Skladové hospodárstvo

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: maturanti (26)
Typ práce: Maturita
Dátum: 28.06.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 539 slov
Počet zobrazení: 13 196
Tlačení: 534
Uložení: 510
Skladové hospodárstvo
 
Normy spotreby materiálu
Norma spotreby je za daných technicko-organizačných podmienok výroby maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality. Je to miera výrobnej spotreby materiálu.
V závislosti od určenia materiálových vstupov delíme normy spotreby materiálu na:
a) normu spotreby základného materiálu,
b) normu spotreby pomocného materiálu.
 
Pre základný materiál, ktorý vchádza do podstaty hotového výrobku, sa norma spotreby určuje spravidla na jednotku tohto výrobku. Meracou jednotkou je tu jednotka výrobku, napríklad kus, meter.
Pri normách spotreby pomocného materiálu vzniká v niektorých prípadoch problém určenia meracej jednotky spotreby, meracia jednotka sa určuje podľa konkrétnych podmienok:
-  pri pomocnom materiály, ktorý sa pridáva k základnému materiálu, ale netvorí obsah napr. farby, laky, možno stanoviť za meraciu jednotku spotreby vyrábaný výrobok ,
-  pri pomocnom materiály, využívanom pri obsluhe výrobného zariadenia, mazacie oleje môže byť meracou jednotkou spotreby tohto zariadenia, napríklad jeden sústruh , resp. jednotka práce tohto zariadenia,
-  pri pomocnom materiály, ktorý používa pracovná sila, špeciálny odev, obuv, môže byť meracou jednotkou spotreby jeden robotník.
Norma spotreby materiálu sa skladá z viacerých častí, tvorí ju:
1. čistý - užitočný podiel materiálu - výrobok, ktorý sa vyrobí,
2. odpad: a) technologický - jeho výška závisí od použitého technologického procesu,
b) ostatný - jeho výška závisí od spôsobu zásobovania od skladovacích podmienok
  a organizácie práce.
 
Medzi najznámejšie metódy noriem spotreby materiálu patria:
1.  prepočtovo-analytická vychádza z technickej a technologickej dokumentácie,
2.  skúšobno-experimentálna môže sa realizovať v dvoch podobách ako skúšobno-laboratórna alebo skúšobno-prevádzková (testovanie),
3. štatistická vychádza z určenia normy spotreby materiálu na základe štatistickej
  spotreby za uplynulé obdobie.
 
Plánovanie materiálových potrieb
Pri plánovaní materiálových potrieb v podniku používame viaceré metodické postupy, najjednoduchšie sú:
1. Metóda grafov - osvedčila sa pri zložitých výrobkoch. Pri nich treba zvažovať, z koľkých súčastí sa výrobok skladá a aké materiály sú nevyhnutné na výrobu jednotlivých súčastí ktoré vstupujú do výrobku. Súčasti môžu byť také, ktoré si podnik vyrába sám a tiež také, ktoré nakupuje podobne ako ostatné materiálové vstupy .Túto zložitosť vzťahov možno sprehľadniť metódou grafov.
2. Metóda ABC vychádza z poznania, že nakúpené materiálové vstupy rozdelíme do skupín: A reprezentuje 70 % celkovej hodnoty materiálových vstupov, B obsahuje 20 % celkovej hodnoty materiálu, C 10 % podiel.
3. Výrobková metóda - spotreba materiálu sa určuje prenásobením normy spotreby materiálu na výrobok a množstvom výrobkov
4. Metóda typových reprezentantov - používa sa pri širšom sortimente podobných výrobkov, z danej skupiny výrobkov vyberieme jeden typový reprezentant. Celková plánovanou výrobou všetkých výrobkov danej skupiny,
5. Metóda analógie  - používa sa v prípadoch, keď sa plánuje výroba výrobkov, na ktoré nie sú vypracované normy spotreby materiálu.
 
