Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku

Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku

OTÁZKA Č. 10 Porovnajte postavenie filozofie v dobách staroveku a v stredoveku.

– Vysvetlite pojmy patristika, kresťanská apologetika.

– Na základe analýzy textu vysvetlite, prečo je filozofia Augustína Aurelia teocentrická.

„Cesta k dobrému a blaženému životu je jedine a výlučne v pravom náboženstve, ktorým sa uctieva a najčistejšou zbožnosťou uznáva za počiatok celej prírody jediný Boh, veď v ňom má celý vesmír svoj počiatok, on ho udržiava, zdokonaľuje a v sebe zahŕňa.

Niet života, ktorý by nebol od Boha, lebo Boh je najvyšší život a sám prameň života a nijaký život, pokiaľ je životom, nie je zlom. Keď sa však život vlastnou vinou odchýli od toho, kto ho vytvoril a na podstate koho sa podieľa, a proti Božím zákonom chce užívať zmyslový svet, nad ktorý ho Boh postavil, smeruje k ničote.

Všetka krása totiž pochádza od neho. A ktože je to, ak nie jediný Boh, jediná pravda, jediná spása všetkých, prvá a najvyššia bytosť, z neho pochádza všetko...“ (Augustín Aurelius)

– Ako chápe sv. Augustín človeka? Ako vidí zmysel ľudského života? Využite nasledujúci text:

„Čo som ja, ktorý hovorím s Tebou? Beda mi, Pane, odpusť mi, Pane! Som zhnilá mŕtvola, pokrm červíkov, smradľavá nádoba, potrava ohňa.
Čo som ja, že hovorím s Tebou? Beda mi, Pane! Ó, ja nešťastný človek. Som človek zrodený zo ženy, jestvujúci krátko, preplnený mnohými biedami. Človek podobný márnosti, pripodobnený nerozumným zvieratám a urobený im rovným.

A opäť – čo som ja? Temná priepasť, zem biedy, syn hnevu, nádoba pre potupu, splodený v nečistote, žijúci v biede a tme, na ktorého čaká smrť v úzkostiach. Ach, beda, čo som ja? Nádoba hnoja, črepín z hnisu, plný zápachu a hrôzy, slepý, chudý, nahý, podrobený mnohým nedostatkom. Som biedny, smrteľný, ten, ktorého dni sa strácajú ako tieň, ktorého život mizne ako svit mesiaca ...“ (Augustín Aurelius)

Filozofia v staroveku bola chápaná ako niečo vznešené nemohol sa tomu venovať každý. V stredoveku je filozofia chápaná len ako nejaká slúžka náboženstva.

Patristika :

– je spoločný názov pre pôsobenie tzv. cirkevných otcov ( páter = otec ) v rámci stredovekej kresťanskej filozofie ( filozofia cirkevných otcov )

– dogmy vytvorili cirkevný otcovia

– Boh ako večný princíp ( v antike = logos )

– vyznačuje sa apológiami (obranou) kresťanstva

– úloha apologétov aby ľudia upriamili svoju myseľ na transcendentálny život

– úzko súvisí s postupným náboženským i intelektuálnym presadzovaním sa kresťanstva v európskej civilizácii

– konfrontácia antika = zmysel pozemského života

– stredovek = zmysel transcendentálneho života

– viera sa spája s teológiu ( náuka o náboženstve )

– rozum a zmysly = filozofia

Augustín Aurélius : posledný muž antiky, prvý muž stredoveku

– je teocentrická pretože za podstatu sveta považuje Boha

– 1. človek= do vnútra je podstatné čo nosí človek vo vnútri a to je pravda – nie je pominuteľná = BOH

– 2. Boh= spoznávame ho cez božie slovo, Biblia je jediná autorita

– kreacionizmus= boh stvoril svet z ničoho, stvoril čas a priestor

– čas a priestor mimo sveta neexistujú, čas a priestor sú relatívne

– Presestinácia : prdurčenie

– každý je od narodenia určený či bude spasený alebo zatratený

– hriech= porušenie 10 božých prikázaní ( dedičný hriech Adam a Eva jablko ň

– neskôr cirkev zmierňuje stanovisko = spasenie a zatratenie je výsledkom ľudského života

– Dobro a zlo :

– 1. poprieť existenciu zla ( zlo neexistuje )

– 2. zlo = neprítomnosť dobra, všetko je stvorené ako dobré

– 3. protiklad svetlo – tma , dobro – zlo

– zlo nepochádza od Boha ale od človeka

– Spoločnosť :

a) svetský štát = monarchia

b) božský štát = cirkev