný obchod
- týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta (napr. SR a štáty EÚ, SR a tretie štáty, EÚ a tretie štáty),
- po vstupe SR do EÚ sa zahraničný obchod medzi členskými krajinami EÚ nazýva vnútroúniový obchod. Namiesto pojmu vývoz sa používa odoslanie (dodanie) a namiesto pojmu dovoz sa používa prijatie (nadobudnutie). Vnútroúniový obchod sa vykazuje prostredníctvom systému INTRASTAT. Jednotlivé členské krajiny EÚ vykazujú vo svojich oficiálnych štatistikách dvojstranný obchod s ostatnými členskými krajinami EÚ ako zahraničný obchod. Zahraničný obchod s tretími krajinami sa nazýva Vonkajší obchod. Štatisticky sa vykazuje prostredníctvom systému EXTRASTAT.
 
Medzinárodný obchod – zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. v rámci niektorých medzinárodných zoskupení – EÚ, NAFTA).
 
Svetový obchod – súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín zapojených do medzinárodnej deľby práce.
 
Podstatou zahraničného obchodu je:
·  vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrábajú alebo ich má dostatok,
·  dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.
 
Predmetom zahraničného obchodu môžu byť:
· hmotný tovar (statky) – napr. suroviny, stroje, spotrebný  tovar,
· nehmotný tovar – služby – napr. cestovný ruch, doprava, bankové služby, poistenie,
   - práva – napr. licencie, autorské práva, know-how, ochranné známky.

Význam ZO
 
1.Ekonomický:
· Zabezpečuje dovoz tovarov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú (nie sú na to podmienky alebo sa dajú vyrobiť len s vysokými nákladmi).
· Umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov – výnosy rastú so zvyšovaním rozsahu výroby a ZO vytvára možnosti odbytu pre tieto výrobky.
· Umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú najlepšie podmienky.
· Poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných a poskytovaných v zahraniční a tým umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou.
· Rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike. Dovoz zahraničných výrobkov zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov k domácej ekonomike.
· Umožňuje získavať devízy.
· Zvyšuje pracovné príležitosti v exportujúcej krajine.
· Rozširuje ponuku a sortiment tovarov a služieb.
 
2.Politický:
· Upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi
· Zvyšuje vzájomnú závislosť medzi štátmi, čo vedie k posilneniu mieru vo svete
 
3.Kultúrny:
ü  Vďaka ZO spoznávame spôsob zahraničného života, kultúru, umenie.

Právna úprava a subjekty zahraničného obchodu
Právna úprava zahraničného obchodu je zložitá. Okrem právnych noriem SR (Obchodný zákonník, devízový zákon, colný zákon, nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev, opatrenia NBS a i.) upravujú zahraničnoobchodné vzťahy medzinárodné obchodné zmluvy a obchodné dohody.

1.Obchodné zmluvy: určujú základné pravidlá pre vzájomné hospodárske vzťahy medzi štátmi.
- môžu byť dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne),
- uzatvárajú sa na najvyššej úrovni, podpisuje ich hlava štátu,
- zvyčajne sa pri nich vyžaduje ratifikácia (udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu so znením zmluvy),
- uzatvárajú sa na dlhšie obdobie (2 – 5, prípadne viac rokov s možnosťou automatického predĺženia,
- upravujú právne, colné a daňové otázky.
(Napr. dvojstranná obchodná zmluva medzi vládou SR a vládou Holandského kráľovstva o medzinárodnej cestnej doprave. Mnohostranná obchodná zmluva medzi EÚ a krajinami EZVO – Európske združenie voľného obchodu – o Európskom hospodárskom priestore.)

2. Obchodné dohody: konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov medzi štátmi. Vychádzajú z obchodných zmlúv, sú dvojstranné a podpisujú ich príslušní ministri.
- ich súčasťou sú zoznamy tovarov, ktoré sa môžu vzájomne vyviezť a doviezť, sú označované ako kontingentné (kontingent je pevne stanovené množstvo),
- sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy,
- podpisujú ich príslušní ministri,
- upravujú spôsob udeľovania licencií, spôsob platenia a i.,
- sú dvojstranné, výnimočne viacstranné.
 
Okrem obchodných zmlúv a obchodných dohôd sa z zahraničnom obchode uplatňujú:
- platobné dohody, ktoré upravujú vzájomný platobný styk,
- úverové zmluvy, ktoré upravujú úverové vzťahy medzi štátmi,
- dohody o vedeckotechnickej, kultúrnej a inej spolupráci a iné zmluvy.
 
3. Kúpna zmluva:
- uzatvára sa v súlade s Obchodným zákonníkom
- predstavuje vzájomný záväzok dvoch zmluvných strán a to :
a) predávajúceho- dodať tovar kupujúcemu a previesť naňho vlastnícke práva,
b) kupujúceho- prevziať tovar a zaplatiť.
 