Objednávanie materiálu
Objednávanie materiálu je priamo spojené so systémom riadenia zásob. Rozhodovacím problémom je určenie časového momentu objednávania, tzv. bodu objednávky. Pod časovým momentom objednávania rozumieme začiatok obstarávacieho procesu, v rámci plánovacieho procesu treba určiť čas, kedy začať s jednotlivými konkrétnymi nákupmi, ide o začiatok časového obdobia, v ktorom predpokladáme uskutočnenie konkrétnej dodávky materiálu. Časový interval sa začína časovým momentom objednania a končí v časovom okamihu, v ktorom sa obstarávaný materiál dopraví do skladu nakupujúceho podniku, nazýva sa obstarávací čas. Tento interval sa udáva v dňoch. Na určenie časového momentu objednania vplýva viacero faktorov:
1.  čas spotreby – je to obdobie, za ktoré sa spotrebuje dodané množstvo materiálu,
2.  objednávací čas – určuje časový interval potrebný na vybavenie objednávky,
3.  dodací čas dodávateľa – predstavuje lehotu, ktorú potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky,
4.  prepravný čas – je dodací čas prepravcu, závisí od vzdialenosti dodávateľa,
5.  manipulačný čas príjmu materiálu – preberanie materiálu od prepravcu na sklad, ide o manipuláciu, kontrolu a množstvo kvality,
6.  poistný čas – predstavuje určitú časovú rezervu,
7.  iné časy – konkretizujú sa podľa špecifickej situácie.
Celkový obstarávací čas Di vypočítame ako súčet uvedených časov.
 
Norma zásob
Riadenie zásob – jeho úlohou je udržať zásoby v takej výške, ktorá umožní plynulý priebeh výrobného procesu, t. j., že musí regulovať ich stav a pohyb na sklade. Nie je dobré prezásobenie (preinvestovanie), alebo málo zásob (zlyhanie). Sledovaný stav zásob materiálu na sklade sa označuje ako norma zásob, rozlišujeme tieto normy zásob:
1.  minimálna norma – je to suma poistnej a technologickej zásoby
2.  maximálna bežná zásoba – je to priemerná výška dodávky
3.  priemerná norma zásob – rovná sa polovici maximálnej bežnej + poistná a technologická zásoba
4.  technologická zásoba – závisí od technologickej potreby úpravy materiálu pred výdajom do výroby
5.  poistná zásoba – závisí od miery rizika výpadku bežných dodávok
6.  maximálna norma zásob – tvorí ju suma maximálnej bežnej, technologickej a poistnej zásoby.
 
Riadenie zásob, ktoré súvisí s určovaním časového momentu objednania na základe fyz. stavu zásob materiálu na sklade nazývame hladinový systém riadenia zásob:
1.  jednohladinové
2.  dvojhladinové
3.  viachladinové
 
Najznámejšia metóda je metóda MINI-MAX, ktorej ide o sledovanie minimálnej a maximálnej hladiny zásob na sklade.
 
Podľa prístupu k jednotl. skupinám zásob rozlišujeme:
1.  diferencovaný – ako metódu diferencovaného prístupu možno uplatniť metódu ABC
2.  nediferencovaný – čo treba, to sa objedná.
 
Optimalizácia dodávky
V podnikoch, kde zásoby veľmi nekolíšu, kde nehrozí znehodnotenie zásob, možno použiť metódu optimalizačného prepočtu výšky objednávky, ktorá vychádza z kritéria minima celkových nákladov spojených s obstaraním a skladovaním zásob.
Optimálna dodávka sa vypočíta podľa vzorca:
 
Dopt  =√ 2AB
  √C
 
Medzi ukazovatele, ktoré hodnotia úroveň riadenia zásob patrí:
Miera obratu zásob - určuje za koľko dní sa spotrebuje priemerná zásoba,
Rentabilita zásoba - je ukazovateľ výnosnosti.
 
Preprava, príjem, skladovanie a výdaj materiálu
Vzťahy medzi uvedenými činnosťami  možno znázorniť takto:

Dodávateľ prepravca  sklad materiálu  výroba
 
Etapy nákupu materiálu
Proces zásobovania vyvoláva rôzne otázky typu: čo, koľko, kedy, odkiaľ a za akých podmienok treba obstarať alebo je možné obstarať.
Úlohou zásobovania je zabezpečiť hmotné vstupy podnikového transformačného procesu v požadovanom množstve, kvalite, sortimente a čase.
 
P r e p r a v a   m a t e r i á l u  - pri preprave materiálu sa vyberá vhodný dopravný prostriedok.
Poznáme 2 základné spôsoby prepravy:
1. vlastnými prostriedkami,
2. cudzími prostriedkami - dodávatelia, prepravcovia, dopravcovia a špedičné firmy.
 
Z hľadiska použitia dopravných prostriedkov poznáme automobilovú, železničnú, lodnú, leteckú dopravu, dopravu špeciálnymi prostriedkami (potrubná, kontajnerová).
Spôsob prepravy materiálu sa volí so zreteľom na hospodárnosť a špecifické vlastnosti prepravovaných materiálov. Jednotlivé druhy dopravy sa odlišujú nielen výškou nákladov ale aj časom, ktorý potrebujú na realizáciu prepravy materiálu.
Dopravné prostriedky, ktoré potrebujú na prepravu materiálu dlhší čas sú lacnejšie a naopak, dopravné prostriedky, ktoré potrebujú na prepravu kratší čas sú drahšie.
 