Kúpna zmluva má dve fázy:
1. vznik kúpnej zmluvy- ak sa partneri dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy, hlavne miesto a okamih vzniku zmluvy.
2. plnenie kúpnej zmluvy- predávajúc odovzdá tovar a kupujúci tovar príjme a zaplatí.
 
Subjektmi zahraničného obchodu môžu byť:
- obchodné podniky, ktoré sa špecializujú na vykonávanie zahraničného obchodu,
- výrobné podniky, ktoré vykonávajú zahraničnoobchodnú činnosť pre vlastnú potrebu,
- špecializované organizácie so zahraničným kapitálom,
- používatelia tovaru z dovozu, t. j. súkromné osoby, ktoré si dovážajú samé tovar,
- obchodní sprostredkovatelia.
 
Obchodní sprostredkovatelia sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech komitenta.(Komitent je zákazník, ktorý dáva príkaz na sprostredkovanie obchodu.) Môžu vystupovať v cudzom alebo vlastnom mene.
 
V cudzom mene:
- obchodní zástupcovia – majú trvalé obchodné  spojenie s komitentom,
- makléri – nemajú trvalé obchodné spojenie s komitentom.
 
Vo vlastnom mene:
- komisionári.
 
Vývozná operácia
 
Vývozná operácia predstavuje predaj tovaru do zahraničia.
 
Význam vývozných operácií:
- podieľajú sa na aktívnej obchodnej bilancii,
- peňažné prostriedky získané vývozom, umožňujú krajine dovoz potrebných výrobkov, služieb a práv.
 
Fázy vývoznej operácie:
 
Prípravná fáza:
- získanie všeobecných informácií a prieskum trhu,
- akvizícia,
- dopyt zo zahraničia,
- predbežná kalkulácia,
- ponuka.
 
Kontraktačná fáza (fáza zmluvného zabezpečenia):
- prijatie a potvrdenie objednávky,
- uzatvorenie kúpnej zmluvy.
 
Realizačná fáza:
- dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov,
- prijatie platby,
- výsledná kalkulácia.
 
PRÍPRAVNÁ FÁZA
 
· Získanie všeobecných informácií a prieskum trhu
Všeobecné informácie – dovozný režim, colný režim, zloženie trhu, celková hospodárska a politická situácia v krajine, konkurencia, kultúrne, sociálne a iné faktory, ktoré musíme rešpektovať.
Teritoriálny prieskum trhu – informácie o obchodných podmienkach, o právnej úprave, organizácii trhu, priemysle, obchode, devízových, colných a daňových predpisoch, o uzanciách, geografických, klimatických a iných podmienkach na danom území.
Komoditný prieskum trhu – údaje o tovare (kvalite, technických parametroch, cene, množstve na danom trhu), o spotrebiteľoch (ich kúpyschopnosti), o konkurencii a pod.
 
Výsledkom prieskumu trhu je výber vhodného štátu, v ktorom sa budú výrobky dobre predávať.
 
· Akvizícia je získanie nových trhov, zákazníkov:
ü  nepriama – výstavy, veľtrhy, katalógy, inzeráty v tlači, internetové stránky,
ü  priama – priame nadväzovanie kontaktov, zasielanie ponukových listov, osobné návštevy.

· Dopyt zo zahraničia – odozva na akvizíciu
Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávky.
 
· Predbežná kalkulácia – predbežné stanovenie ceny. Pri tvorbe ceny treba vychádzať z výrobných nákladov, z ceny konkurencie, z ponuky a dopytu.
V cene sú zahrnuté aj vynaložené náklady na prepravu tovaru, poistné atď. podľa dodacích podmienok.
 
· Ponuka – je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť záväzná alebo nezáväzná.
 
KONTRAKTAČNÁ FÁZA
· Prijatie a potvrdenie objednávky – Vývozca dostane od dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa partneri dohodli. Vývozca objednávku posúdi a v prípade kladného stanoviska potvrdí objednávku. Namiesto potvrdenia objednávky môže zaslať dovozcovi návrh kúpnej zmluvy.
 
· Uzatvorenie kúpnej zmluvy – V kúpnej zmluve uvedie vývozca všetky podmienky, na ktorých sa s partnerom dohodli. Kúpna zmluva musí byť vyhotovená v súlade s náležitosťami objednávky. Podpíšu ju obidve strany.
 
REALIZAČNÁ FÁZA
· Dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov – Vývozca odosiela tovar a podľa dohodnutých dodacích podmienok plní ďalšie záväzky (zabezpečí dopravu, poistenie, colné konanie a i) a vyhotoví potrebné doklady (prepravné, o poistení, osvedčenie o kvalite, faktúru a i.). Vývozná faktúra sa stáva podkladom na zaplatenie za tovar.
 
· Prijatie platby – zaplatenie faktúry. Platba sa uskutoční podľa dohodnutých platobných podmienok.
 
· Výsledná kalkulácia – zistenie výsledku hospodárenia z realizácie obchodného prípadu podľa výšky skutočne vynaložených nákladov.
 
Dovozná operácia
 
Dovozná obchodná operácia prestavuje nákup tovaru zo zahraničia.
 
Význam dovozných operácií:
- rozširujú ponuku na vnútornom trhu,
- zabezpečujú tovary (napr. suroviny, špeciálne stroje a zariadenia) v ktorých nie je krajina sebestačná.
 
Fázy dovoznej operácie:
Prípravná fáza
- rozbor potreby dovozu,
- vyhľadanie nožných dodávateľov,
- zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom,
- vyhodnotenie ponúk.
 
Kontraktačná fáza (fáza zmluvného zabezpečenia)
- zaslanie objednávky dodávateľovi,
- uzatvorenie kúpnej zmluvy.
 
Realizačná fáza:
- prevzatie dodávky,
- zaplatenie úhrady za dodaný tovar,
- výsledná kalkulácia.
 
PRÍPRAVNÁ FÁZA
 
· Rozbor potreby dovozu – Dovozca zisťuje, či sa potrebný tovar nachádza vo vyhovujúcej kvalite a cene na domácom trhu. Ak nie, sformuluje požiadavky na dovoz (druh tovaru, kvalita, množstvo, orientačná cena, spôsob dovozu, krajina dovozu, termín dovozu a i.).
 
· Vyhľadanie možných dodávateľov – Informácie o zahraničných dodávateľoch je možné získať z rôznych zdrojov (Slovenská obchodná a priemyselná komora, veľtrhy, výstavy, odborné časopisy, obchodní zástupcovia v určitých oblastiach, filiálky v zahraničí, internet atď.).
 
· Zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – Dopyt je nezáväzný, cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľov. V ponuke by malo byť uvedené, či ide o záväznú alebo nezáväznú ponuku. Dovozca môže dostať ponuky aj od dodávateľov, ktorí neodpovedajú na dopyt, ale hľadajú možného odberateľa pre svoj tovar.
 
· Vyhodnotenie ponúk – Porovnanie ponúk, vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie. Výber najvýhodnejšej ponuky a na základe nej vypracovanie objednávky.

KONTRAKTAČNÁ FÁZA
 
· Zaslanie objednávky dodávateľovi – Objednávka musí obsahovať všetky podstatné náležitosti i ďalšie podmienky dodávky.
 
· Uzatvorenie kúpnej zmluvy – Predávajúci môže bez výhrad potvrdiť objednávku na formulári dovozcu a považuje sa to za uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predávajúci môže zaslať vlastnú kúpnu zmluvu so svojimi podmienkami a žiada o jej potvrdenie alebo predávajúci prijme objednávku dovozcu s výhradami, ide o návrh novej kúpnej zmluvy
 
REALIZAČNÁ FÁZA
 
· Prevzatie dodávky – dodávka sa uskutočňuje podľa dohodnutých dodacích podmienok. Po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví dovozca doklady pre colné konanie (JCD). Platí to pre dovoz z tretích krajín. Po rozhodnutí colnice o prepustení tovaru do príslušného režimu dostane dovozca tovar.
 
· Zaplatenie úhrady za dodaný tovar – Platba zahraničnému dodávateľovi sa uskutoční podľa podmienok v kúpnej zmluve.
 
· Výsledná kalkulácia – Jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými (s predbežnou kalkuláciou). Zistené výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze.

Formy ZO
 
Export(vývoz)znamená predaj tovaru do zahraničia. Cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru.
 
a) priamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému obchodníkovi alebo výrobcovi,
b) nepriamy- tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia.

Import(dovoz)znamená nákup tovaru v zahraničí. Cieľom Je zabezpečiť tovar pre domáci trh.
 
a) priamy- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa,
b) nepriamy- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa - dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí.

Reexport(vývoz dovozu)predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako vývoz dovozu (opakovaný vývoz dovezeného tovaru) alebo tranzit.
 
a) priamy- reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie,
b) nepriamy- reexportér, kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.

Dôvody reexportu:
1. obchodno-politické prekážky- vysoké clá, množstevné obmedzenia, zákon dovozu,
2. ekonomické dôvody- pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu,
3. kompletizácia vývozu reexportéra.

Vrcholové bilancie v ZO
 
1.Obchodná bilancia (OB)- sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných jednotkách za určité obdobie, spravidla za jeden rok. Nesleduje platby.
 
SALDO OB- rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu
 
a) aktívna OB = vývoz > dovoz
b) pasívna OB = vývoz < dovoz
c) vyrovnaná OB = vývoz = dovoz
 
2.Platobná bilancia (PB)- zachytáva peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia.
 
SALDO PB- rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia
 
a) aktívna PB = príjmy > výdavky (zvýšenie devízových rezerv)
b) pasívna PB = príjmy < výdavky (zníženie devízových rezerv)
c) vyrovnaná PB = príjmy = výdavky
 
Aktívne saldo obchodnej bilancie neznamená automaticky aktívnu platobnú bilanciu krajiny. Platobná bilancia môže byť napriek tomu pasívna, napríklad ak sa vývoz uskutočňuje na základe úverov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018