P r í j e m  m a t e r i á l u  - na prepravu sa viaže príjem materiálu. Príjem je činnosť, ktorá nie je priamo spojená s prepravou ale tvorí prepojenie prepravy a skladovania. Príjemca materiálu by mal realizovať kvantitatívnu a kvalitatívnu kontrolu. Cieľom tejto kontroly je zistiť či dodávateľ a prepravca organizácie splnili dohodnuté podmienky. Kontrola sa uskutočňuje 2x. Prvýkrát pri preberaní od prepravcu a druhýkrát na sklade príjmov materiálu. Spôsob príjmu súvisí s prepravou a je závislý od nakládky a vykládky. Ale nakladanie a vykladanie vykonáva dodávateľ materiálu, potom sú na materiály plomby od dodávateľa. V tom prípade skôr ako začne príjemca vykladať preveruje sa neporušenosť týchto plomb.
 
Ak nakladanie robí dopravná organizácia, tak sa pri vykladaní tovaru kontroluje:
a) množstvo,
b) hmotnosť,
c) kompletnosť materiálu.
 
S k l a d o v a n i e m a t e r i á l u - v skladoch sa preberaný materiál znovu kontroluje a to aj kvalitatívne a kvantitatívne.
Zistené nedostatky pri príjme treba zaznamenať formou zápisnice, pretože slúži ako podklad pre reklamačné konanie.
Zásobovacie sklady tvoria súčasť skladového hospodárstva, do ktorého patria aj výrobné a odbytové sklady. Funkciou skladov je synchronizovať výrobný proces od vstupov do výroby až po predaj hotových výrobkov.
 
Zásobovacie sklady realizujú:
1. príjem materiálu,
2. organizáciu a kontrolu uskladnenia materiálu,
3. ochranu materiálu - kvalitatívnu aj kvantitatívnu,
4. manipuláciu s materiálom.
 
Evidencia skladov
Materiál na sklade sa musí dôkladne evidovať. Skladová evidencia predstavuje  v účtovníctve, štatistike a operatívnej evidencií prvotné záznamy o stave a pohybe zásob na sklade. Spôsob vedenia skladovej evidencie je rôzny a závisí od:
1. veľkosti podniku,
2. sortimentu,
3. množstva skladovaného tovaru,
4. technického vybavenia.
 
Tradičná forma - vedenie operatívnej evidencie sú skladové karty.
Účtovná evidencia zásob - vedie sa v hodnotovej forme na účtoch podnikovej učtárne.
Štatistická evidencia - sa robí na skupinových zásobách.
Moderná evidencia - stavu a pohybu zásob na sklade sa uskutočňuje pomocou prostriedkov výpočtovej techniky, ktoré umožňujú uplatnenie zložitejších metód riadenia zásob a tým dosiahnutie racionalizácie celého skladového hospodárstva.
 
Dokonalá evidencia v skladoch je podmienkou sledovania  rýchlosti obratu zásob, ktoré vplýva na viazanosť podnikových finančných prostriedkov v zásobách. Čím je rýchlosť obratu vyššia tým je viazanosť prostriedkov nižšia a naopak. Je logické, že v záujme podniku je aby bola táto viazanosť čo najnižšia.
 
Inventúra a inventarizácia
Stav obchodného majetku a záväzku k istému časovému termínu sa zisťuje inventúrou. Je to činnosť, pri ktorej sa zisťuje v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách stav obchodného majetku a záväzky. Pritom môže ísť o fyzickú inventúru alebo dokladovú. Pri fyzickej inventúre sa majetok meria, váži, počíta a oceňuje, takto sa kontrolujú zásoby, hmotný a nehmotný majetok a peniaze v hotovosti.
Pri dokladovej inventúre sa vychádza z dokladov predovšetkým peňažných ústavov, dodávateľov a odberateľov. Inventúra je úvodnou časťou inventarizácie.
Inventarizácia - jej úlohou je zistiť či stav zistený inventúrou je zhodný so stavom podľa účtovných zápisov a usporiadať prípadné inventarizačné rozdiely, ktoré môžu byť manko alebo prebytok.
Prebytok - skutočný stav majetku je vyšší ako účtovný.
Manko – skutočný stav obchodného majetku je nižší ako účtovný.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.211